Slovenský trh rovnako zaujímavý

Frank Lambach: Bilaterálne vzťahy sa koncentrujú na pomoc do EÚ a NATO

Politicky bezproblémové bilaterálne nemecko-slovenské vzťahy sa dnes rozvíjajú predovšetkým na poli ekonomiky. Napriek tomu, ako v rozhovore potvrdzuje veľvyslanec Nemeckej spolkovej republikyo v SR Dr. Frank Lambach, práve ony môžu dopomôcť Slovensku v jeho integračných ambíciách.

Slovensko považovalo Nemecko vždy za jedného z advokátov na svojej ceste do EÚ. Toto umocnila ešte minuloročná návšteva spolkového kancelára G. Schrödera v Bratislave. Pokiaľ ide o naše bilaterálne vzťahy, asi najviac sa rozvíjajú na poli ekonomiky. Čo však ďalšie oblasti?

- Žijeme v období, keď práve multilaterálne vzťahy hrajú najvýznamnejšiu úlohu v Európe. Pokiaľ išlo o úsilie Slovenska byť členom OECD alebo v budúcnosti NATO či EÚ, je našou prioritou pomôcť Slovensku v tejto snahe a poskytovať mu všetky dôležité informácie. Bilaterálne hospodárske vzťahy sa rozvíjajú automaticky vtedy, keď majú krajiny veľmi podobnú sociálnu a ekonomickú situáciu, ako je to napr. v prípade Nemecka a Francúzska. Tam si pomáhajú veľvyslanectvá len výnimočne pri riešení hospodárskych problémov. Slovensko je však transformujúcou sa krajinou, takže je viac než pravdepodobné, že akýkoľvek investor, budem hovoriť najmä o nemeckých, ale niekedy aj iba návštevník bude klásť veľvyslanectvu otázky, aká je na Slovensku situácia, investičná klíma a aké sú napr. perspektívy ďalšieho vývoja.

Pokiaľ ide o kultúrne vzťahy, prioritou je rozvoj kultúry s využitím Goetheho inštitútu, najmä na rozvoj nemeckého jazyka. Nemecká vláda sa snaží Nemcom, ktorí v tomto regióne žijú už niekoľko storočí, pomôcť zlepšiť ich životné podmienky v prechodnom období. Ale aby som sa vrátil k otázke, chápem naše bilaterálne vzťahy ako niečo, čo sa nerozvíja iba tradičnou cestou, ale vôbec tento rámec prekračuje, pretože Slovensko je transformujúcou sa krajinou snažiacou sa o vstup do EÚ a NATO.

V mnohých oblastiach (poľnohospodárstvo, infraštruktúra, podnikanie, vzdelanie a pod.) však možno využiť aj finančné prostriedky z fondov EÚ, ako to praktizuje Slovensko v spolupráci napríklad s Holandskom, Poľskom, ČR. Ako je to v prípade Nemecka?

- Nemecká vláda poskytuje značné finančné prostriedky prostredníctvom EÚ a bilaterálne napr. prostredníctvom EBOR. Najmä tie, ktoré sú zamerané na podporu malého a stredného podnikania. Skôr by som však upriamil pozornosť na to, že Nemecko je federatívny štát, a teda každá so spolkových krajín je vlastne v rozvíjaní projektov, spolupráce či pomoci aj so Slovenskom samostatná. Tieto spolkové štáty však využívajú na takýto rozvoj spolupráce vlastné zdroje, ako aj zdroje spolkovej vlády.

Na začiatku ste spomínali, že asistujete aj podnikateľom pri ich prvotnom zoznamovaní sa s trhom alebo zámere investovať v danom priestore. Registrujete aj nejaké ich sťažnosti?

