Gény zvýšia odolnosť

Choroby zničia každoročne až pätinu svetovej produkcie obilnín a desiatky miliónov ton zemiakov napriek ich chemickej ochrane. Práca, ktorá mala priniesť okolo 200 miliónov ton zrnín, však vychádza naprázdno a s ňou aj veľké náklady na techniku a pohonné látky. Génoví výskumníci chcú teraz obilniny posilniť tak, aby dokázali odolávať najmä hubovitým ochoreniam a baktériám. Avšak od úplne dokonalej ochrany sú ešte veľmi ďaleko.

Aj zrniny, aj zemiaky by sa v dohľadnej budúcnosti mali proti plesniam brániť samé. Postreky fungicídnymi roztokmi sa stanú zbytočné. Obilniny sa proti šíreniu hubovitých ochorení bránia prirodzeným spôsobom tým, že nechávajú odumierať bunky v okolí nákazy. Huby stratia výživu a zahynú. Zemiaky však do značnej miery túto odolnosť stratili. Vedci chcú do ich génov zaviesť náhradný baktériový gén, ktorý bude v prípade infekcie vyraďovať zdravé bunky z činnosti tesne pri ohnisku infekcie.

Vedci pracujú aj na konštrukcii génu proti múčnatke (mlo-gen), ktorá je najčastejším ochorením obilnín. Výskumníci na Univerzite v Giessene objavili gén, ktorý je účinný na vyše 70 % odrôd jarného jačmeňa. Avšak odolnosť voči jednej chorobe vytvára širší priestor pre inú. V prípade jačmeňa ide o hubové ochorenie Magnaporthe. Čiastkové zmeny v génovej výbave rastliny nie sú dostatočné. Musia ich podporiť ešte ďalšie genetické mechanizmy a treba ich zapracovať do biologicko-chemickej siete rastlín. Trend ide týmto smerom. Pre vedcov a výskumníkov je príkladom samotná príroda.

Ak napríklad kukuricu napadne húsenica motýľa s exotickým menom Spodoptera exigua, rastlina zapája určité obranné gény. Ich pomocou produkuje záchrannú látku, ňou priláka lumčíka (druh lietajúceho chrobáka) a ten zlikviduje votrelcov.

Rastliny spoznajú škodcov podľa hryzenia, presnejšie podľa zloženia slín. Iba pár ich molekúl stačí na to, aby rastlina uviedla do chodu svoj záchranný poplašný systém.

(TASR)