Big Pharma sa podvolila tlaku

Morálne víťazstvo pre africké obete aids

Súdny spor, v ktorom 39 najväčších farmaceutických firiem žalovalo juhoafrickú vládu pre porušenie patentových práv na výrobu retrovirálnych liekov, skončila minulý týždeň mimosúdna dohoda. Južná Afrika si v jej rámci v budúcnosti zabezpečí lieky proti aids za najnižšie ceny. Žaloba farmaceutických koncernov bola reakciou na juhoafrickú legislatívu umožňujúcu dovoz a domácu výrobu patentovaných anti-HIV liekov, v obidvoch prípadoch bez západnej licencie. Juhoafrický parlament takýto zákon schválil už v roku 1997, keď choroba aids v krajine nadobudla epidemické rozmery. Prípad, ktorý v dejinách medzinárodného práva ani farmaceutického priemyslu nemá obdobu, sa pred oblastný súd v Pretórii dostal až začiatkom marca tohto roka. Jeho priebeh odvtedy sprevádzali demonštrácie tisícov HIV-pozitívnych, prevažne čiernych Juhoafričanov.

Protestujúcich podporili medzinárodné organizácie ako Lekári bez hraníc, Oxfam, Červený kríž a aj Európsky parlament. Práve nátlakovým skupinám sa s pomocou médií a svetovej verejnej mienky podarilo proces presunúť z finančnej do etickej roviny. Predstavitelia Big Pharma, ako najväčšie farmaceutické firmy nazvali médiá, argumentovali dvadsiatimi rokmi laboratórneho výskumu vírusu HIV a niekoľkými miliardami USD vynaloženými na jeho financovanie, ktoré stoja za retrovirálnymi liekmi a ktorých sa dnes majú vzdať v prospech patentových pirátov. Ich tvrdenie, že potrebujú peniaze na financovanie budúceho výskumu, oživilo v Afrike staronovú diskusiu o bohatom severe a chudobnom juhu. Jej súčasťou zostáva fakt, že z doteraz zdokumentovaných 13 miliónov obetí aids až 11 miliónov pochádzalo zo subsaharskej Afriky a zo súčasných 40 miliónov nakazených sem patrí až 32 miliónov. Afrika si s epidémiou neporadí bez západnej pomoci. Africké argumenty potvrdili aj trendy vo farmaceutickom priemysle. Šéf najväčšieho svetového koncernu GlaxoSmithKline (GSK) Jean-Pierre Garnier pre Newsweek priznal, že až 80 % výrobkov jeho firmy je určených dvadsiatim percentám svetovej populácie. Len jedno percento liekov z dielní GSK sa dostane do Afriky. Napriek tomu tento kontinent zostáva najväčším trhom pre retrovirálne lieky. Ak ide len o 1 % zisku, argumentovali aktivisti pred pretórijským súdom, farmaceutické spoločnosti by sa ho mohli štedro vzdať. Podľa Garniera im v tom bráni precedens, ktorý by z obchádzania patentov v Afrike inde vo svete vytvoril neželanú prax. Celoročná dávka patentovaného „kokteilu“ liekov Flucanazol, Nevirapin a Combivir, ktorý aids na Západe pomaly mení zo smrteľnej choroby na chronické ochorenie, stojí zhruba 5000 USD. Patentované lieky zostávajú nedostupné aj po eufórii z mája 2000, keď päť farmaceutických spoločností z iniciatívy OSN znížilo ceny pre afrických pacientov v priemere o 50 %.

Thajsko, Brazília a India, známe pirátskou výrobou retrovirálnych liekov, takýto kokteil ponúkajú za štvrtinu jeho západnej ceny. Navyše ich tarify, ako to dokazuje indická firma Cipla, s rastúcim odbytom klesajú. K stálym odberateľom patrí Pobrežie Slonoviny, Senegal, Rwanda a Uganda, ktoré pirátske lieky dovážajú bez starostí o patenty a intelektuálne vlastníctvo. Prečo to nerobí aj Južná Afrika? Juhoafrická vláda sa podľa vlastného vyjadrenia účasťou v súdnom spore s Big Pharma rozhodla hrať podľa západných pravidiel. Zaviazal ju k tomu nielen jej podpis pod Dohodu o patentoch a intelektuálnom vlastníctve WTO, ale najmä túžba pritiahnuť zahraničné investície. Mimosúdna dohoda má zaručiť ich spoluprácu pri budúcom určovaní cien liekov. Predstavitelia Big Pharma nepriamo potvrdili, že kompromisu predchádzali tlaky médií a znepriatelenej verejnej mienky.

Roman Lipták

Pretória