Veď suplujú štát

Komentuje Peter Farárik

Na nedostatok zdrojov netrpí len finančne poddimenzované školstvo a zdravotníctvo, ale aj mnohé výrobné odvetvia. Napríklad štátnemu podniku Lesy SR chýba ročne asi miliarda korún na to, aby ich obhospodarovali podľa potrieb hospodárskych plánov a predstáv lesných odborníkov, čo ukazuje rozdiel medzi nákladmi a výnosmi tejto činnosti. Podľa ich názoru by štát mal prispieť na to, že lesy plnia aj verejnoprospešnú funkciu. Zo štátneho fondu, z ktorého by sa mal tento deficit vykryť, prišlo však vlani maximálne 400 mil. Sk a v tomto roku Lesy SR môžu rátať len s podobnou sumou. Podnik navyše obhospodaruje aj časť lesov súkromných vlastníkov, ktorí o ne nemajú záujem. Starostlivosť o ne však musí byť plnohodnotná, aj keď sú to zatiaľ neprodukčné lesy. Tá stojí ročne 170 mil. Sk a rovnako ide o verejné služby nekryté štátom. Tvorcovia lesnej koncepcie preto navrhujú, by ten podobne ako v prípade Železníc SR uhradil na základe spoločenskej objednávky štátnemu podniku a vlastníkom určitý rozsah nákladov. Prirodzene takých, ktoré by dokázateľne súviseli s verejnou funkciou lesa. V opačnom prípade hrozí, že lesné hospodárstvo bude stagnovať. Podobnou otázkou do diskusie je aj oblasť údržby malých vodných tokov. Lesy SR spravujú 16-tisíc km potokov, na ktorých úpravu by potrebovali do roku 2005 najmenej 100 mil. Sk. Na tento rok im potvrdili 9 mil. Sk, čo znamená, že neskoršie, ak sa má pre ne urobiť viac ako doteraz, by sa mal balík prostriedkov primerane zväčšiť. Avšak doterajšie skúsenosti, aj z iných rezortov, nedávajú priveľké nádeje.