Čierna práca a demografia

Vláda SR konečne zistila, že chyby sú aj na jej strane

Od januára 1990 do januára 2000 pribudlo na Slovensku 335-tisíc ľudí v produktívnom veku. To je problém, pretože pre nich nemáme prácu. Všade inde by sa tešili, že je viac ľudí, ktorí môžu pracovať na tých neproduktívnych, na deti, starých a invalidov, samozrejme, aj na nezamestnaných. U nás je to jeden z dôvodov, ktorým môžeme ospravedlniť nepriaznivý vývoj na trhu práce. Nezamestnanosť by sa znížila, keby sa z nelegálne pracujúcich stali riadni zamestnanci. To je síce pravda, ale tak veľmi medializovaná čierna prác sa rozšírila, pretože zamestnanci sú pre podnikateľov drahí a ľudia, ktorí naozaj chcú pracovať, sú vzhľadom na nepopierateľný nedostatok pracovných miest vydierateľní a sú ochotní pracovať za akýchkoľvek podmienok. Vláda na svojom výjazdovom zasadnutí v Košiciach v stredu prerokovala obsiahlu analýzu príčin nezamestnanosti a konštatovala, že znížiť ju možno len zlepšením situácie v rôznych oblastiach, nielen v hospodárstve, ale aj v sociálnej politike, školstve, súdnictve atď. Na prvé miesto však dala úlohy súvisiace s vytváraním priaznivejšieho podnikateľského prostredia. Roky sa už hovorí o nízkej flexibilite trhu práce v SR, no len teraz dostali dvaja ministri úlohu pripraviť (na jún) analýzu jej príčin a návrhy opatrení na zvýšenie flexibility. S tým súvisí aj pomerne časté

odmietanie žien

s malými deťmi. Na jednej strane ich považujú za rizikové pracovné sily, na druhej strane mnohé z nich využívajú nezamestnanosť ako predĺženie materskej dovolenky. Nielen ony by mali chcieť pracovať na čiastočný pracovný úväzok, ale zamestnávatelia by mali mať záujem umožniť im to. Sem patrí aj možnosť zamestnať dvoch pracovníkov na jedno miesto, obľúbené vo vyspelých krajinách. Ak v SR pracujú na čiastočný úväzok len 2 % zamestnancov a v EÚ priemerne 17 %, stojí to za zamyslenie. Iste možno súhlasiť s tým, že pomôcť znížiť nezamestnanosť (v dlhodobejšom časovom horizonte) môže aj školstvo. Jednak tým, že bude pripravovať kvalifikovaných absolventov, ktorí budú mať lepšie šance na trhu práce, ale aj tým, že kým sa potrebné pracovné miesta vytvoria, budú mladí ľudia navštevovať školy a zdokonaľovať sa, namiesto toho, aby sa povaľovali a strácali aj tie slabé pracovné návyky, ktoré im dalo dovtedajšie štúdium na základnej alebo strednej škole.

Pozoruhodná v analýze, ktorú vláda prerokovala, je jej sebakritika. Konštatuje sa v nej, že „vláda v minulosti uložila svojim členom viacero úloh, z ktorých sa niektoré doteraz nesplnili vôbec, iné sa splnili neskoro a ďalšie len formálne“. Z toho vyplynulo, že „nedostatočne razantný prístup k riešeniu úloh je potrebné zmeniť a zefektívniť systém kontroly plnenia úloh“. Vzhľadom na nespokojnosť mnohých ľudí so svojím osudom - väčšina predsa len nepatrí medzi takých, ktorí sú so svojím stavom večného uchádzača o zamestnanie spokojní - treba povedať, že

o päť minút

dvanásť už minulo. Iste aj preto sú termíny pre ministrov pomerne krátke - máj, jún. Avšak predloženie materiálov na rokovanie vlády je jedna vec a realizácia druhá. A čas beží.

Zuzana Krútka