Prináša investície do KSVE

V uplynulých 10 rokoch investovala Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE) 16 mld. USD a pomohla k ďalšiemu prílevu kapitálu v objeme 50 mld. USD. EBOR pôsobí v 27 krajinách regiónu vrátane takých štátov ako Albánsko, Moldavsko alebo Kirgizsko, do ktorých súkromní investori majú obavy vstúpiť. Klientmi banky sú napríklad veľké telekomunikačné spoločnosti, ale aj asi 100 000 malých podnikov. Na začiatku 90. rokov sa EBOR spolupodieľala na privatizácii viacerých bánk v KSVE, do ktorých renomované západné banky nechceli vstúpiť bez jej spoluúčasti. Banka, ktorej základný kapitál sa v roku 1996 zvýšil o 100 % na 20 mld. EUR, nepotrebuje nové zdroje. Chce ich však využiť na zvýšenie svojho investičného potenciálu z minuloročných 2,7 mld. na budúcich 3,5 mld. EUR. Banka v budúcich rokoch prenesie ťažisko z vyspelejších KSVE ďalej na východ a juh kontinentu, do oblastí „divokého podnikania“, pričom má na mysli Rusko a štáty južne od neho. Podiel prostriedkov, ktoré dostali stredoeurópske krajiny, sa zo 49 % v roku 1995 znížil na minuloročných 34 %. A v tomto trende bude EBOR pokračovať aj v nasledujúcom období.

Svojimi požiadavkami na schvaľovanie úverov chce EBOR prispievať k sprehľadňovaniu podnikateľských aktivít. Žiadosť ruského Lukoilu na úver 150 mil. USD je v záverečnej fáze schvaľovania, lebo predložil svoju účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov, kým žiadosť Gazpromu na 250 mil. USD nebude vybavená, pretože ten požiadavku transparentnosti svojho podnikania odmietol splniť.

EBOR plánuje tesne spolupracovať so Svetovou bankou (SB) a s Európskou investičnou bankou (EIB). Uznáva, že výzvy, ktoré sú spojené so štrukturálnymi reformami v Rusku, ale aj všade inde, sú také veľké, že ani jedna z týchto medzinárodných finančných organizácií nemôže podnikať na vlastnú päsť.

EBOR okrem investovania vypracúva aj prognózy rastu v KSVE. Podľa jej najnovších odhadov dôjde v 27 krajinách KSVE v tomto roku k ochladeniu rastu. Pôvodnú prognózu rastu EBOR znížila na 3,7 %, najmä v dôsledku celkového oslabenia rastu svetového hospodárstva. V roku 2000 dosiahol rast v regióne celkovo 5,4 %. Rusko bude trpieť pre klesajúcu cenu energií a silnejší výmenný kurz rubľa. Ruský konjunkturálny vývoj by sa mohol prejaviť aj na raste hospodárstva iných krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Celkovo sa pre krajiny SNŠ očakáva výrazný pokles exportného rastu.

(TASR)