Pripoistenie a problémy živnostníka

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Ukončovanie prác s uzatvorením minuloročného zdaňovacieho obdobia sa prejavilo i v množstve otázok od vás. Z uvedeného dôvodu na niektoré z nich odpovedáme až teraz. Mnohí nás žiadate o odoslanie odpovede na vašu adresu. Už sme viackrát uviedli, že túto službu nerobíme, naším cieľom a úlohou je pritiahnuť pozornosť čitateľov na náš denník aj takouto formou. Okrem toho nie sme poradenská firma, takže môžeme len uverejňovať naše názory, resp. názory našich odborníkov na niektoré problémy, ktoré vás trápia. Niektoré otázky sú také zložité, že patria skutočne do rúk daňového alebo iného poradcu. Konkrétne situácie riešiť nemôžeme. Najbližšie sa budeme venovať ešte naďalej správnemu zdaneniu minuloročných príjmov a problematike platenia povinného poistného, na ktoré od vás stále prichádzajú rôzne podnety.

Organizácia, v ktorej som zamestnaná, uzavrela s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení svojich zamestnancov. Na základe jednotlivých zmlúv so zamestnancami a touto poisťovňou odvádza mesačne zamestnávateľ poisťovni určitú dohodnutú sumu, zrazenú zo mzdy konkrétneho zamestnanca a príspevok organizácie - dohodnutým percentom vypočítaným z hrubej mzdy zamestnanca. Započítavajú sa do hrubej mzdy na výpočet výšky príspevku zamestnávateľa aj náhrady mzdy (dovolenka, sviatky...) alebo len mzda za dni odpracované?

Tiež ma zaujíma, ako sa počíta daň zo mzdy, t. j. či sa do základu dane počíta aj suma príspevku zamestnávateľa a suma odvodu zo mzdy zamestnanca.

- 1. Predpokladáme, že vám ide v prvom rade o možnú výšku príspevku na poistenie (jednak na účely zrážky zo mzdy zamestnanca a tiež na účely maximálne možných daňovo uznateľných výdavkov zamestnávateľa). Z hľadiska zrážok príspevkov zamestnancom z ich miezd možno vychádzať z ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z., podľa ktorého sa v zamestnaneckej zmluve zamestnanec zaväzuje platiť príspevky za podmienok, vo výške a spôsobom určeným touto zmluvou. Súčasťou je dohoda zamestnanca so zamestnávateľom o zrážkach zo mzdy. Keďže pojem mzda v tomto zákone nie je definovaný, podstatná bude predmetná dohoda medzi týmito dvoma subjektmi (ide o peniaze zamestnanca).

Na druhej strane, z hľadiska príspevkov zamestnávateľa, je tento pojem jasnejší, pretože podľa § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, v znení platnom od 1. 1. 2001, sa na tento účel použije tzv. úhrn zúčtovaných miezd a náhrady miezd poistencov. Odvolávajúc sa na poznámku pod čiarou č. 41) je zrejmé, že za mzdu sa považuje pojem „mzda“ podľa zákona o mzde. Náhrady miezd sa aplikujú v zmysle cit. ustanovenia automaticky, i keď nie sú mzdou podľa zákona o mzde. Pripomíname, že za mzdu sa nepovažujú v tejto súvislosti: odstupné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, ako ani ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

2. Pokiaľ ide o zdanenie mzdy zamestnanca platí, že príspevok od zamestnávateľa je príjmom od dane oslobodeným (zdaňuje sa len príspevok zo sociálneho fondu - pokiaľ nie je splnená podmienka daňového oslobodenia do výšky 2000 Sk ročne). Príspevok, ktorý si platí zamestnanec tvorí odpočítateľnú položku na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov s tým, že je tento odpočet limitovaný výškou najviac 10 % príjmu a najviac 24 000 Sk ročne (najčastejšie mesačne 2000 Sk). To znamená, že zo mzdy sa na daňové účely odpočíta povinné poistné, potom príspevky, ktoré si platí zamestnanec (do limitovanej výšky), a ak si zamestnanec uplatňuje nezdaniteľné sumy základu dane, tie sa mu odpočítajú nakoniec. Príjem po týchto odpočtoch sa zdaní bežne podľa mesačnej daňovej tabuľky.

Môže byť syn živnostníka zamestnaný vo firme svojho otca? Môže byť zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, prípadne aký môže byť medzi nimi pracovnoprávny vzťah?

- Nič nebráni tomu, aby syn živnostníka bol v jeho firme (u neho) zamestnaný ako u otca. Pracovnoprávny vzťah nie je možné uzatvoriť len medzi manželmi. V prípade, ktorý uvádzate, nie je podstatný druh pracovnoprávneho vzťahu. Pri jeho voľbe je však potrebné rešpektovať ustanovenia Zákonníka práce (na bežné práce uzatvoriť pracovný pomer, na tzv. vedľajšie práce dohodu o pracovnej činnosti, v priemere na najviac polovicu priemerného týždenného pracovného času, alebo dohodu o vykonaní práce, pri ktorej sa musí dodržať maximálny limit práce do 100 hodín ročne).

Ak by si vybavil živnosť starobný dôchodca, aké povinnosti by mal z takejto živnosti vo vzťahu k zdravotnej poisťovni, Sociálnej poisťovni a úradu práce?

- Začínajúci podnikateľ, i keď poberateľ starobného dôchodku, bude mať voči príslušnej zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť (dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti). Keďže ide o poberateľa starobného dôchodku, potom ak nemal za predchádzajúci rok príjmy z podnikania žiadne, nie je povinný do konca júna nasledujúceho roka platiť uvedený druh poistenia. Len ak by mal príjem, resp. vymeriavací základ za predchádzajúci rok z tohto druhu príjmov vyšší ako 3000 Sk (pripadajúci na mesiac), bol by povinný platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu. Pokiaľ ide o úrad práce, tam nemá tento dôchodca žiadnu povinnosť. Do Sociálnej poisťovne v prípade začatia činnosti (ak nemal za predchádzajúci rok príjmy z podnikania vyššie ako 100-tisíc Sk) nemá rovnako žiadne povinnosti (môže dobrovoľne platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie). Ak by mal za predchádzajúci rok príjmy (brutto) vyššie ako 100-tisíc Sk, musel by platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu (z daňového priznania) a na nemocenské poistenie vo výške 4,8 % z rovnakej základne. Uvádzame i túto možnosť, keďže nie je zrejmé, či iné príjmy z podnikania tento dôchodca nemal (okrem začínajúcej živnosti).

Jana Zátopková