Zmení SB zameranie?

Opodstatnenosť existencie Svetovej banky (SB) sa z väčšej časti stala zbytočnou. Toto tvrdenie môže znieť provokačne, ale je to presné. Požiadavka na SB, aby pokračovala v poskytovaní dlhodobých investičných úverov, založených na politicko-hospodárskych podmienkach, do značnej miery stratila význam po tom, čo rozvojové krajiny získali väčší priamy prístup na kapitálové trhy a stali sa cieľom priamych zahraničných investícií, uvádza denník Financial Times.

SB sa musí naliehavo prispôsobiť zmeneným podmienkam. Do krajiny so strednou úrovňou príjmov sa prílev súkromného kapitálu veľmi výrazne zvýšil. Za posledných 10 rokov 40 krajín tejto skupiny získalo prostriedky od súkromných spoločností vo forme investícií, ktoré sa rovnajú 3 % ich hrubého domáceho produktu (HDP). Ďalších 25 krajín malo tento prílev na úrovni 5 % HDP. Stredná skupina krajín získala z týchto zdrojov prostriedky, ktoré sú ekvivalentom 4 % HDP. Boli 40-krát vyššie ako fondy, ktoré mala k dispozícii SB.

SB pokračuje v poskytovaní pomoci krajinám, ktoré ju nemôžu efektívne využiť. Je to výsledok nekompetentnosti a korupcie v dlžníckych krajinách, ako aj biedneho domáceho politického prostredia. Mnohé z týchto transferov sa uskutočnili pod heslom „boja proti chudobe“ alebo inými pôsobivými sociálnymi heslami. Výsledky sú však zarmucujúce.

Banka zanedbáva politiku dialógu s členskými krajinami. Výsledkom je, že banka už nie je rozhodujúcim kormidelníkom pre väčšinu ázijských a latinskoamerických krajín, ktoré patria do strednej príjmovej skupiny. Funkciu poskytovania preklenovacích úverov prevzali súkromné kapitálové trhy, a tam, kde nevystačili so silami, pomohli regionálne rozvojové banky. Za týchto okolností potom možno SB zrušiť.

Banka má však unikátne pole pôsobenia: Mohla by sa účinne podieľať na presadzovaní správnej rozvojovej politiky a prevodoch rozvojových poznatkov. Ide o funkcie, ktoré nemožno ľahko presunúť na iné jestvujúce verejné spoločnosti alebo trhové mechanizmy.

V krajinách, v ktorých nejestvuje správna makroekonomická politika, by sa malo dosiahnuť jej etablovanie. Poskytovanie pôžičiek na vyrovnanie výkyvov v platobných bilanciách krajín treba presunúť na Medzinárodný menový fond (MMF). IDA by mala poskytovať prostriedky len na rozhodujúce ekonomické oblasti a ich uvoľňovanie na inú činnosť by sa malo zastaviť. Tieto úlohy by zvládla aj menšia a efektívnejšia organizácia, než je terajšia Svetová banka.

(TASR)