Pätinová podpora agrosektoru

Multifunkčné poslanie je pre vidiek mimoriadne dôležité

Celková podpora slovenského poľnohospodárstva vyjadrená ekvivalentom subvencií na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy dosahovala v uplynulom období približne 175 USD. Je to len necelých 20 % z podpory, ktorú dostáva poľnohospodárstvo v krajinách Európskej únie. Tam sa dotácie v reálnych číslach pohybujú v priemere nad 900 USD. Tento druh podpory nášmu agrosektoru je nižší ako v okolitých krajinách CEFTA, lebo Maďarsko v roku 1999 dotovalo svoje poľnohospodárstvo 179 USD na hektár, Poľsko vynakladá asi 197 USD a Česko približne 240 USD. Súčasná naša politická koalícia má rozdielny názor na spôsob rozdeľovania dotácií. Niektorí pravicovo orientovaní politici, ktorí sa považujú za odborníkov v tejto oblasti, kritizujú prílev dotácií do podhorských a horských oblastí a zastávajú názor, že dotácie by sa mali dávať predovšetkým dobrým, prosperujúcim podnikateľom, aby sa z nich stali ešte lepší a nepodporovať poľnohospodárstvo v oblastiach, kde podľa nich nemajú niektoré podnikateľské aktivity perspektívu. Faktom je, že v podpornej politike veľký podiel zdrojov aj napriek rozpočtovému obmedzeniu je venovaný kompenzácii poľnohospodárov hospodáriacich v nepriaznivých výrobných podmienkach. Druhý segment našej podpornej politiky sa orientuje na reštrukturalizáciu a diverzifikáciu výroby, ochranu genetického potenciálu a nevyhnutnú obnovu výroby, ohrozenej v dôsledku transformačného nákladovo-cenového tlaku. Dotácie však slúžia aj na rozprúdenie finančných tokov, ktorých viaznutie ohrozuje prevádzkové financovanie. Slovenské poľnohospodárstvo z hľadiska domácej ekonomiky nemá rozhodujúcu úlohu a jeho podiel na hrubom národnom dôchodku je 4 až 4,5 %. Charakterizuje ho pokračujúca stagnácia výroby a úbytok zamestnanosti. Približne polovica fariem je stratových a vlaňajšie straty boli minimálne len zásluhou výrazných dotácií, ktoré pre agrorezort uvoľnila vláda. Naši poľnohospodárski odborníci zdôrazňujú neraz multifunkčné poslanie poľnohospodárstva, teda aj jeho environmentálne, krajinotvorné, sociálne a ďalšie celospoločenské funkcie, ktoré sú dôležité pre plošné zachovanie odvetvia. Začínajú sa však objavovať názory, a to najmä na Západe, že takáto širokokoncipovaná funkcia je nesprávna, nereálna a treba ju zmeniť. Ak by teda vo vzdialenejšom časovom horizonte nastala zásadná

zmena pohľadu

Európy na takéto poslanie poľnohospodárstva, bol by to úder pre slovenských agropodnikateľov, menšie mestá a obce, kde je poľnohospodárstvo neraz jediným zdrojom obživy, pričom už aj teraz často neistým a navyše nevýnosným.

Jednou z prvoradých úloh využitia predvstupovej pomoci EÚ je program SAPARD, ktorého implementácia však nie z našich príčin mešká. Plán rozvoja nášho poľnohospodárstva a vidieka má tvoriť súčasť komplexného Národného plánu regionálneho rozvoja SR. Spolu s Národným programom na prevzatie Acquis communautaire predstavuje základný dokument formulujúci ciele a smery predvstupovej stratégie SR a predvstupovej pomoci EÚ v rámci programov PHARE, SAPARD a ISPA. Vo svojej negociačnej pozícii slovenské poľnohospodárstvo má 43 negociačných požiadaviek voči EÚ. Prechodných období chceme šesť, osobitných úprav v legislatíve v porovnaní s EÚ by malo byť tiež šesť a ostatných požiadaviek na harmonizáciu slovenského agrosektora s poľnohospodárstvom EÚ bude pravdepodobne až 31. To, aká je táto kapitola zložitá, dokumentuje aj vyjadrenie negociátorov EÚ, ktorí hovoria, že uzavrieť by sa mohla najskôr do konca budúceho roka.

Vladimír Turanský