Veľké možnosti vzájomných obchodných vzťahov

Slovensko-maďarská obchodná komora bola zriadená pri Regionálnej komore SOPK v Lučenci dňa 26. 3. 1998 s cieľom prispievať k rozvoju hospodárskych vzťahov medzi MR a SR a zintenzívniť vzájomnú spoluprácu medzi maďarskými a slovenskými podnikateľskými subjektmi, v Šalgótarjáne, ktorá vznikla z poverenia Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory súčasne so SMOK, so štátnou správou, miestnymi samosprávami, partnerskými komorami, zahraničnými zastupiteľskými úradmi a špecializovanými inštitúciami v oboch krajinách. Pri príležitosti vydania prílohy o Maďarskej republike sme požiadali o rozhovor predsedu komory Karola Husára.

Ak má slovenský podnikateľ záujem o prienik na maďarský trh, ktoré hospodárske odvetvia by ste mu odporučili ako najvhodnejšie na investovanie a naopak?

Určite by som pre obidve strany odporučil spoluprácu v agrosektore, či už v spracovateľskom sektore alebo v samotnej poľnohospodárskej prvovýrobe. Veľké možnosti vidím aj v stavebnej výrobe, ktorá by sa týkala výstavby ciest alebo produkcie stavebných materiálov. Platí to najmä pre pohraničné oblasti, kde máme dostatok tehliarní, čo je praktické z hľadiska prepravy. Ďalej by som odporučil všetko, čo súvisí so stavebníctvom, či už výrobu obkladov alebo dlažieb. Určite tu existuje priestor pre oslovenie desaťmiliónového trhu v Maďarsku. Medzi ďalšie možnosti patrí spracovanie dreva, resp. vývoz nie drevnej hmoty, ale orezov, resp. polotovarov na maďarský trh, a to aj napriek tomu, že Maďarsko je dostatočne zásobené drevnou hmotou aj piliarskymi výrobkami z Rumunska a z ruských trhov. Ale naše drevo, naša drevná hmota a vôbec naše výrobky z dreva sú podľa názorov partnerov oveľa kvalitnejšie. Dobré perspektívy predstavuje rozvoj cestovného ruchu, čo odporúčam zároveň pre obidve strany. Vieme veľmi dobre, že Slovensko má čo predstaviť a ukázať, a to už nemyslím len na maďarskú klientelu. Problém spočíva v tom, že návštevníci, ktorí napríklad chodia z celého sveta do Maďarska, vedia strašne málo o nás. Máme slabú reklamu, nevieme Slovensko po tejto línii dostatočne propagovať. Maďarsko vkladá do rozvoja turistiky a cestovného ruchu podstatne viac prostriedkov.

Aké sú možnosti spoločných slovensko-maďarských projektov na využitie predvstupovej a neskôr aj povstupovej finančnej pomoci EÚ?

Som len všeobecným znalcom toho, aké možnosti vyplývajú zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Predpoklady sa týkajú predovšetkým spomínaných odvetví agrárnej a stavebnej výroby a cestovného ruchu. A to najmä v pohraničných oblastiach. Prepojenie tých prirodzených regiónov spĺňa všetky predpoklady k tomu, aby boli prostriedky európskych štrukturálnych fondov oslovené a získané. Dôkazom toho bolo prednedávnom veľmi zaujímavé stretnutie prezidentov Slovenskej a Maďarskej republiky v gemerskom regióne. Rudolf Schuster v tejto súvislosti vyhlásil, že čas, kedy hranice medzi krajinami po vstupe do Európskej únie stratia svoj terajší význam, je blízko a stretnutie s maďarskou hlavou štátu nazval prvým krokom v tomto procese. Prezidenti zároveň navštívili výstavu Gemerexpo v Putnoku, ktorý leží pri slovenských hraniciach. Na piatom ročníku predajnej výstavy v osemtisícovom meste bola tretina zo 120 vystavovateľských subjektov slovenských. Viaceré zo 70 stánkov postavili spoločne slovenskí a maďarskí podnikatelia, ktorí svoje výrobky a služby ponúkajú na oboch stranách hraníc.

Aké podnikateľské misie a ďalšie formy podpory slovensko-maďarskej spolupráce pripravuje v súčasnosti slovensko-maďarská obchodná komora?

Najbližšie sa v júni v maďarskom Pécsi uskutoční už druhý ročník Expa v rámci Višegrádskej štvorky.

Podarilo sa to vďaka spolupráci medzi Slovensko-maďarskou obchodnou komorou a Maďarsko-slovenskou sekciou. Na september potom pripravujeme projekt Región kontakt.