Dôsledky privatizačných omylov

Majetok neprináša len zisky, treba aj investovať

Na stránkach Hospodárskeho denníka sme už začiatkom roka písali o problémoch súvisiacich s likvidáciou uhynutých zvierat, najmä na východe republiky. Kafiléria v Drienove, obec na polceste medzi Prešovom a Košicami, napriek tomu, že je jediná na okolí, prestala plnokrvne plniť svoju funkciu v asanácii. Kadávery tam iba sústreďovali a odtiaľ ich odvážali do podobného zariadenia v Mojšovej Lúčke pri Žiline. Už vtedy sme poukázali na neúnosnosť vtedajšieho stavu, ktorý sme považovali za provizórny a súci na akútne riešenie. Pretože vari jediné, čo by hovorilo v prospech tohto stavu, bolo zimné obdobie s nižšími teplotami, ktoré bránili rýchlemu rozkladu mŕtvych tiel zvierat. Nezmyselným sa totiž zdalo, aby sa mrciny prepravovali cez celé Slovensko, keď Drienov kedysi, keď ešte bol štátny, ich dokázal likvidovať. Uplynulo niekoľko mesiacov a situácia, najmä v Košickom kraji, sa stala krajne nepriaznivou. Vo zvážaní kadáverov, prevažne z veľkochovov, nastal problém, výpadok zvozu z niektorých okresov kraja sa začal už okolo 13. apríla, pričom farmári (v Košickom kraji je bezmála 400 fariem) uhynuté zvieratá musia odpratať z hospodárskych dvorov v priebehu 24 hodín. Problém pre nútené zastavenie činnosti kafilérie nadobudol také rozmery, že sa ním 24. apríla musela zaoberať krajská protinákazová komisia, ktorá v ten istý deň vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom území Košického kraja.

K situácii sa na výjazdovom rokovaní v Košiciach v stredu vyjadril aj rezortný minister Pavel Koncoš. Podľa neho východ potrebuje kafilériu, čo znamená, že treba dokončiť kafilerické zariadenie a asanačný ústav v Drienove a keďže v procese privatizácie štátu nezostali žiadne vlastnícke podiely v žiadnom asanačnom podniku, presadzuje riešenie, aby štát vstúpil do vlastníckych vzťahov tejto kafilérie, ktorá by sa mala dokončiť s jeho majetkovou účasťou i finančnou podporou. Podľa najnovšieho vývinu situácie asanáciu prevzala na vlastné náklady kafiléria v Mojšovej Lúčke a živočíšny odpad začala zvážať z bitúnkov. Ďalšie poučenie z prípadu je prinajmenšom také vážne ako prvé, avšak s ešte vážnejšími dôsledkami pre daňového poplatníka. Ten sa totiž právom pýta, prečo pustil štát z ruky úplne v polovici 90. rokov do súkromných rúk (aj) toto zariadenie, čím sa zbavil akéhokoľvek možného zásahu v prípade neodborného narábania s jeho činnosťou i majetkom, a prečo sa bude teraz musieť ešte raz skladať na to, na čo sa už raz z jeho daní odkrojilo.

Ladislav Kulik