Ako ďalej? Financovať treba aktivitu a motiváciu

Dnes publikujeme záverečné diskusné vystúpenia prvého bloku brainstormingu Hospodárskeho klubu na tému našich integračných snáh a v tejto súvislosti našej konkurencieschopnosti. Záver k tejto tematike vyslovil premiér Mikuláš Dzurinda. Zajtra pokračujeme v uverejňovaní názorov a podnetov z druhého bloku námetov a otázok premiérovi na tému - reštrukturalizácia, privatizácia bánk, bankroty, podnikateľské prostredie.

Jozef Kollár, generálny riaditeľ, Duslo Šaľa: Nevýkonní odpadnú

V prvom rade chcem dať do povedomia, že termodynamika jasne dokázala, že perpetuum móbile nie je možné skonštruovať. My konštruujeme perpetuum móbile. Bývalý ekonomický sociálny systém nepadol politicky, on padol ekonomicky. Politika ďalej mohla pokračovať, nakoniec v mnohých sférach aj pokračuje. Ale ekonomika bola nevýkonná, padla po 90. roku. Všetci sa nazdali, že táto nevýkonná ekonomika môže dobehnúť zahraničné vyspelé krajiny a že dosiahneme životnú úroveň za tri roky tam, kde sú tí, čo budovali 40 rokov niečo iné, ako sme budovali my. Dodnes sa tento fenomén nezhodnotil. Uvedomme si, že táto ekonomika podľahla ďalším reštrukturalizáciám, nie vždy cieleným, nie vždy dobrým a nie je schopná držať krok s tou druhou ekonomikou. Zväz priemyslu v začiatkoch transformácie navrhoval, aby sa nezasahovalo do poľnohospodárstva, aby sa nezasahovalo do veľkých podnikov, že treba spraviť najskôr koncepciu, treba povedať, čo sa s tým urobí, a potom túto koncepciu zrealizovať. Nestalo sa. Dôsledky sú tu, nezamestnanosť, stav v kultúre, stav v zdravotníctve, stav v školstve atď. Toto treba riešiť, to nevyriešia náhodné priemyselné parky. Priemyselné parky potrebujú jasnú infraštruktúru, pretože tie, ktoré nemajú jasnú koncepciu, nevyriešia absolútne nič. Ak by sme dnes diskutovali iba na báze makroekonomických ukazovateľov, dnešný večer by nemal význam. Dospel som k záveru, že treba diskutovať inak, treba hovoriť vecne. Presvedčil som sa o tom, že náhodní ekonómi nie sú v stave túto situáciu riešiť, roztrieštené ekonomické sily v politických stranách nie sú túto situáciu schopné riešiť. Túto situáciu treba riešiť na národohospodárskej úrovni. Musia nastúpiť národohospodári, ktorí vidia vzájomné súvislosti. Ďalej by som chcel povedať, že štát nemá spracovanú víziu, nieto ešte reálnu koncepciu, ako bude vyzerať dôchodková situácia štátu, keď zrealizujeme kroky, ktoré sa už zrealizovali, a ktoré sú pripravené. Nevieme. Musí sa to urobiť na národohospodárskej úrovni, pretože všetky ostatné kroky považujem za kroky náhodné, a tie nevedú k cieľu.

Tatiana Kelcová: Nie iba ekonomické vízie

Chcela by som poďakovať za to, čo tu J. Kollár načrtol. Je to pravda. Národohospodári by naozaj mali mať priestor aj v tom, aby určili istú perspektívu. Určite som presvedčená o tom, že aj túto vládu informujú o svojich zámeroch. Aby ju presvedčili aj o tom, že ak nenaštartujeme dôchodkovú reformu v tomto alebo v budúcom roku, už nemáme k tomu čo povedať. Vláda by mohla čosi povedať aj o tom, že súčasnosť nie sú iba ekonomické vízie, že raz vstúpime do EÚ, ale aj, že EÚ nám dáva isté ultimáta, ktoré treba splniť pred vstupom. Treba o tom hovoriť otvorene, nielen sa tváriť, že o rok, o dva, o tri vstúpime do EÚ.

