Investície do regiónov

Rovnaká slovenská a talianska mentalita pomáha obchodu

V roku 2001 by ekonomika Talianska mala narásť o 2,5 %, pričom v rokoch 2002 - 2003 by tento rast mohol dosiahnuť 3 %. Tým by sa zmenšila priepasť medzi Talianskom a ostatnými krajinami EÚ. Pokiaľ ide o vzťahy so Slovenskom, Taliansko je stále tretím najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Na vývoj vzájomných ekonomických vzťahov sme sa opýtali riaditeľa Talianskeho úradu pre zahraničný obchod (I.C.E.) Dr. Roberta Minia.

- S vývojom slovensko-talianskych ekonomických vzťahov sme spokojní. Každý rok rastie vzájomný obchod medzi obidvoma krajinami. Aj keď, vždy sú cesty na zlepšenie vzájomnej bilancie. Nechceme totiž len narastanie jednostranného exportu zo strany Talianska, radi by sme podporili aj vývoz slovenských výrobkov. Ako viete, postupne pribúda počet talianskych firiem, ktoré sa rozhodli na Slovensku investovať. Najväčšou investíciou v tomto roku bola kúpa väčšinového podielu VÚB talianskym investorom v hodnote viac ako 55 mil. eur. Veľmi významnou črtou však je aj to, že talianski investori sa nesústreďujú len na Bratislavu a okolie, ale aj na iné regióny Slovenska. Napr. v Košiciach bude vďaka talianskej investícii fungovať Shopping centrum s talianskymi obchodmi a reštauráciou v záhrade na strešnej terase.

Prečo Taliansko investuje na Slovensku?

- Je veľa podobností medzi oboma národmi, životným štýlom a hodnotami života. Miestni ľudia sú prívetiví a ak to mám povedať zjednodušene, je tu veľmi priaznivá klíma pre talianske firmy. Firmy sú navyše spokojné, že tu nájdu skutočne kvalifikovaných pracovníkov a partnerov. Dokonca veľa obyvateľov Slovenska ovláda taliansky jazyk. V Bratislave pôsobí už vyše dvadsať rokov škola s talianskym vyučovacím jazykom, ktorá ročne udelí vyše tridsiatim študentom certifikáty o úspešnom bilingválnom štúdiu.

Spomínali ste podobnosť mentality. Investičná klíma je však pravdepodobne rozdielna. Ktoré prekážky patria medzi najčastejšie pri investíciách talianskych firiem na Slovensku?

- V prvom rade je to byrokracia. Ťažkopádnosť najmä miestnych orgánov pri udeľovaní súhlasu na podnikanie, a potom inštitút katastra. Kúpiť si pozemok či budovu je dnes pre zahraničného investora nemožné. Dokonca sa stáva, že investori ani nevedia, kto je skutočný majiteľ nehnuteľnosti, s kým a za akých podmienok majú rokovať. To spomaľuje investičný proces a nahráva susedným krajinám, ktoré majú tieto problémy už za sebou. Ďalšou prekážkou je každoročné obnovovanie povolenia na pobyt cudzincom a na ich podnikateľskú činnosť. Každoročné podstupovanie lekárskych prehliadok a testov na aids a iné choroby tiež nepatria k dôveryhodnému prístupu slovenských orgánov.

Pevne však verím, že Slovensko, keďže musí splniť všetky kritériá acquis communitaire, ak sa chce stať členom EÚ, bude postupne liberalizovať aj podmienky na bezproblémové investovanie.

I.C.E. ako taliansky vládny úrad pre zahraničný obchod v prvom rade podporuje vzájomnú spoluprácu v ekonomickej oblasti. Ktoré aktivity patria do vašej činnosti?

