Ciroková metla sa vracia

Prvoradá je kvalita, tá je vizitkou výrobcu

Klasická ciroková metla „podopierajúca“ múry domov na dedinách, ktorá nechýba dnes ani vo dvoroch chalupárov, patrí neodmysliteľne k minulosti slovenských rodín. Samozrejme, že ju nahradili mnohé, modernejšie, z umelých štetín, s umelými poriskami, ale tá pravá, z ciroku, začína mať pomaly opäť v príbytkoch na vidieku prím. Viete, že táto klasická metla sa skladá z piatich druhov slamy a k tomu, aby mala svoj typický vzhľad, je potrebných dva a pol metra drôtu? Ján Fazekaš, drobný podnikateľ z dedinky Sušany, vzdialenej 10,5 kilometra od Poltára, toto všetko ovláda. „ Prvotnou myšlienkou bola finalizácia poľnohospodárskej výroby, ktorú mi ponúkla zmena po roku 1989. Osamostatnil som sa ako stolár a s povolením vtedajšieho miestneho národného výboru sme s manželkou

doma robili

metly v zime na prilepšenie. Lenže objednávky sa začali hrnúť, a preto sme sa rozhodli, napriek tomu, že sme nemali žiadny kapitál, len vlastnú záhradu v rozmere 30 árov, špecializovať práve na túto výrobu.“ Takto dnes spomína na svoje podnikateľské začiatky, keď denne vyrobili a ručne ušili spolu so ženou 30 metiel, 45-ročný Ján Fazekaš. Za rok ich vtedy vyrobili 2000 kusov a odberateľmi boli štátne podniky – veľkosklady v Bratislave, Prešove a Žiline. Prvý zamestnanec pribudol v roku 1993 a výroba začínala naberať obrátky. OÚP v Rimavskej Sobote a v Poltári im v začiatkoch aj počas viacerých rokov poskytli bezúročnú návratnú pôžičku na vytvorenie pracovných príležitostí v okrese, kde sa miera nezamestnanosti v súčasnosti pohybuje cez 25 %. „Od banky sme si

nevzali úver,

pretože sme nemali záruku, že ak nastanú horšie podmienky v našom podnikaní, či by sme dokázali úroky, ktoré v tom čase neuveriteľne narástli, zaplatiť. Navyše sme mali štyri malé deti. Stroje sme kupovali postupne, ten prvý som vyrobil sám. Doteraz sme investovali do výroby cirokových metiel okolo dva milióny korún,“ dodáva J. Fazekaš

Čo je to vlastne cirok? Podľa vedomostí podnikateľa zo Sušian, na Slovensku nie je taký výskumný ústav, ktorý by sa zaoberal šľachtením cirokového osiva či jeho predajom, a preto ho nakupuje v susednom Maďarsku, kde tzv. cirokové semeno - Szegedi slovak - vyšľachtili práve pre slovenské podmienky. Ide o teplomilnú rastlinu podobnú kukurici, znášajúcu ale ešte vyššie suchá. Podľa odborníkov je jej zrno určené pre ľudstvo v tomto miléniu aj ako jedna z perspektívnych rastlín na obživu. Je totiž odolný aj voči extrémnym teplotám a možno ho pestovať napríklad aj v Afrike. Rozbory ukázali, že obsahuje vysoko

kvalitné bielkoviny

a okrem olejnín má najviac tuku. Jeho nevýhodou je však ťažko stráviteľná tvrdá šupka. Cirok nie je náročný na kvalitu pôdy. Z jedného hektára odvezú 30 metrických centov ciroku a z neho získajú 30 kubíkov zrna, ktoré predávajú na skŕmenie do zmesí. V týchto dňoch by sa mala pripravovať pôda na siatie, avšak počasie im zatiaľ nepraje.

Zber v jesenných mesiacoch (september, október) je pre rodinnú firmu Fazekašovcov najväčším strašiakom. Do polí sa vyberie aj 50 zberačov. Na jednom hektári sa nachádza 100 až 160 tisíc jedincov, pričom každý jeden, dobre čítate, treba ručne odrezať! Jedna žena denne dokáže vyzbierať plochu štyroch árov, čiže jeden hektár si vyžaduje tvrdú prácu počas 350 hodín. Fazekašovci dnes využívajú 18 hektárov pôdy! Práve táto tvrdá práca odrádza mnohých živnostníkov z poľnohospodárskej sféry venovať sa výrobe metiel. Výrobca zo Sušian

je jediný

na strednom Slovensku, ak nie v celom štáte, ktorý sa na takej veľkej ploche zaoberá pestovaním ciroku. Vo svete neexistuje technika na tento zber, pretože stroj poškodí rastlinu, alebo ju odsekne tak, že ju znehodnotí. Cirok sa potom viaže do snopov ako ľan, nechá sa preschnúť, zberá sa, zbaví semien a slama sa uskladní. V samotnom cykle výroby sa metly triedia podľa kvality, dĺžky metliny a vznikajú rôzne typy metiel..

Na jednu metlu je potrebných 70 až 75 dekagramov ciroku. Z jedného hektára sa obrazne povedané, „vyrobí “ štyritisíc metiel. „Do roka produkciu aj spracujeme. Ideálne by bolo, keby sme mali také priestory, kde by sme cirok skladovali, pretože lepšie vyzreje. Deväť zamestnancov (vlani ich bolo 15, prevažne z obce a okolia) pracuje len na 60 % práve kvôli nedostatku slamy. Ročne vyrobíme okolo

70 tisíc metiel,

čo by sme radi zvýšili na dvojnásobok. Príjmy vlani predstavovali 3,2 mil. Sk a v roku 2001 ich chceme zvýšiť, pretože rastie záujem o tieto výrobky. Snažím sa klásť veľký dôraz na ekológiu, na bezpečnosť pri práci. Mrzí ma, že slovenská vláda povoľuje dovoz neobmedzeného množstva umelej hmoty, ale nikto sa nezamýšľa nad jej následnou likvidáciou. Naša metla je vyrobená z prírodného materiálu, pričom aj jej likvidácia je založená na prírodnej báze, v prírode zhnije, “posťažoval sa Ján Fazekaš.

Súčasťou podnikateľského projektu v Sušanoch je aj druhá výroba - stolárska činnosť, kde sú stroje na obrábanie a pílenie dreva, sušička. Vyrábajú tu násady do metiel, zmetákov a lukratívna sa ukazuje objednávka do Nemecka, kde klient má záujem o stotisíc kusov násad do motyčiek. Odberatelia sú z radov súkromníkov z celého Slovenska, Ján Fazekaš sa na odberateľsko-dodávateľské vzťahy nesťažuje. Ich prostredníctvom sa metly dostávajú do Rakúska, vlani do Poľska.

Eva Berčíková