Mikuláš Dzurinda, premiér: Viac financovať aktivitu

V prvom rade sa vám všetkým, vážení prítomní, chcem poďakovať za toto neštandardné fórum. S. Kozlík hovoril, že to chce silnú myšlienku. Myslím si, že to bola dobrá, silná myšlienka organizovať čosi, čo ste nazvali brainstorming. Priznám sa, že mi bolo najbližšie asi vystúpenie Š. Chudobu, pretože nechcem len hovoriť, ale odniesť si podnety, postrehy a myslím, že vystihol, čo by robil on, keby bol premiérom. Zrejme by sa sústredil na to, aby sme nefinancovali toľko pasivitu, ale aby sme viac financovali aktivitu a motiváciu. Priznávam to, pripúšťam to, myslím si, že je to presný postreh a že je to jedna z oblastí, kde máme zrejme najviac rezerv. O tom bolo mimoriadne rokovanie vlády vo februári minulého roka v Prešove, o tom bude mimoriadne rokovanie vlády o chvíľu, lebo 12. apríla má termín podpredseda vlády Mikloš s ekonomickými ministrami, aby sme vyhodnotili plnenie tých úloh, ktoré sme prijali v Prešove, aby sme si povedali pravdu, prečo nevieme viac financovať aktivitu, prečo nevieme úspešnejšie zápasiť s čiernou prácou, a prečo sa nám nedarí viac krotiť nepriaznivý ukazovateľ miery nezamestnanosti. Na tomto príklade chcem ukázať, že na takomto fóre, ako je tunajší brainstorming, sa budem usilovať o reálny pohľad na vec.

Myslím si, že by nebolo správne, keby sme vyhlasovali, že prešľapujeme na mieste, ale rovnako si dobre uvedomujem, že nemôžeme hovoriť ani o míľových skokoch. Témou tohto bloku boli naše šance alebo súčasný stav hospodárstva a naše šance z hľadiska EÚ a integrácie Slovenska do nej. Chcem povedať, že naše šance považujem za dobré, možno v niektorých oblastiach za veľmi dobré. Keď chodím na rokovania s predstaviteľmi EÚ, krajín EÚ, tak vidím to tak, že zrejme Slovensko a Malta sú dnes vnímané ako krajiny, ktoré dokážu úspešne plniť výhody princípu regaty tak, ako to stanovil summit EÚ v Helsinkách. To je možno dobrá správa, možno horšia správa je, že od cieľa sme ešte veľmi ďaleko a že to bude ešte veľmi ťažké a veľmi tvrdé, napríklad držať deficit verejných financií v roku 2001 na úrovni 3,9 %. Jeden z diskutujúcich sa dožadoval rýchlejšieho tempa výstavby diaľnic. Všetci by sme si želali aj bytov viac, aj diaľnic viac, ale na druhej strane je tu aj potreba, nie požiadavka, ale reálna potreba držať verejné financie povedzme do úrovne 3,9 % HDP v tomto roku. Aby sa šanca dostať Slovensko do EÚ naplnila, musíme byť aktívni, snažíme sa byť aktívni. Sme veľmi aktívni v negociáciách s EÚ, presadzujeme naše zámery, napr. pri zákone o investičných stimuloch. Podpredseda Mikloš veľmi často cestuje aj za more, aby sme získavali investície, aby sa dvíhal záujem o Slovensko. Pristúpili sme aj k nie celkom štandardným formám, napr. že sa takéto investičné rokovania alebo výjazdy dejú vo formáte V4, aby sa šanca získať väčšie investície aj do regiónu zvyšovala. Šance sú dobré, bude to však veľmi ťažké. Aj z hľadiska EÚ sú dobré šance, aj z hľadiska Severoatlantickej aliancie. Nebudem komentovať každé jedno vaše vystúpenie, ale pokúsim sa zodpovedať na každú otázku, na príspevky, ktoré boli priamo formulované ako otázka na mňa. Nie všetko dokážem zodpovedať. Otázka autobusov je pre mňa veľmi ťažká. K diaľniciam poviem len toľko, že platí variant B, tak ako sme ho schválili nedávno na rokovaní vlády. Poslanec Jasovský dobre pozná priority, chceme do leta budúceho roka sprejazdniť Branisko, chceme postupovať smerom k Žiline, nezabúdame na obchvat Novej Bane, Žarnovice, na lepšie prepojenie Banskej Bystrice. Ale myslím si, že variant B je všeobecne dostupný. Otázka M. Ľacha smerovala k politickej stabilite, smerovala k otázkam sociálneho dialógu. Diskutoval som s I. Saktorom, na každú takúto požiadavku reagujem, reagujem podľa možností rýchlo a chcem komunikovať. A aj pozorne načúvam. Nemám obavy z politickej nestability. Nemám preto, lebo výrazná väčšina občanov SR je za vstup Slovenska do EÚ a už pomaly väčšina občanov je za vstup Slovenska do aliancie. Nemám obavy aj preto, že povedzme zaznel dobrý signál z Národnej rady, keď bezpečnostná doktrína bola schválená veľkou väčšinou aj s prispením výrazného počtu hlasov našej opozície. Ak sa dohodneme, že členstvo Slovenska v EÚ a v aliancii je naozaj naším vitálnym záujmom, potom nemám obavy o otázky politickej stability. Je dôležité, aby sa kultivoval politický dialóg, je potrebné, aby sa presadzoval reálny a pozitívny hlas v našich diskusiách. Kedy sa dostaneme k miere nezamestnanosti nad 10 %? Nebudem hovoriť kedy – poviem, že to je najriskantnejší ukazovateľ, ktorý máme v programovom vyhlásení vlády a že to bude nesmierne ťažké, ale mojou úlohou je, aby sme o tom vecne rokovali a prijímali opatrenia. Do 12. apríla bude špeciálne rokovanie vlády k týmto témam. Myslím, pán prezident Saktor, že to budú materiály, na báze ktorých budeme môcť diskutovať o tejto tému bližšie. Valorizácia paušálnych náhrad – poviem len jednu vetu: Zrušili sme uznesenie vlády, to sú tie neslávne odmeny vyplatené nezákonne, zrušili sme celé uznesenie vlády, ale otázka valorizácie paušálnych náhrad sa neriešila. Aj po tomto opatrení budú paušálne náhrady ministra nižšie, ako sú paušálne náhrady poslanca, ktorý nebýva v Bratislave. Úsudok, prosím, keby ste si urobili sami.

