DPH, odpustenie dlhu, strata

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Naša spoločnosť poskytuje stravovanie svojim zamestnancom formou stravovacích poukážok (Chéque déjeuner). Spoločnosť ako zamestnávateľ požaduje úhradu za sprostredkovanie stravného. Treba hodnotu týchto stravovacích poukážok uviesť v daňovom priznaní DPH na riadku 12?

- Podľa § 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov je predmetom úpravy tohto zákona zdaniteľné plnenie v tuzemsku. Na plnenie, ktoré nie je zdaniteľným plnením podľa tohto zákona, sa DPH neaplikuje. Predpokladáme, že v tomto prípade ide o poskytnutie stravovania cez sprostredkovateľa a faktúra od neho neobsahuje DPH na hodnotu poukážok. Sprostredkovateľ na sprostredkovateľskú odmenu uplatňuje DPH v sadzbe 23 %, a pokiaľ požadujete úhradu tejto odmeny od zamestnancov, uplatníte tiež DPH na výstupe – ide o refakturáciu zdaniteľného plnenia. Hodnota stravovacích poukážok však nie je zdaniteľným plnením, preto sprostredkovateľ na ňu DPH neaplikuje. Následne, keď vaša spoločnosť tieto stravovacie poukážky poskytne svojim zamestnancom, tiež sa z toho istého dôvodu DPH neuplatní. Hodnota stravovania je zaťažená DPH v konkrétnom stravovacom zariadení, kde zamestnanec stravovaciu poukážku použije. Tento postup vyplýva aj z Oznámenia MF SR č.12019/1996-63 k uplatňovaniu DPH pri poskytovaní služieb stravovania platiteľmi dane (FS č.12/1996).

Z uvedeného vyplýva, že hodnota stravovacích poukážok nie je zdaniteľným plnením, a preto sa DPH na ňu nepoužije. Plnenie, ktoré nie je zdaniteľným plnením, sa v daňovom priznaní DPH vôbec nikde nevykazuje, teda ani na riadku 12. Na riadku 12 sa vykazuje hodnota oslobodených zdaniteľných plnení, ktoré vplývajú na koeficient; hodnota zdaniteľných plnení, ktoré nevplývajú na koeficient, sa vykazuje na riadku 13. Tento postup vyplýva z § 21 ods. 2 zákona o DPH (čo sa neuvádza v menovateli koeficientu), ako aj oznámenia MF SR uverejneného vo FS č.14/1999 o určení nových vzorov tlačív daňového priznania a dodatočného daňového priznania DPH. V prípade, ak ste hodnotu stravovacích poukážok vykázali na riadku 12 daňového priznania DPH, zrejme ste bezdôvodne krátili vstupnú daň koeficientom.

Dcérska spoločnosť prevzala dlh materskej spoločnosti a vyrovnala ho voči tretej osobe. Týmto má dcérska spoločnosť pohľadávku voči materskej spoločnosti vo výške prevzatého dlhu. Môže dcérska spoločnosť po troch rokoch odpustiť tento dlh materskej spoločnosti s tým, že obidvom spoločnostiam sa pripočíta dlh k základu dane – zvýši základ dane? Môžu spísať o tom dohodu? Čo nesmie v dohode, okrem skutočnosti o odpustení dlhu, chýbať?

- Predmetná dohoda by mala obsahovať faktografickú časť (najmä identifikáciu zmluvných strán a predmetného záväzku) a výrokovú časť, kde budú zmluvné strany deklarovať zánik dlhu k určitému dátumu. Písomná dohoda v tejto veci bude odstraňovať dôkaznú núdzu a bude vhodným listinným dokladom pre obchodnoprávne, ako aj účtovné a daňové súvislosti. Podľa daňovej praxe usudzujeme, že predmetná dohoda bude mať znaky darovania – bezodplatného plnenia. Preto by zrejme bolo vhodné priamo uzatvoriť darovaciu zmluvu, keď predmetom darovania by bola hodnota odpusteného záväzku. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov nie je hodnota daru predmetom dane z príjmov právnických osôb, preto by dlžník mohol darovaný záväzok odúčtovať v prospech nedaňových výnosov. Veriteľ by darovanú pohľadávku odúčtoval do nedaňových nákladov. Obdarovaný (dlžník) by však mal prijatý dar ako nadobúdateľ vyrovnať vo vzťahu k dani z darovania podľa § 5 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Pre úplnosť upozorňujeme, že celá táto transakcia a napokon zníženie majetku formou daru by nemali narušiť úhrady záväzkov veriteľom dcérskej spoločnosti. Pokiaľ by sa tak stalo, vznikajú súvislosti aj s Trestným zákonom, lebo napr. trestným činom je aj poškodzovanie veriteľa (§ 256) alebo zavinený úpadok (§ 250f).

Spoločnosť (s. r. o.) dosiahla opakovane za rok 1999 a rok 2000 účtovnú stratu. Má spoločník povinnosť túto stratu uhradiť? Ak áno, dokedy, a ako sa prijatá úhrada zaúčtuje?

- Tieto súvislosti treba riešiť podľa obchodného práva a konkrétnej spoločenskej zmluvy danej spoločnosti. Pokiaľ nie je v spoločenskej zmluve zakotvená tzv. príspevková povinnosť spoločníka na úhradu straty (pozri § 121 Obchodného zákonníka), potom spoločník môže dobrovoľne, nie však povinne stratu hradiť. V prípade jej peňažnej úhrady na účet spoločnosti by sa účtovalo účtovným zápisom 429/221. Pokiaľ k úhrade straty nedôjde, potom táto spravidla zostáva na účte 429 -Neuhradená strata minulých rokov. V súvahe spoločnosti sa to prejaví ako zníženie vlastného imania (vlastných zdrojov) spoločnosti. Ak je vlastné imanie (riadok 62 súvahy) nižšie ako základné imanie spoločnosti zapísané v obchodnom registri (OR), potom sa odporúča (opäť to nie je exaktná zákonná povinnosť) vykonať zníženie základné imania v OR. Takéto zníženie základného imania o straty minulých rokov sa účtovne prejaví zápisom 411/429.

Opakované straty spoločnosti majú nepriame súvislosti aj s režimom konkurzu a vyrovnania. Straty minulých rokov spôsobujú, že vlastné imanie spoločnosti klesá, až je niekedy mínusové. Domnievame sa, že mínusové vlastné imanie je za určitých okolností indikátorom predĺženia spoločnosti. Ak je dlžník nepretržite 60 dní v predĺžení, je povinný podať samonávrh na vyhlásenie konkurzu alebo vyrovnania tak, ako to ustanovuje § 66g zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Ak konateľ spoločnosti tento návrh nepodá, zodpovedá veriteľom spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá im tým vznikne.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.