„Ťažký priemysel“ agrosektora

Úspešnosť nezávisí od vedenia štátu, ale od manažmentu

Viacerí chovatelia kráv na Slovensku vsadili na skvalitnenie svojich stád, zveľaďujú ich a postupne tak zlepšujú svoju ekonomiku. Pre niektorých je mlieko už teraz ziskovou a veľmi perspektívnou záležitosťou, hoci, ako hovoria, jeho výroba je „ťažkým priemyslom“ všetkých poľnohospodárov. Je koncentrovanou podobou rastlinnej i živočíšnej výroby, ale aj úrovne hygieny na farmách. A možno práve preto ešte stále existuje značná medzipodniková diferenciácia. Podľa názorov prvovýrobcov sú vzťahy medzi poľnohospodármi a mliekarmi štandardné, pretože aj keď niekedy predsa len dochádza k oneskoreniu platieb, tržby za mlieko sú pravidelnejšie ako za väčšinu iných poľnohospodárskych komodít. Skutočnosť, že chovatelia dojníc si začínajú vytyčovať rozvojové ciele na viac rokov dopredu, je povzbudzujúca a

potvrdzuje, že poľnohospodári naozaj nepovažujú túto činnosť za neperspektívnu, skôr naopak.

Priam ukážkovým príkladom v podnikaní v tejto oblasti je Agrocontrakt Mikuláš v okrese Nové Zámky. Vedie ho mladý manažment, ktorý po prevzatí bývalého štátneho majetku zvýšil produkciu mlieka zo 650-tisíc litrov ročne na vlaňajších 5,4 milióna litrov a v tomto roku chcú pridať ďalšie dva milióny. Úžitkovosť dojníc zvýšili z pôvodných 2800 litrov mlieka na dojnicu za rok na súčasných viac ako 8000 litrov. Agrocontrakt sa tak zaradil medzi najúspešnejších výrobcov mlieka a stal sa najväčším jeho dodávateľom v tomto okrese pre známu a úspešnú slovenskú mliekareň Mliekospol Nové Zámky. Ako hovoria jeho vedúci pracovníci, úspešnosť podnikania v poľnohospodárstve závisí v našich ekonomických podmienkach na 80 % od schopnosti manažmentu a len zvyšok od podmienok vytváraných štátom. Je to odvážne tvrdenie, ale farma dokazuje jeho opodstatnenosť a pravdivosť. V našom mliekarenskom priemysle tvrdým hygienickým požiadavkám kompatibilných s podobnými podnikmi v štátoch EÚ vyhovuje len pre šesť mliekarní. Podľa pasportizácie majú ďalšie splniť nápravné opatrenia, ktoré si však vyžadujú obrovské finančné prostriedky. Mliekarne sa ich snažia získať predovšetkým vyhľadávaním zahraničných partnerov. Tento proces je dlhodobý a mliekarensky priemysel sa bude najmenej tri roky zaoberať hľadaním spoluinvestorov. Najviac mlieka zhodnotia spracovávatelia s účasťou zahraničného kapitálu, nasleduje Milk holding a Združenie GKK. Všetky ostatné naše mliekarne zužitkujú množstvo vstupnej suroviny približne na úrovni prvého v uvedenom poradí.

Sebestačnosť Slovenska v mlieku a mliečnych výrobkoch by mala perspektívne zabezpečovať ročná dodávka 1,2 až 1,3 mld. litrov, čo bude SR požadovať ako kvótu aj od Európskej únie. Zatiaľ sú naši poľnohospodári od tohto zámeru rezortu ešte pomerne ďaleko. Podľa zámerov agrárnej samosprávy, ako aj predstaviteľov rezortu, k tejto méte máme ambíciu dopracovať sa do roku 2005. Podľa prvých tohtoročných výsledkov sa zdá, že rok 2001 by mohol byť zlomový, čo je pre prvovýrobcov, mliekarne, ale aj spotrebiteľov jedna z mála pozitívnych správ. Podľa expertov však bude dôležité, ako sa vyvinie najmä odbyt, ktorý je veľmi úzko spojený s vývojom kúpyschopnosti obyvateľstva. V prvom štvrťroku producenti prekročili stanovenú kvótu 207,109 milióna litrov o 4,1 %, pričom pred rokom to bolo menej o 6,1 %. Znamená to, že medziročne stúpol nákup mlieka o 14,325 milióna litrov, v dôsledku čoho nie je potrebné korigovať predpoklady o možnom splnení celoročnej kvóty 930 mil. litrov.

Vladimír Turanský

Rudolfa Vallová