Hospodársky denník
USD48,37 Sk
EUR43,395 Sk
CHF28,42 Sk
CZK1,259 Sk
  Streda  25.Apríla 2001

Najdôležitejšie v daňovej sfére?

Otázka Hd nominovaným na Zlatý biatec 2001 a prestížny titul Prominent ekonomiky 2001 pred 44. klubovým zhromaždením o príprave daňovej reformy s ministerkou financií SR B. Schmögnerovou. Dnes uverejňujeme myšlienky predsedu dozornej rady I.D.C. Holding, a. s., Bratislava, doc. PhDr. Ing. Štefana Kassaya, DrSc.

Viackrát som sa vyjadril, že zbytočne by som vzdychal nad tým, čo nedokážem priamo ovplyvniť. Preto radšej svoju energiu venujem rozvíjaniu ekonomickej výkonnosti firmy. Ak by sa to podarilo v širšom rozsahu, potom vysokovýkonné firmy naozaj „rozbehnú" aj celú ekonomiku krajiny. Avšak vytváranie podmienok na efektívne podnikanie už nie je iba vecou podnikateľov. Musí tu byť harmónia pôsobenia zúčastnených. To znamená, že významnú úlohu zohráva štát, jeho reprezentanti v podobe výkonných orgánov a zákonov. Interakcia štátu a podnikateľov môže byť užitočná a rozhodne je potrebná. Vývoj však predpokladá aj konfrontácie. Priame alebo sprostredkované. Presvedčil som sa a ukázala to nedávna minulosť, že verejná mienka a médiá dokážu ovplyvniť aj „železné zákony". Napriek rezolútnym vyhláseniam ministerky financií novelu zákona o dani z dedičstva pre blízke osoby Národná rada SR schválila. Ide však aj o to, aby sme nielen „dosiahli svoje", ale aby každý krok, každá zmena boli odôvodnené a nepôsobili osihotene. Musia „zapadať" do premysleného systému.

Dane vlastne vnímam dvakrát. A to doslova „bolestivo" ako fyzická i ako právnická osoba. Ako občan i ako podnikateľ. Dane občana i podnik pritlačia tak, že „nedokážu dýchať". Pritom je len samozrejmé, že každý jednotlivec a podnik musia prispievať do spoločnej pokladnice štátu, aby sa naša krajina mohla rozvíjať, aby bolo zabezpečené vzdelávanie, aby sme sa nemuseli báť staroby, aby ľudia mali aj zdravotnú starostlivosť atď. Je tu však otázka systému a štruktúry daní. Nie je predsa jedno, aké sú priority, čo uprednostním, ak už môžem na rozpočet vplývať. To považujem za veľmi dôležité. Dôležitejšie ako napríklad zákon o daňových orgánoch, ktorý sleduje zefektívnenie činnosti daňových orgánov. Nevhodný systém umožní daňové úniky a ostatní to musia „dotovať". Priveľký dôraz na kontrolu a postihy najčastejšie iba zvyšujú náklady. Bolo by užitočnejšie únikom zabrániť preventívne. Aj z hľadiska vedeckého uprednostňujem premyslené systémové riešenia, kvalitu daňového systému pred „represiou", ktorá je najčastejšie iba dôsledkom nedokonalého systému. Z toho vyviera aj nespokojnosť ľudí s priveľkými daňami. Najmä živnostníci a majitelia malých firiem sa doslova stávajú otrokmi podnikania a často bojujú o prežitie s nádejou výnosov v budúcnosti. A nie je to vždy iba neschopnosť či snaha získať pre seba čo najviac. Veď zo samotnej podstaty podnikania vyplýva úsilie napredovať, dosiahnuť výsledok, ktorý by podnikateľa či manažéra uspokojoval nielen v osobnom, ale aj širšom, spoločenskom rozmere. Podnikatelia nepracujú dvanásť i viac hodín iba preto, aby zbohatli. Chcú presadiť myšlienku, potvrdiť svoje schopnosti a byť nápomocní svojmu okoliu i regiónu, v ktorom pôsobia. Uvedomujú si svoju zodpovednosť voči zamestnancom a ich rodinám. Nečudujem sa určitému „odporu", ktorý vyjadruje aj Združenie daňových poplatníkov Slovenska, ktoré dokonca vyzvalo aj prezidenta SR, aby nepodľahol tlaku, ktorému je vystavený zo strany rezortu financií. Práve takáto opozícia môže v systéme veľa napraviť, môže byť prvým krokom k znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia občanov. Ako podnikateľ, ale aj teoretik a pedagóg sa rovnako nazdávam, že aj v pripravovanej daňovej reforme sa stále ráta s vysokým daňovým zaťažením, nie je dodržaný princíp daňovej spravodlivosti a zvýhodňujú sa len niektorí zahraniční investori. Nadmerné je zdaňovanie majetkovými daňami. Taký stav nemotivuje k investíciám a vytváraniu nových hodnôt. Dane sú také vysoké, že pri porovnaní s problémami, ktoré sú spojené s rozširovaním podnikania, stráca manažment i vlastníci motiváciu. Nemajú chuť vytvárať nové pracovné miesta a prispievať tak k znižovaniu nezamestnanosti.

Uvážme, že Slovensko má v súčasnosti najvyššie daňové zaťaženie spomedzi transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy. Na druhej strane by to mohlo iniciovať budovanie pobočiek našich firiem v zahraničí a pôsobeniu na zahraničných trhoch, dokonca by sa mohla preniesť do zahraničia aj výroba. Znamenalo by to, samozrejme, aj nižšie dane, ale k takejto penetrácii sa možno „prepracovať“, iba ak podnik „na to má“, ak vytvára dostatočné zdroje. Popri uvážení skutočnosti, čo by to znamenalo pre štátny rozpočet SR, je tu fakt, že súčasné dane sú privysoké, dosiahnutý čistý zisk na rozvoj firmy zväčša nestačí. Je to akoby začarovaný kruh. Predstava, že vysoké dane zabezpečujú vysoké príjmy štátneho rozpočtu, sa mi nepozdáva. Možno je to práve naopak, pretože množstvo prostriedkov vstupuje do „tieňovej“ ekonomiky a presúva sa rôznymi cestami do zahraničia. To štátny rozpočet, samozrejme, iba ochudobňuje. Nazdávam sa, že nižšie dane by pomohli vyššiemu „inkasu“ v štátnom rozpočte. To sa výrazne prejavilo v minulosti, pri znížení dane pre právnické osoby. Stabilný rast príjmov štátneho rozpočtu vidím skutočne skôr v znižovaní daňového zaťaženia občanov i podnikov pri súčasnom skvalitňovaní systému a štruktúry daní.

(Hd)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.