Len časť čiernej ekonomiky

Trhoviská miestom daňových a colných únikov

Článok o práci dvoch študentiek, ktoré sa vo svojej stredoškolskej odbornej činnosti zamerali na daňové úniky bratislavského Centrálneho trhoviska na Miletičovej ulici (Pokladnice ako dekorácia, Hd 30. 3.) vzbudil záujem našich čitateľov. Tentoraz dávame širší priestor výsledkom ich práce, a to aj čo sa týka colných únikov a dotazníkového prieskumu, ktorý uskutočnili medzi kupujúcimi trhoviska.

DPH do vrecka

Zo 627 stánkov na trhovisku 269 predáva spotrebný tovar. Študentky zistili, že z 30 stánkov je 10 platiteľov DPH, z čoho analogicky vyvodili, že z 269 je 89 platiteľov DPH. Počas 13 týždňov každý pondelok, piatok a sobotu počas jednej hodiny sledovali desať stánkov a zaznamenávali vydávanie dokladov z registračných pokladníc i hodnotu nenablokovaného tovaru. Prepočtom na všetky stánky so spotrebným tovarom, ktoré sú platiteľmi DPH, dospeli k tomu, že ročný únik DPH predstavuje takmer 15 mil. Sk. Okrem toho získali celoročné záznamy tržieb od predavačky zo stánku s textilom, ktorá si ich denne viedla pre kontrolu stavu pokladnice. V jej záznamoch sú zaznačené príjmy aj s poznámkami, či bol tovar blokovaný registračnou pokladnicou alebo nie. Ide o stánok s textilom, ktorého priemerná denná tržba sa pohybuje v rozpätí od 7300 Sk do 18-tisíc Sk v predvianočnom čase. V celoročnom výkaze možno nájsť iba šesť dní, keď všetok predaný tovar bol registrovaný pokladnicou! Daňový únik len tohto jedného stánku vyčíslili študentky na vyše 185-tisíc Sk pri DPH a vyše 100-tisíc Sk pri dani z príjmu fyzických osôb. Ich konštatovaniu, že registračné pokladnice plnia na trhovisku skôr dekoratívnu úlohu, sa naozaj nemožno čudovať.

Čierne milióny

Pre výpočet dane z príjmu sa študentky usilovali zistiť, s akou obchodnou maržou sa na trhovisku pracuje. Navštívili preto deväť čínskych veľkoskladov a dve „burzy” a porovnali nadobúdaciu a predajnú cenu 28 konkrétnych tovarov. Marža sa pohybovala od 40 do 143 %. Priemerná, s ktorou pri svojich výpočtoch pracovali, bola 73 %. Na prevádzkové náklady odpočítali 10 %. Výsledok: obchodníci - fyzické aj právnické osoby - z Centrálneho trhoviska nepriznali a nezaplatili daň z príjmu vo výške 15 240 146 Sk.

A čo clá?

Všeobecne sa vie, že k najväčším špekuláciám dochádza pri deklarovaní hodnoty prevážaného tovaru na hraniciach. V záujme dovozcu je uviesť čo najnižšiu cenu tovaru, pretože z tej sa vypočítava výška cla, dovoznej prirážky a dane. A štyri pätiny tovaru na trhoviskách predstavuje dovoz. Pokiaľ ide o colný únik, získanie presných údajov za dlhšie časové obdobie je prakticky nemožné. Preto študentky poukazujú na konkrétne odhalené prípady, pričom jeden rozoberajú do podrobností: pretože objem a hmotnosť kamióna s tovarom, ktorý sa mal predávať na Slovensku, nezodpovedali deklarovanému množstvu odevov a textilu, pristúpili colníci k fyzickej kontrole tovaru. Tá trvala nepretržite 18 hodín. Zistilo sa, že dovozca zatajil 25 860 pyžám, 1400 nohavíc, 2210 blúzok, 62 060 tričiek, 1600 obliečok, 4480 teplákov, 2280 detských tričiek a 2200 detských letných súprav. Takmer milión na cle, takmer pol milióna na dovoznej prirážke a vyše 2,5 mil. Sk na DPH spolu predstavovalo pri tomto jedinom kamióne colný únik 4 091 730 Sk. Koľko takých kamiónov prejde našimi hranicami týždenne?

A čo ďalej?

Nemožno sa za takýchto podmienok čudovať, že dovozový tovar získajú predajcovia lacnejšie, ako keď si ho objednajú u našich výrobcov. Uprednostňujú ho pred domácim (na 99 % kvalitnejším) tovarom a zákazníci zasa uprednostňujú tiež to, čo je lacné. Lenže aj týmito lacnými nákupmi dovezeného spotrebného tovaru na trhoviskách sa prakticky likvidujú pracovné miesta v spotrebnom priemysle. Paradoxne sa tak zasa viac občanov stáva odkázaných vyhľadávať čo najlacnejšiu ponuku, bez ohľadu na kvalitu a bez ohľadu na dodržiavanie zákonov. Je to však chyba občanov, spotrebiteľov? To sotva. Správajú sa trhovo. Až na to, že si nepýtajú bločky z registračnej pokladnice.

Ťažko je vyčísliť, koľko je na Slovensku trhovísk a búrz, na ktorých sa predáva spotrebný tovar. Sú prakticky v každom meste a mestečku. Možno len predpokladať, že približne rovnaký ako z bratislavského trhoviska je daňový únik z košických „blšákov“. Dospeli by sme „len“ k stámiliónom alebo k viacerým miliardám, ak by sme rátali so všetkými burzami a trhoviskami? Naozaj sa mi nechce veriť, že ministerstvo financií nemá svoj vlastný rozbor daňových a colných únikov, v ktorom majú trhoviská svoje osobitné miesto. Prečo však nekoná razantnejšie?

Zuzana Krútka

Vydávanie dokladov z registračnej pokladnice

Dátum Tovar Cena v Sk Doklad vydaný automaticky Doklad vydaný na požiadanie Doklad nevydaný ani na požiadanie

17. 10. 2000 dámske topánky 650 x*

20. 10. 2000 rolák 450 x**

20. 11. 2000 sukňa 580 x

20. 11. 2000 sukňa 580 x

1. 12. 2000 tričko 320 x***

11. 12. 2000 spodná bielizeň 400 x

22. 12. 2000 rifle 750 x

6. 2. 2001 ponožky 50 x

6. 2. 2001 tričko 300 x

* registračná pokladnica nefungovala - vydaný paragon

** doklad nevydali, pretože predavača údajne iba zastupovali

*** pokladnica vraj bola pokazená a paragon nemali

Zdroj: SOČ

Únik daní fyzických osôb

v Sk/1 rok

Nenablokovaný tovar Únik dane z príjmov Únik DPH

Platitelia DPH 48 382 272 2 372 382 9 047 117

Neplatitelia DPH 84 203 712 5 249 664 -

Spolu 132 585 984 7 622 046 9 047 117

Zdroj: SOČ

Únik daní právnických osôb

v Sk/1 rok

Nenablokovaný tovar Únik dane z príjmov Únik DPH

Platitelia DPH 31 358 880 2 376 500 5 863 872

Neplatitelia DPH 56 135 808 5 241 600 -

Spolu 87 494 688 7 618 100 5 863 872

Zdroj: SOČ