Rozvrhnutie pracovného času

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnávame zamestnancov vo funkcii strážnik - vrátnik. Pondelok až piatok pracujú od 16.00 do 7.00 hod. V sobotu, nedeľu a vo sviatok od 7.00 do 19.00 hod. V sobotu, nedeľu a vo sviatok pracujú 12 alebo 24 hodín. Je to prípustné?

- Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas len v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce (ZP). Podľa § 84 ZP rozhoduje zamestnávateľ o rozvrhnutí pracovného času po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom. Toto prerokovanie nie je potrebné, pokiaľ túto otázku upravuje kolektívna zmluva.

Zamestnávateľ môže ustanovený týždenný pracovný čas (§ 83 ZP) rozvrhnúť buď rovnomerne podľa § 84 ZP, alebo nerovnomerne podľa § 85 tohto zákona. Rovnomerným rozvrhnutím pracovného času je také rozvrhnutie pracovného času, pri ktorom rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúceho na jednotlivé týždne nepresiahol tri hodiny. Pracovný čas v jednotlivých dňoch nesmie presiahnuť deväť a pol hodiny, pričom priemerný týždenný pracovný čas nesmie v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. Rozvrhnutie pracovného času tak, ako je uvedené v dopyte, nespĺňa podmienky dané pre rovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Ide tu o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne môže zamestnávateľ len v súlade s § 85 ZP, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne. Zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou, môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom buď podľa pracovnoprávneho predpisu vydaného ústredným orgánom, alebo podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. V pracovnoprávnom predpise alebo kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sú upravené podmienky nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, napr. maximálna dĺžka pracovných zmien, okruh zamestnancov, na ktorých sa toto rozvrhnutie vzťahuje a pod. Pracovnoprávnymi predpismi sa tu rozumejú všeobecne záväzné právne predpisy. Pokiaľ ide o vydávanie pracovnoprávnych predpisov, za ústredné orgány uvedené v ZP je možné považovať ústredné orgány štátnej správy (§ 272 ods. 2 ZP).

Zamestnávatelia, ktorí nie sú v pôsobnosti ústredných orgánov, môžu pre práva a povinnosti vyplývajúce z § 85 ZP primerane použiť pracovnoprávne predpisy vydané pre zamestnávateľov s obdobnou činnosťou.

Ak sa na zamestnávateľa nevzťahuje pracovnoprávny predpis upravujúci nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času alebo kolektívna zmluva vyššieho stupňa, nemôže takýto zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne.

Podľa § 85 ZP môže zamestnávateľ za podmienok ustanovených v § 13 nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, v znení neskorších predpisov, určiť odchylne od § 92 ZP aj nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni. Tu je potrebné poznamenať, že v zmysle § 92 ZP je zamestnávateľ povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mal zamestnanec raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín. Pokiaľ to umožňuje prevádzka zamestnávateľa, určí sa nepretržitý odpočinok v týždni všetkým zamestnancom na rovnaký deň a tak, aby do neho patrila nedeľa.

Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne podľa § 8 nariadenia vlády č. 121/1990 Zb. o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov, v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia má zamestnávateľ v prípade, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby bol pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne na jednotlivé týždne, možnosť dohodnúť so zamestnancom nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Zamestnávateľ tiež môže, za podmienok ustanovených v § 13 cit. nariadenia vlády, dohodnúť so zamestnancom odchylne nepretržitý odpočinok v týždni. Priemerný pracovný čas nesmie pritom, v určitom období celého kalendárneho roka, presahovať hranicu ustanovenú pre týždenný pracovný čas.

Zároveň je potrebné mať na zreteli, že nariadiť prácu na dni pracovného pokoja tak, ako je uvedené v otázke, môže zamestnávateľ len výnimočne, a to po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom, v súlade s § 90 ZP. Dňami pracovného pokoja sú, v zmysle tohto ustanovenia zákona, dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. Na dni nepretržitého odpočinku v týždni môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť len nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch, a to:

naliehavé opravné práce,

nakladacie a vykladacie práce,

inventúrne a uzávierkové práce,

práce vykonané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

práce na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva pre život alebo zdravie, alebo pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch,

práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

práce lodných posádok,

kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat.

Vo sviatok môže zamestnávateľ zamestnancovi okrem uvedených prác nariadiť prácu v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. V prípade, že zamestnávateľ pri rozvrhnutí pracovného času nepostupuje v súlade s uvedeným, je jeho postup v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi.

JUDr. Zlatica Balážová