- Sme tu predovšetkým na podporu obchodnej výmeny medzi Talianskom a Slovenskom. No nielen pokiaľ ide o obchod, ale predovšetkým a najmä pokiaľ ide o investície. V prvom rade ide o pomoc obom stranám nájsť spôsob a formu investovania. A to tak na Slovensku, ako aj v Taliansku, v prípade, že sa naša asistencia zameriava na slovenské podnikateľské subjekty. V marci sa napríklad jedna z našich akcií zamerala práve na otázky investovania, kde sme prezentovali programy talianskej vlády na možnosti podpory investícií zo strany talianskej vlády alebo EÚ, a to nielen priamo talianskym podnikateľským subjektom, ale prostredníctvom nich aj slovenským partnerom. V decembri pripravujeme ďalší seminár, kde poskytneme predstaviteľom 40 - 45 podnikov, ktorí hľadajú partnerov na joint ventures, možných predstaviteľov firiem požadovaného zamerania.

Vládny úrad pre zahraničný obchod mal už pri svojom založení sídla v Bratislave za cieľ vytvárať podmienky na spoluprácu firiem. Náš softvér obsahuje zoznam 3000 slovenských firiem, ktoré s nami spolupracujú. Oslovili sme ich s možnosťou asistencie pri hľadaní vhodného partnera pre nich, čo však neznamená, že by sme do rokovaní zasahovali.

To znamená, že poskytujete aj údaje o ekonomickej klíme v oboch krajinách?

- Áno a dokonca bezplatne poskytujeme na požiadanie všetky informácie o podnikateľskej klíme a o legislatíve či už na Slovensku - pre talianske firmy alebo v Taliansku, pokiaľ máme takúto požiadavku zo strany slovenských podnikov. Denne máme od nich 10 až 15 dotazov týkajúcich sa legislatívnych podmienok v Taliansku a žiadostí o hľadanie vhodných partnerov. Aj preto pravidelne pripravujeme a sprístupňujeme správy či iné informácie tohto druhu. Dokonca aj pokiaľ ide o jednotlivé výstavy a veľtrhy, na ktoré pozývame zástupcov oboch krajín podľa témy a činnosti ich zamerania. Či už ide o veľtrh zlata a šperkov, keramiku, veľtrh stavebného materiálu, spracovanie mramoru, výstavu vín, potravín, okuliarov, módnu prehliadku, plynárenský veľtrh a pod. Najbližšou akciou v októbri je seminár na tému ochrany životného prostredia, na ktorú dostanú pozvanie aj zástupcovia miest a obcí na Slovensku. Slovensko síce využíva program Európskej únie ISPA, zameraný na životné prostredie, avšak v Taliansku máme európsky uznávané súkromné spoločnosti, ktoré ponúkajú významné programy pre municípiá, zamerané na separáciu a recyklovanie odpadu. Práve tieto by mohli spolupracovať so slovenskými mestami a obcami - ako sa to už deje v Košiciach - pri odstraňovaní obecného či mestského odpadu, a tým chránili životné prostredie.

V novembri napr. pripravujeme akciu testovania potravín, na ktorú sme pozvali zástupcov 20 talianskych spoločností. No široká ponuka jednotlivých akcií - či už výstav, veľtrhov alebo seminárov je určená nielen pre podnikateľov, ale aj zástupcov vedy a vzdelávania, architektov, žurnalistov atď.

I.C.E. teda značne pomáha slovenským podnikom. S akými komoditami by sa najlepšie uplatnili na talianskom trhu?

- Je zrejmé, že Taliansko preferuje predovšetkým surový materiál. Veľa talianskych firiem však využíva tento materiál tu, vyrába z neho výrobky a opäť exportuje. Týka sa to najmä dreva, textilu, obuvi atď. Ale to neznamená, že táto spolupráca sa neorientuje aj na tretie trhy. Často sa stáva, že sa exportuje do tretích krajín. Na druhej strane je to často aj otázka kúpnej sily, trh je potom limitovaný, a spoločnosti hľadajú odbytiská inde. Vo väčšine prípadov však talianske firmy preferujú etablovanie sa na Slovensku v podobe joint ventures.

Slávka Blazseková