Politika zárobkov

Zbrojársky kontrakt desaťročia

Po Clintonovom osemročnom strategickom partnerstve s Čínou sa vzťahy medzi Taiwanom a USA vracajú do reálneho sveta, uviedol včera britský denník Daily Telegraph. Najviac sa o to v stredu pričinil prezident USA George W. Bush svojím vyhlásením, že „USA budú brániť Taiwan pred čínskym útokom, nech si to vyžiada čokoľvek vrátane vojenskej sily“. Bushovo vyhlásenie prišlo len deň po tom, čo jeho administratíva v utorok oficiálne schválila predaj štyroch torpédoborcov triedy Kidd, osem ponoriek na naftový pohon a desiatky protiponorkových lietadiel P-3 Orion Taiwanu, plus ďalšiu výzbroj. Tým sa Bush odklonil od doterajšieho amerického postoja v tejto otázke. Ako včera dodala Bushova poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová, „USA berú svoj záväzok voči Taiwanu v rámci zákona o taiwanských vzťahoch vážne a rozhodne“. Nič na tom nemení ani fakt, že už o niekoľko hodín šéf Bieleho domu uviedol, že na americkom stanovisku v otázke Taiwanu sa vlastne nič nezmenilo, lebo Čína, ktorá Taiwan považuje za svoju odpadlícku provinciu a intenzívne sa snaží o jej pripojenie, si myslí niečo iné.

„Washington sa posunul ďalej na nebezpečnej ceste,“ uviedla včera v Pekingu hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čang Čchi-jüe v súvislosti s výrokmi Georgea W. Busha o obrane ostrovnej krajiny. „Taiwan je súčasťou Číny a nie je protektorátom žiadnej cudzej krajiny,“ tlmočila stanovisko Pekingu, podľa ktorého Bushove výroky narúšajú suverenitu Číny, ohrozujú mier a stabilitu v Taiwanskej úžine a poškodzujú čínsko-americké vzťahy. Tie sú naštrbené aj vďaka čerstvej afére s americkým špionážnym lietadlom. Peking však nie je bez viny, keďže modernizácia čínskych ozbrojených síl odštartovala v celej Ázii preteky v zbrojení a tak Taiwan ako aj USA už viackrát kritizovali dodávky ruských zbraní pre Čínu.

USA sa však riadia vlastnými záujmami a vlastnou legislatívou. A tá im vďaka zákonu o taiwanských vzťahoch z roku 1979 dovoľuje poskytovať dostatočné množstvo zbraní na zaistenie bezpečnosti nekomunistického ostrova. Ako je však známe, v politike ide predovšetkým o peniaze, aj politika veľmocí je iba politikou zárobkov a výnimkou nebude ani táto záležitosť. Stačí si porovnať obchodnú bilanciu Spojených štátov s Čínou a Taiwanom z posledných rokov. Čína s jej obrovským trhom je pre USA dôležitým a nevyhnutným obchodným partnerom, štatistiky však ukazujú, že menší, ale priemyselne rozvinutejší a kapitálovo silný Taiwan je z obchodného hľadiska zaujímavejší partner. S oboma krajinami majú USA pasívne saldo, za posledných desať rokov (od roku 1991 až dodnes) však americké exporty boli vždy silnejšie na Taiwan ako do Číny a naopak, dovoz favorizoval častejšie Čínu. Dostupné štatistiky už neuvádzajú, koľko percent z amerických exportov na Taiwan predstavoval predaj zbraní. Stačí však spomneúť, že v roku 1998 Taiwan bol so sumou 6,3 miliardy USD druhým najväčším nákupcom zbraní na svete! Terajší americký balík zbraní pre Taiwan (vrátane ponoriek) je však najväčší za uplynulých desať rokov. Aj zárobky budú teda najväčšie.

Iaromír Novák