Dôraz na ekonomické vzťahy

Maďarsko-slovenské susedské plusy, ale aj mínusy

Bilaterálne vzťahy a možnosti ich prehĺbenia s dôrazom na obchodno-ekonomickú sféru boli jedným z hlavných cieľov včerajšej jednodňovej oficiálnej návštevy premiéra SR Mikuláša Dzurindu v Maďarsku, ktorá sa konala na pozvanie maďarského predsedu vlády Viktora Orbána. Slovensko má so svojím južným susedom aktívne saldo vzájomnej obchodnej bilancie, keď prvé dva mesiace tohto roka potvrdili trend z predchádzajúcich rokov. Čísla hovoria jasnou rečou, a preto stačí spomenúť, že len v období rokov 1993 až 1998 narástol obrat vo vzájomnom obchode medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o 208 percent.

Z hľadiska úsilia oboch krajín o začlenenie sa do európskych a transatlantických štruktúr, čo bolo tiež predmetom včerajších rokovaní Dzurindu s Orbánom, sú však na tom lepšie naši susedia. Do NATO už vstúpili a ich pomoc v tomto smere je vítaná a po desiatich rokoch hospodárskych reforiem je Maďarsko na čele krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa snažia o vstup do EÚ a spomedzi nich má aj najväčšie šance stať sa jej členom. Od roku 1997 Maďari zaznamenávajú reálny hospodársky rast na úrovni piatich až šiestich percent a počas uplynulej dekády sa Maďarsku podarilo stiahnuť úroveň inflácie o vyše 20 % až na 9,6 % v júli 2000. Závidieť im môžu Slováci aj čo sa týka prílevu zahraničných investícií. Boom zahraničného kapitálu zaznamenali v Maďarsku v roku 1995 - 4,453 miliardy USD. V roku 1999 to už bolo menej - zahraniční investori do Maďarska umiestnili „len“ 1,944 miliardy USD.

Z hľadiska ekonomického porovnávania oboch krajín zaujímavú informáciu priniesol vo februári tohto roka nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Podľa tohto periodika, ktoré sa odvoláva na štatistické údaje nemeckých zahraničných komôr, v strednej Európe Maďarsko už nie je krajinou, ktorá by mohla lákať zahraničný kapitál nízkymi mzdami a jeho pozície začína preberať práve Slovensko. SR má spomedzi pätice stredoeurópskych reformných krajín (ČR, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko a SR) najnižšie priemerné mzdy a najnižšiu hranicu minimálnej mzdy, čo je z hľadiska zahraničného kapitálu zaujímavé, odrádza však vysokými odvodmi zamestnávateľov do sociálnych fondov. V Maďarsku je podľa nemeckých údajov najvyššia mesačná priemerná mzda 316 eúr (okolo 13 700 Sk), kým na Slovensku 239 eúr (okolo 10 300).

Obaja premiéri včera rokovali aj o aktuálnych otázkach regionálnej a cezhraničnej spolupráce v strednej a vo východnej Európe. Pozitívnym prínosom k upevňovaniu slovensko-maďarských vzťahov sú určite aj časté kontakty šéfov vlád oboch krajín, veď len v minulom roku sa Dzurinda s Orbánom stretli desaťkrát na rôznych podujatiach. Pomáha to odpolitizovávaniu vzájomných vzťahov a zmierňuje určite nacionalistické napätia, ktoré vďaka národne orientovaným stranám vznikajú v oboch štátoch. Pre cezhraničnú spoluprácu je veľmi dôležitý rozvoj turistiky. V tomto kontexte nemožno nespomenúť, že v roku 1999 (podľa počtu vstupov) navštívilo Maďarskú republiku až 5 miliónov turistov zo Slovenska, čo z celkového počtu návštevníkov Maďarska predstavuje až 15 %, čím sa Slovensko zaradilo na druhé miesto hneď po návštevníkoch z Rakúska (19-percentný podiel).

Iaromír Novák