- Myslím, že sa sťažujú na všetky tie typické oblasti, ktoré nájdete v každej z transformujúcich sa krajín. Slovensko nie je výnimkou. Či už ide o legislatívu, problémy byrokracie, daňovú sústavu, clá, alebo aj politickú stabilitu atď. Na druhej strane je to v danom prípade aj určitá výhoda, pretože vždy im hovorím, že ak by si firma nepotrebovala urobiť rozbor tohto trhu, politických či ekonomických podmienok, nemusela by sa nijako namáhať a len by využívala výhody trhu. Je to v podstate výzva. Ale na druhej strane je zrejmé, že ak jedna krajina v regióne poskytne lepšie podmienky, investori sa rozhodnú pre ňu. Cieľom ale musí byť podpora najmä tých investorov, ktorí prinášajú dlhodobé investície a zároveň pomáhajú rozvíjať sieť malých a stredných podnikov, ktorá je najdôležitejšia pre rozvoj domácej ekonomiky. Potom sú tu však aj investori typu “hit-and-run”, ktorých investície sú krátkodobé a ktorí sa zaujímajú ani nie tak o politickú stabilitu, ako skôr o atraktívnejšie podmienky.

Rakúske firmy uprednostňujú skôr založenie malých a stredných podnikov, USA zasa spoločnosť na zelenej lúke. Nemecko akoby nerobilo rozdiely vo forme spoločnosti. Sú tu najväčšie firmy založené na zelenej lúke, ale aj joint-ventures či firmy, ktoré vstúpili do malých a stredných podnikov.

- Ak si zoberiete zoznam nemeckých firiem, ktoré tu pôsobia, či už v oblasti IT, farmaceutického, textilného, obuvníckeho, chemického, ropného, automobilového, strojárskeho priemyslu, dokonca v bankovom sektore a poisťovníctve, nájdete mnoho foriem podnikateľských aktivít. Nemecké spoločnosti si hľadajú často aj slovenských partnerov.

Ako by sa však tieto vzťahy na poli ekonomickom zmenili po vstupe SR do EÚ? Nemyslím tým len z hľadiska noriem, ale napríklad aj iných podmienok, najmä lacnej pracovnej sily.

- V prvom rade sa po vstupe SR do EÚ, resp. NATO zlepší politická stabilita, a tým aj ekonomická dimenzia a prílev investorov. Vstupom Slovenska do NATO už bude môcť krajina poskytnúť dodatočnú garanciu pre investorov. Ďalšou garanciou investičného regiónu je, samozrejme, vstup do EÚ. Myslím si však, že obavy z toho, že Slovensko nebude pripravené na konkurenciu v EÚ, sú prehnané, pretože Slovensko je vystavené konkurencii už dnes. Jednou z oblastí, kde je strednodobo konkurencieschopnosť Slovenska zabezpečená, je cena práce. V porovnaní s členmi EÚ je HDP podstatne nižšie.

Nemecko a Rakúsko sú najväčšími zástancami požiadavky sedemročného prechodného obdobia na migráciu pracovných síl. No práve Nemecko má záujem o vysokokvalifikovaných ľudí najmä z oblasti IT aj z krajín strednej a východnej Európy.

- Ak si zoberieme voľný pohyb kapitálu, napr. v sektore služieb alebo pri voľnom pohybe osôb, azda najmenej otázok vyvoláva voľný pohyb pracovných síl. To je však otázka, ktorá sa bude riešiť v niekoľkých etapách, hoci si nemyslím, že krajiny, ktoré vstúpia do únie, budú musieť čakať celé sedemročné prechodné obdobie. Nemyslím si ani, že by Slovensko prišlo o mnohých vysokokvalifikovaných ľudí. Mimochodom, napr. softvéroví špecialisti odchádzajú radi do USA.

K rozšíreniu EÚ nedôjde, kým sa únia nezreformuje. Špekuluje sa o dátumoch vstupu kandidátov.

- Súčasné finančné dohody, týkajúce sa poľnohospodárskeho sektora a trhu, platia až do roku 2006. Vtedy by mala byť pripravená aj reforma poľnohospodárskej politiky EÚ. Pokiaľ ide o reformu inštitúcií, tá by sa mala dokončiť do roku 2004. Avšak hlavný impulz z Nice bol ten, že podmienky pre kandidátov stanovené sú a únia je ochotná prijať nových členov. Úlohou je teraz, aby sa každá krajina pripravila na vstup.

Slávka Blazseková

Snímka archív