Neprimeraná ochrana nájomníkov

Nekontrolovaná spotreba tepla umožní jeho výrobcom sa nabaliť

Asociácia zamestnaneckých zväzov a združení (AZZZ) je vrcholovou zamestnaneckou organizáciou na Slovensku. Jej členmi sú zamestnávateľské a podnikateľské zväzy a združenia. Medzi jej členov patrí aj - pre občanov veľmi zaujímavý - Slovenský zväz bytových družstiev (SZBD), ktorý v súčasnosti obhospodaruje vyše 370-tisíc bytov. Na jeho čele stojí už vyše sedem rokov Ing. Vladimír Sekanina, ktorý je v súčasnosti aj predsedom Družstevnej únie SR. Požiadali sme ho o priblíženie niektorých vybraných úloh a problémov.

Aké úlohy plní v súčasnosti Slovenský zväz bytových družstiev?

- Zväz je dobrovoľná družstevná organizácia, ktorá si za cieľ kladie starostlivosť o bytový fond svojich členov na neziskovom princípe. Zmyslom našej činnosti je aj profesionálne spravovanie bytov. V súčasnosti máme v správe vyše 370-tisíc bytov, z toho približne 55 % je už prevedených do súkromného vlastníctva. Predpokladáme, že do roku 2005 sa ukončí transformácia družstevných bytov a všetky budú len v súkromnom vlastníctve.

Ako možno hovoriť o posledných 10 rokoch vo vývoji slovenského bytového družstevníctva?

- Ako o permanentnom procese, o davovej psychóze, kampaňovitosti, nekvalifikovanosti a spolitizovanej legislatíve. Zastavením bytovej výstavby na Slovensku v roku 1992 sa začal nielen

proces rozkladu

bytovej výstavby a ekonomiky, ale vplyvom vtedajších „múdrych“ funkcionárov, aj rozklad SZBD. Presvedčenie, že fenomén trhového hospodárstva všetko hneď vyrieši, sa ukázal ako mylný. Nekvalifikované riadenie prinieslo svoje ovocie. Vplyvom nezodpovedných zásahov štátu do finančných tokov družstiev bola ohrozená samotná existencia bytových družstiev. „Legislatívci“ začiatkom 90. rokov nepochopili, že družstvá boli a sú objektom súkromného práva a majú byť od štátu nezávislé ako súkromný majetok.

V roku 1995 sa nástupom nových ľudí do orgánov SZBD zastavil rozklad bytových družstiev. Aká je situácia v bývaní na Slovensku z vášho pohľadu v súčasnosti?

- Na Slovensku v súčasnosti chýba okolo 220-tisíc bytov, čo znamená, že bytový problém sa nevyrieši ani za 15 rokov, čim sa, samozrejme, nevytvorí ani racionálny trh s bytmi. Veľmi zlá je aj situácia s obnovou bytového fondu. Do opráv bytov sa za posledných desať rokov dalo iba toľko financií, aby sa ako-tak zabezpečila jednoduchá reprodukcia a aj to nie plošne. Je predpoklad, že tlak zo strany štátu na prevody bytov do súkromného vlastníctva bude v ďalších rokoch narastať. Štát sa takto

zbavuje zodpovednosti,

veď každému vlastníkovi, ktorému sa prevedie do jeho vlastníctva byt starší ako 25 - 30 rokov, sa zároveň dáva do ruky šek na zaplatenie asi 600-tisíc korún, ktoré budú potrebné na obnovu bytu.

Ako ste sa zhostili úloh, ktoré ste mali splniť v minulom roku?

- Jednou z hlavných úloh bola legislatíva. Skutočne v uplynulom roku sa určitým spôsobom pohla dopredu bytová legislatívna problematika a vytvorili sa nové zákony a najmä novela Občianskeho zákonníka. Snažili sme sa pomáhať vytvárať legislatívne, technické a ekonomické podmienky, aby bývanie bolo dostupné aj pre obyvateľov s nízkymi príjmami. Navrhovali sme vytvoriť podmienky na postupné a najmä dostupné financovanie obnovy, opráv a údržby bytového fondu, ako to poznáme z vyspelej Európy a zamerali sme sa aj na znižovanie energetickej náročnosti stavieb.

Mimoriadne vás kvári problém neplatičov. V súčasnosti nájomníci a majitelia bytov dlhujú vyše 1,5 mld. Sk.

- Je to skutočne veľký problém. Zúčastňovali sme sa preto aj na tvorbe novely Občianskeho zákonníka, v ktorej sa už akceptuje odstránenie neprimeranej

ochrany nájomcov

bytov, ktorí porušujú svoje povinnosti a za užívanie bytu neplatia. Návrh je predložený do legislatívnej rady vlády a očakávame jeho prerokovanie v parlamente v najbližších týždňoch. Spomínaná novela odstraňuje neprimeranú ochranu nájomníka a zabezpečí práva prenajímateľov pri akceptovaní sociálneho akceptu, čiže neplatenia nájmu v stave hmotnej núdze, do ktorej sa dostali nie svojím zavinením. Novela Občianskeho zákonníka sleduje sprísnenie vyberania poplatkov za užívanie bytov, pretože v súčasnom štádiu vôbec nie je zvláštnosťou platba 3,5-tisíca korún za trojizbový byt, z čoho asi 100 - 150 korún je pre správcu bytového fondu. Ak nájomník neplatí, zaplatia to za neho slušní nájomníci, čiže je to jasné okrádanie spolubývajúcich v dome.

Ako predseda SZBD zdôrazňujete, že štát nemá disciplínu, pretože si neplní svoje povinnosti a zatiaľ vám nezaplatil takmer 700 mil. Sk za kúrenie.

