Otázniky nad recykláciou

Audit nezávislej inštitúcie odobril návrh zákona

V poslednom období sa vedie veľmi živá debata o pripravovanom zákone o odpadoch. Napriek tomu, že zákon je veľmi rozsiahly (jeho návrh obsahuje 80 paragrafov) a zásadne sa ním menia mnohé doteraz platné postupy a definície, najdiskutovanejšou je tá jeho časť, ktorá predpokladá vznik recyklačného fondu. Práve v jeho tieni zostávajú iné, možno aj oveľa dôležitejšie časti. Zákon predstavuje modernú právnu normu, ktorá spĺňa najprísnejšie požiadavky kladené na ochranu životného prostredia. Podporu mu vyslovila aj nezávislá európska inštitúcia, ktorá vykonala audit a na jeho základe aj odborný posudok. Uvádza sa v ňom, že spĺňa požiadavky EÚ. Účelom vytvorenia sporného recyklačného fondu je kompenzovanie stratových spôsobov recyklácie výrobkov, ktoré sa po skončení životnosti stávajú odpadom. Ide o nepriamy spôsob podpory znižovania záťaže životného prostredia. Jeho vytvorenie bude zabezpečovať tvorbu zdrojov do tohto fondu z poplatkov, ktoré budú odvádzať výrobcovia, prípadne dovozcovia výrobkov. Takýto postup poznáme aj pod pojmom

znečisťovateľ platí,

veď zákon plne podporuje princíp trvalo udržateľného rozvoja. Je pravdou, že existujú podnikateľské subjekty, ktoré zhodnocujú odpady so ziskom. Je však nutné zdôrazniť, že sú komodity, ktorých recyklácia nie je ekonomicky rentabilná. A to nielen u nás. Samozrejme, existujú aj ekonomicky výhodné spôsoby využitia týchto druhov odpadu. O environmentálnej prijateľnosti tu však hovoriť nemožno. Práve recyklačný fond zabezpečí prostriedky pre tie subjekty, ktoré kladú prvoradý dôraz na stránku ekologickú, a nie ekonomickú.

Dôležitou mierou musí vstúpiťdo hry aj spoluzodpovednosť každého z nás, teda konzumenta, na želanie ktorého budúci odpad vzniká. Časy, keď nás nezaujímal osud odpadu, len čo sme ho pustili z ruky, sú nenávratne preč. Argumentáciu, podľa ktorej recyklačný fond nie je v súlade s európskymi legislatívnymi normami, vyvracajú ony samé. Napríklad článok 75 v Návrhu uznesenia Rady EÚ pre odpadovú politiku hovorí: „Ekonomické nástroje môžu mať rôzne formy, ako sú daňové opatrenia,

finančné zvýhodnenia

alebo schémy návratnosti vkladov a môžu hrať veľmi dôležitú úlohu pri dosiahnutí rôznych cieľov stratégie odpadov. Môžu sa použiť na povzbudenie preventívneho úsilia, alebo odradenie najmenej želateľných praktík zneškodňovania odpadov, na zaplnenie medzery nákladov medzi zhodnotením a odstránením, ako aj na zamedzenie negatívnych dôsledkov environmentálne nevhodného spracovania a odstraňovacích praktík v spoločnosti ako celku v protiklade so zásadou znečisťovateľ platí .“

Hlasné protesty, ale aj aktívne kroky z niektorých záujmových strán o zásahoch do voľnej súťaže nie sú na mieste. Ako vidieť, aj EÚ v opodstatnených prípadoch pripúšťa zásahy do trhu. Spôsob vytvorenia neštátneho recyklačného fondu je v podmienkach Slovenska novinkou.. Jedným dychom je však nutné zdôrazniť, že prívlastok nový ešte zákonite neznamená nedostatočný, nepraktický alebo dokonca zlý. Aj v podmienkach Slovenska, čo si však mnohí, vrátane niektorých poslancov, nechcú uvedomiť, môže vzniknúť dobrý nápad.

Peter Mojto

Matador Púchov