Kľúč je v rukách priemyslu

Prvé husle hrajú hutníctvo, chémia, strojárstvo a drevárstvo

Banskobystrický kraj je priemyselným regiónom s vysokým podielom strojárskej, hutníckej a drevárskej výroby. Tieto tradičné odvetvia už dlhší čas prechádzajú kritickým obdobím vývoja. Sprevádza ho znižovanie výrobných kapacít a útlm výroby, ale aj bankroty väčších firiem, tvoriacich základ zamestnanosti. Podnikateľské prostredie zaťažuje aj zdedená štruktúra priemyslu s orientáciou na špeciálnu výrobu a v minulosti predovšetkým na východné trhy. Na súčasný stav priemyselných podnikov vplýva podľa analýzy Regionálnej komory SOPK v Banskej Bystrici nevyhovujúca štruktúra priemyslu, netransparentná privatizácia, komplikované vlastnícke vzťahy a odrážajú sa v ňom aj chyby v hospodárskej a priemyselnej politike. Mnohé podniky zápasia s platobnou neschopnosťou a nedostatkom investičných zdrojov, nízkou finančnou likviditou, zastaranosťou technológií, nízkou úrovňou kvality výrobného procesu i nedostatočnou úrovňou riadenia. Z hľadiska zahraničného obchodu je Banskobystrický kraj štvrtý najvýkonnejší región a druhý z hľadiska tvorby HDP na obyvateľa. Tržby z ekonomickej činnosti podnikateľských subjektov sú v priemysle realizované podielom 77 %, v službách 22 % a v stavebníctve 1 %. Najvýraznejší podiel na tržbách v roku 1999 dosiahlo odvetvie výroby kovov, predovšetkým v okresoch Brezno a Žiar nad Hronom, a to s vysokým podielom na vývoze. Z hľadiska ďalšieho vývoja priemyselnej produkcie možno za kľúčové odvetvia považovať hutníctvo, chemický, strojársky a drevospracujúci priemysel. Tržby týchto odvetví predstavujú necelé tri štvrtiny celkových tržieb priemyselnej výroby kraja. Ich podiel na exporte tvorí až 80 %. Priemerne dve tretiny odbytu hutníckej výroby sú závislé od exportu, pritom recesia na domácom a svetovom trhu spôsobila pokles hospodárskeho výsledku vo väčšine podnikov tohto odvetvia. Bez výrazného vstupu investičných zdrojov nie je zvyšovanie exportnej výkonnosti v silách odvetvia.

Predstavitelia krajského úradu konštatovali, že región sám nedokáže zvrátiť zlú sociálno-ekonomickú situáciu. Potrebné je prednostne orientovať sa na podporu výskumu, budovania infraštruktúry, rozvoja stavebníctva, vytváranie priemyselných zón, transfer technológií a rozvoj cestovného ruchu. K polroku 2000 pôsobilo v kraji 6768 podnikateľských subjektov zapísaných v obchodnom registri a viac ako 32-tisíc fyzických osôb. V oboch prípadoch došlo k podstatnému úbytku v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Zahraničný kapitál je sústredený v 923 firmách, čo je 8,3-percentný podiel SR. Aj počet týchto firiem sa oproti vlaňajšku znížil o 37. Banskobystrický kraj patrí v rámci Slovenska medzi regióny s najnižším prílevom priamych zahraničných investícií do priemyslu, kde chýbajú zdroje na výraznú reštrukturalizáciu. V prvom polroku 2000 dosiahol dokonca najnižší prílev zahraničného kapitálu (40 mil. Sk) spomedzi všetkých krajov! Jednou z príčin je nedostatočné dopravné prepojenie kraja s hlavným mestom a susediacimi štátmi. Nevyhovujúce je predovšetkým cestné spojenie medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom a veľké rezervy existujú aj vo využívaní letiska Sliač.