- V závere marca rokovala tripartita, ktorá v podstate odsúhlasila návrh na realizáciu uznesenia vlády, ktorým by sa táto suma 688 miliónov korún mala zaplatiť našim bývajúcim z privatizácie. Súhlasila s tým ministerka financií, ako i podpredseda vlády, a pokiaľ by sa to uskutočnilo, potom

energetický dlh

z roku 1997/1998 by sa zlikvidoval. Avšak mám informácie, že sa s týmito pohľadávkami začína kšeftovať, čo by bolo veľmi nepríjemné, pretože v danom prípade by mohlo prísť ku konkurzom, a to zrejme ani ministerstvo financií v podstate nechce. Čiže toto je jeden okruh problémov. Druhý okruh v tejto súvislosti je pripravovaný zákon o energetickej efektívnosti, ktorým sa má zahmliť problém merania a regulácie tepla teplej vody, čo by bolo pre konečného spotrebiteľa v určitom zmysle tragédiou, pretože by nevedel merať svoju spotrebu a vlastne by nevedel za čo platí, čo by ohromne privítali výrobcovia tepla. Máme dôvodné podozrenie, že je to účelová hra, pretože doteraz pokiaľ sme sledovali spotrebu, tak dá sa povedať, že vieme konkrétne zhodnotiť stav spotreby za roky 1995 -2000. Samozrejme, presné čísla o spotrebe nemôžu vyhovovať dodávateľom tepla, najmä ak sa plošne znižuje jeho spotreba. Čiže vlastne tu sa chce určitým spôsobom urobiť systém nekontrolovanej spotreby na koncovke u občana a pri vysokých cenách okrádať konečného spotrebiteľa.

Viackrát ste v tlači uviedli, že oprava bytov a bytových domov je tikajúcou bombou.

- Štát tu podľa mňa spravil veľkú chybu pri nariadenej privatizácii, tzv. 182, pretože najskôr sa mal rekonštruovať bytový fond, a až potom sa byty mali privatizovať. Pri súčasnom prevode bytu zaťažujeme každého vlastníka sumou minimálne 600- až 650-tisíc korún, ktoré bude potrebovať na rekonštrukciu bytu a domu. Väčšinou ľudia nie sú schopní tieto peniaze zohnať a investovať. Ak štát nebude mať prostriedky na plošnú rekonštrukciu, tak je predpoklad veľmi vysokého úbytku bytového fondu. Navyše aj drobná rekonštrukcia, ktorá by mala zohľadňovať sociálne

možnosti občanov,

sa realizuje asi tak na 30 % potreby. Racionálne by sme na opravy bytu potrebovali okolo 1500 - 1600 korún mesačne, čo je absolútne neskutočné.

V uplynulom roku byty prakticky stavali len súkromné osoby. Štát stavia byty len pre vojakov, colnú správu, políciu a vysokých úradníkov. Aká je šanca opäť stavať byty aj na družstevnom základe?

- Je paradoxom, že zákonom nám v roku 1992 zrušili družstevnú bytovú výstavbu a je ďalším paradoxom, že vlastne ten istý systém, ktorý sa vtedy používal, v princípe sa začína používať aj dnes pri výstavbe nájomných bytov. Družstevná bytová výstavba je európsky prepracovaný systém, ktorý vtedajší „odborníci“ zbytočne zrušili. Naši kolegovia z Česka teraz prijali zákon a vytvárajú všeobecne prospešné bytové družstvá, v ktorých bude fungovať ten istý systém, aký bol v bytovom družstevníctve. Čiže napríklad, 300-tisíc korún základný vklad občana, 200-tisíc korún dotácia štátu a 500-tisíc korún dlhodobý úver občana za prijateľný úrok. Určili si hranicu milión korún nákladov na byt. Obyvatelia si tieto sumy môžu dovoliť venovať na zaobstaranie bytu a v Česku sa budú stavať byty. Musím však objektívne konštatovať, že aj ministerstvo výstavby prichádza na to, že bude nevyhnutné zapojiť do výstavby bytov aj neziskové organizácie a predpokladám, že bytové družstevníctvo sa zapojí do výstavby bytov v priebehu jedného či dvoch rokov.

Zastávate aj funkciu predsedu Družstevnej únie Slovenskej republiky. Aká je šanca, že by aj tento orgán mohol eventuálne pomôcť slovenskému bytovému družstevníctvu?

- Momentálne sa napríklad pripravuje zákon o úverovej sporiteľni a družstvách. To je určite jeden z produktov, ktorý by cez finančné toky podporoval rozvoj družstevníctva ako celku, teda aj výstavbu bytov.

Čo pomôže slovenskému bytovému družstevníctvu v ďalších rokoch?

- Jednoznačne treba legislatívne zabezpečiť finančnú disciplínu nájomníkov a po druhé, mala by sa obnoviť družstevná bytová výstavba, teda výstavba nájomných bytov. Po tretie, nesmieme zabúdať ani na rekonštrukciu nášho bytového fondu, ktorý by - dovolím si tvrdiť - plošne vedel zabezpečiť menším stavebným organizáciám prácu

na 20 - 30 rokov,

a teda aj prácu nábytkárom a celému komplexu priemyselných fabrík. Pritom modernizácia bytov, ktorá by sa týmto spôsobom dala realizovať, je maximálne polovične náročná na financie v porovnaní s novou výstavbou. Rozvoj výstavby bytov na Slovensku by pomohol nielen občanom, ale významne by pomohol aj naštartovať rozvoj stavebníctva, a tým aj celej ekonomiky Slovenska.

Jozef Kunik