Zazneli tú tézy, že nemáme strednodobú alebo dlhodobú hospodársku politiku. Chcem povedať, že máme. Vláda schválila stratégiu hospodárskej politiky, pretavila sa do tzv. joint assestment, ktorý podpísal Mikloš s komisárom Solbesom v Bruseli a tento joint assestment sa pravidelne aktualizuje. Myslím si, že už smerovanie Slovenska do EÚ a do NATO je aj tou silnou myšlienkou, o ktorej hovoril S. Kozlík a že už aj toto nás determinuje pri prijímaní ekonomických opatrení. F. Zvrškovec je veľmi blízko k tomu, čo ste hovorili, veľmi mi záleží na sociálnom zmieri, na jeho maximálnej úrovni. Už som spomínal rokovania s prezidentom Saktorom a nikdy nebudem ľutovať diskusiu, ktorá má zmysel. Ona má zmysel vtedy, keď sa neplytvá energiou a keď sa nesype piesok do kolesa, ktoré sa rozbieha. Pripravujeme komplexnú daňovú reformu. Ministerka financií nás práve tento týždeň informovala, že by to mala byť daňová reforma hĺbková, iste aj vo väzbe na reformu verejnej správy, na obdobie dlhšie, možno na 10 rokov. Daňová reforma sa bude hĺbkovo konzultovať a myslím si, že aj tam je dobrý priestor na to, aby sme diskutovali o otázkach mimovládnych živnostenských organizácií, o otázkach, ktoré ste tu predniesli tak, aby príslušná daňová reforma bola čo najlepšia. Viete, že sme sa usilovali znížiť daňové zaťaženie, že načúvame živnostníkom, snažili sme sa o zavádzanie paušálnych daní. Viem, že to trvalo veľmi dlho, viem, že k spokojnosti je ďaleko, viem, že stále je to silne byrokratické a že ešte musíme urobiť veľa pre to, aby si ľudia chceli otvárať živnosti.

Som tiež trošku nervózny, keď sa v tomto roku pozerám na vývoj zahraničného obchodu. Neskrývam veľké uspokojenie z toho, že z 10-percentného deficitu zahraničného obchodu k HDP sa to podarilo dostať minulý rok asi na 3,7-percentný deficit platobnej bilancie oproti HDP. Avšak január a február ma trošku znervóznili. Neskrývam. Aj to analyzujeme a budeme prijímať opatrenia, ale na druhej strane nesúhlasím s výrokom S. Kozlíka, že sa vyčerpáva exportný potenciál. Exportný potenciál sa nevyčerpáva, skôr dovoz rastie aj vďaka tomu, že ožíva domáci dopyt, a to potom vytláča čísla hodnôt, ktoré, ako som už povedal, ma znepokojujú. Súhlasím s ním, že hospodársky rast je vážnou kategóriou. Dôležitá je, samozrejme, aj jeho štruktúra, dôležité sú trendy. Vlaňajší rast ma teší a želám si, aby aj v kvalite štruktúry HDP pokračovali pozitívne zmeny, ktoré sme evidovali v minulých rokoch. Lietadlá – áno, aj tu pripustím, že som veľmi nespokojný s tým, ako sa nám nedarí oživiť život na slovenskom nebi, poviem to takto zjednodušene. Nie som spokojný s tým, že nevieme pohnúť reštrukturalizáciu slovenských letísk, viem o veľkom záujme napr. o popradské letisko, v tejto oblasti stagnujeme. Neteší ma, že moji ministri chodia na pracovné cesty zo Schwechatu, a tu sme veľa dlžní tomu, čo je ešte potrebné v tomto sektore urobiť. No a na záver poznámka k potrebe dôchodkovej reformy. Áno, vnímame to aj my ako čosi, čo už sme mali rozbiehať skôr, do čoho musíme ísť. Chcem povedať len jednu vetu – výnosy z privatizácie SPP chceme v zásade použiť iba na dve veci, a to na zníženie dlhu a po druhé na reálne štartovanie reformy dôchodkového systému.

(Pokračovanie zajtra)