Starobylé koraly vypovedajú...

Na základe chemických stôp v koraloch starých až 130 000 rokov sa vedci domnievajú, že klimatické efekty El Niňo a La Niňa, ktoré majú na svedomí suchá v Indonézii a snehové víchrice na západe Spojených štátov, nedosiahli nikdy takú intenzitu ako v minulom storočí. Výskumy tiež ukázali, že výkyvy v teplotách sú väčšie v teplejších obdobiach.

Tieto objavy sú podľa vedcov zároveň dôkazom, že rastúce globálne otepľovanie by mohlo ďalej posilniť cyklus južnej oscilácie teplého tichomorského prúdu El Niňo, čo by následne spôsobilo opakovanie katastrofického počasia. Tento cyklus je jednou z určujúcich síl pre každoročné búrky a atmosférické zrážky v oblasti Pacifiku.

„Výsledky výskumu podporujú tvrdenia, že El Niňo by mohol byť oveľa citlivejší na globálne zmeny, ako sa pôvodne predpokladalo,“ usudzuje Julia Coleová, americká špecialistka na oceánsku klímu.

Táto práca je podľa niektorých odborníkov na podnebie doteraz najširším pohľadom na krátkodobé výkyvy v tropickom počasí. Jej základom sú merateľné odchýlky v chemickom zložení koralových útesov, ktoré citlivo odrážajú zmeny životného prostredia.

„Je to presne ten druh informácií, ktoré potrebujeme,“ tvrdí geológ Georg Philander. „Vieme, že pred 20 000 rokmi bola Zem chladnejšia a pred 120 000 rokmi teplejšia, avšak nemáme žiadne informácie o tom, ako sa vysokofrekvenčné oscilácie v minulosti menili.“

El Niňo je tichomorský teplý prúd, ktorý sa pravidelne objavuje pri pobreží Južnej Ameriky a má na svedomí niektoré ničivé klimatické javy - napríklad uragány. Studená obdoba tohto prúdu, La Niňa, zasa spôsobila nezvyčajne chladné počasie a snehové búrky na východe USA. Odhaduje sa, že rastúce otepľovanie spôsobené zvyšovaním takzvaných skleníkových plynov v zemskej atmosfére by mohlo mať za následok ďalšie poruchy týchto prúdov, a tým aj zmeny globálnej klímy.

Zlepšiť počítačové modely na predpovedanie počasia a budúcich klimatických cyklov by mohli práve informácie získané z koralových útesov neďaleko Papuy-Novej Guiney.

Koraly citlivo reagujú na výkyvy v miestnych zrážkach a teplotách a zaznamenávajú ich ako zmeny miery dvoch izotopov kyslíka vo svojej kostre z uhličitanu vápenatého. Rozdiely v zložení kyslíka preto poukazujú na odchýlky počasia.

Vedci usudzujú, že súčasné klimatické zmeny by mohli byť výsledkom dvoch javov vzájomne na seba pôsobiacich: rastúce teploty a odchýlky v zemskej dráhe. Všetko je však zatiaľ len teóriou, dodávajú...

(mb)