Deväťdesiatdeväť Rómov a jedno Slovensko

S azylovou politikou v únii sa nesmie zaobchádzať ako s deravým kobercom

Podľa údajov Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov (UNHCR) je Belgicko na prvom mieste v rebríčku európskych krajín podľa počtu žiadateľov o azyl vzhľadom na počet obyvateľov. Na 1000 obyvateľov tam pripadá 3,72 žiadosti o azyl, za ním nasleduje Holandsko, Írsko, Rakúsko, Dánsko a Veľká Británia.

Ministerstvo zahraničných vecí SR potvrdilo zvýšený počet rómskych žiadateľov zo Slovenska o politický azyl v Belgicku a Dánsku. Teda v krajinách, kde medzitým došlo k zrušeniu vízovej povinnosti, ktorá penalizovala všetkých slovenských občanov. Azda je zbytočné pripomínať, čo by opätovný krok uvalenia víz znamenal. Slovensko je síce nedávnym rozhodnutím EÚ o spoločnej azylovej politike (s výnimkou Veľkej Británie a Írska) súčasťou tzv. bieleho zoznamu krajín oslobodených od vízovej povinnosti voči EÚ, avšak v prípade mimoriadnych udalostí, akou je aj dramatický nárast počtu žiadateľov o politický azyl, majú štáty únie možnosť žiadať o udelenie dočasnej výnimky na základe Amsterdamskej zmluvy. A belgické ministerstvo vnútra už potvrdilo, že ak by sa po 10. apríli, keď vízová povinnosť prestala platiť, dramaticky zvýšil počet žiadateľov, vízový režim má opodstatnenie. To by však znamenalo obnovenie vízovej povinnosti voči SR zo strany celej EÚ. Je len automatické, že slovenská strana by mala využiť všetky spôsoby apelu (ako píšeme aj v úvodníku), pretože Belgicko „pre 99 slovenských Rómov nemôže takýmto spôsobom postaviť Slovensko do izolácie. Bolo by to neférové“ (Kukan).

Čo je však zo strany EÚ a zo strany našej krajiny férové a čo nie? Na jednej strane Belgicko napriek tvrdším opatreniam bolo vďaka štedrému vreckovému jednou z tých krajín, ktorá sa vlastne pre strednú a východnú Európu stala problémovou. Hoci premiér Guy Verhofstadt pred pár mesiacmi našim Rómom odkázal, že v Belgicku už nemôžu získať výhody, vlani požiadalo v tejto krajine o politický azyl takmer 43 000 utečencov z celého sveta, z toho slovenských Rómov bolo 1392. Belgicko totiž na rozdiel napr. od Dánska či Fínska stále nevystupuje dosť razantne. Veď Rómovia aj tak dostanú prostriedky v hotovosti na cestu späť, čo im umožňuje za ne ilegálne zostať v krajine.

Takže aká spoločná azylová politika zadrží „ekonomických“ (ilegálnych a falošných) turistov vonku, aby EÚ zostala spoľahlivým útočiskom pre politických utečencov, ba neprejavovala xenofóbne city? Vzrastajúce počty ilegálnych imigrantov totiž tlačia na prijatie reštriktívnych opatrení (aj voči nám) len ako obranu pred faktom, že obyvateľstvo cieľových krajín prestáva rozlišovať medzi ekonomickými a politickými utečencami, čím vzrastá podpora ultrapravice, napr. aj v Belgicku, Rakúsku a Taliansku.

Hoci generálny tajomník Medzinárodnej rómskej únie (IRU) Hristo Kjučukov tvrdí, že mnohí Rómovia utekajú z daného teritória pre rasizmus a diskrimináciu (vari jedine Francúzsko udelilo z tohto dôvodu azyl 15 maďarským Rómom), pravdou skôr je, že migráciu Rómov vníma už aj Západ ako problém ekonomických utečencov. Slovensko spolu napr. s Rumunskom a Bulharskom prijalo zákony proti diskriminácii (zatiaľ tak z krajín SVE neurobila ČR a Maďarsko), no je zrejmé, že SR nemôže Rómom zakázať opustiť krajinu. Veď by to bolo podľa ústavy obmedzenie ľudských práv a slobôd, najmä keď majú paradoxne finančné prostriedky na zakúpenie letenky. Potvrdením je aj prípad z ČR, keď 60 Rómov skúšalo šťastie v Anglicku, pričom, aby sa vyhli prísnej kontrole dosadených britských imigračných úradníkov na ruzynskom letisku, odleteli z viedenského Schwechatu. Rómsky problém nie je len naším problémom. EÚ by však musela prestať používať doslova deravý koberec a prestať byť v očiach Rómov pekná. Ani ona totiž nemôže zakázať Rómom vstup na územie členských krajín, pretože podľa platnej európskej legislatívy hneď pri vstupe na územie majú politickí utečenci, za ktorých sa aj Rómovia vydávajú, povinnosť vyhlásiť, či žiadajú o politický azyl, čím sa spúšťa proces preverovania jeho oprávnenosti.

V Európe žije približne sedem miliónov Rómov, v SR predstavuje ich podiel 10 percent všetkého obyvateľstva. Vízová povinnosť by tak bola opätovne z jediného dôvodu - aby „Západ nezaplavili Cigáni z východu. Taká je zásada kontroverznej západoeurópskej politiky“ (nemenovaný predstaviteľ EÚ). „Väčšina žiadateľov o azyl sa naučí, čo má hovoriť. Keď sa pokúsite o krížový výsluch, keď ich chcete odviesť od ich historky, aby sa potvrdila z trochu iného uhla, väčšinou nedokážu odpovedať alebo tárajú nezmysly,“ tvrdí napríklad Martin Slade, generálny tajomník odborového zväzu, ktorý zastupuje britskú imigračnú službu. Možno skutočne nebude možné zladiť azylovú politiku EÚ bez úpravy 50-ročnej ženevskej konvencie OSN o utečencoch, ako to žiadal britský minister vnútra Jack Straw: „Prostredie, v ktorom azylové konanie prebieha, sa od roku 1951 zmenilo takmer na nepoznanie. Počet žiadateľov o azyl veľmi vzrástol, a preto by mali signatári znovu preskúmať, ako sa aplikuje, s prihliadnutím na to, že má fungovať podľa pôvodného zámeru - na zmiernenie utrpenia skutočných utečencov.“ Len tak bude niesť aj EÚ zodpovednosť za reálne rozhodovanie, kto si z Rómov azyl zaslúži, a nie zastávať ich argumenty bez ohľadu na obsah.

Slávka Blazseková