Slovenský sarkóm

Peter Kasalovský

V uplynulom týždni sa ďalší dvaja podnikatelia v strednom veku - členovia Hospodárskeho klubu - rozhodli zariadiť si ďalší domov v zahraničí. Pri rozlúčke mi zdôvodnili, prečo budú najmenej tri štvrtiny roka mimo Slovenska. Predovšetkým preto, že podľa nich sa nezlepšujú podmienky na podnikanie, ba práve naopak, a v rovnakej miere pre to, že sa spoločnosť nevyvíja k želateľným štandardom.

Obidvaja zarobili toľko, že si môžu dovoliť pôsobiť legálne spolu s rodinami v cudzine. Nie je vôbec vylúčené, že ich prijme ten-ktorý štát za svojich, vďaka ich solventnosti, vzdelanosti, odbornosti a kultúrnosti. Takpovediac nedokonaná, či skôr prerušená, a tiež neprezentovaná emigrácia smeruje do Švajčiarska, na ostrovné štáty Malta a Cyprus, do JAR, Kanady a Spojených štátov.

Týmto úspešným ľuďom v strednom veku so svojimi najbližšími je jasné, že život mimo Slovenska bude mať aj celý rad negatív. Napriek tomu je ich rozhodnutie nemenné a, popravde, založené na ich viac ako tvrdom názore na domáce pomery. Odmietajú obetovať sa vo svojom najlepšom veku zápaseniu s nekorektnosťou a nadutosťou politikov, ktorých hrabivosť a škody z nej sú dennou normou.

Pre tieto riadky som sa rozhodol krátko pred včerajšou uzávierkou, keď jeden podnikateľ, ktorý funguje šiesty rok v USA, reagoval na najnovší škandál priamo vo vládnom paláci. Potvrdenie zneužitia podporných fondov EÚ by sa malo skončiť demisiou viacerých členov vlády, a nie odprataním jedného štátneho úradníka. Nemohli predsa nepočuť a netušiť o tom, ako sa s nimi narába.

Väčšina podnikateľov a ďalších múdrych ľudí sa však bude trápiť doma, pretože nie sú buď dosť bohatí či pripravení na zmenu ovzdušia. Možno budú tým zbehlým aj niečo závidieť, ale je fakt, že nejestvuje taká krajina, v ktorej by nemali v menšej miere aj tie naše problémy. Sú však menej viditeľné, neraz priam maskované, a pre ľudí od nás sa naplno odkryjú až po určitom čase, ktorý môže trvať roky.

Máme dosť odborníkov a charakterných ľudí v jednotlivých stranách, ale nemajú dosť odvahy na cestu nahor - na prijatie zodpovednosti za veci verejné. Napriek tomu, že každý druhý faul, ktorí voči sebe spáchali koaliční politici v minulom týždni, by sa vo väčšine krajín velebenej EÚ končil demisiou. Ostávajú však bez hanby a trestu, aj keď strieľajú z ofsajdu, či po najrôznejších herných zákernostiach.

Vyzerá to tak, že sa väčšina hráčov na politickej scéne pomiatla. Sú presvedčení, že môžu všetko, o svojej vyvolenosti a o duševnej obmedzenosti svojich partnerov nehovoriac, o tých dole - o ľude voličskom. Svedčí o tom aj politikmi rozbabraná reforma verejnej správy, trebárs miliardové škody z viacerých podnikov kontrolovaných štátom a iných inštitúcií, oslobodenie Olega T. po dvoch rokoch väzby atď.

Patrím medzi tých, ktorí budú žiť vždy na tejto zemi, ale nepopieram, že tým s ďalším domovom môže byť ľahšie. Tam kdesi v politike a smerom k občanovi platí aspoň to, že jeden plus jeden sú dva. U nás je to tak, že premiér M. Dzurinda sa dozvie z médií (!) a navyše s časovým oneskorením o podozreniach z korupcie a tiež o predbežnom opatrení Bruselu v súvislosti s podpornými fondmi EÚ.

Ako verejnosť či jednotliví občania sme na tom tak, že si musíme vytrpieť súčasné názory a činy politikov z vládnej koalície, ktorí sú nestrasiteľní zo stromu výkonnej moci, ale aj známych opozičných tvárí. Ich príklady priťahujú a v celom rade prípadov odbúravajú zo vzťahov ľudských čestnosť, slušnosť, korektnosť, úctu k zákonom a tiež voči tradične nepísaným normám a, samozrejme, zodpovednosť...

Azda je tu ten čas, keď si musíme položiť otázku, kam sme dospeli a čo s tým. Myslím si, že stále máme na to neplaziť sa, a začať sa približovať ekonomicky a vybrať si zo západného myslenia to najlepšie, ale musíme sa naučiť vyžadovať predklon od služobníkov verejnosti pred celospoločenskými cieľmi a záujmami. Mnohí nemajú na svoje funkcie, ale budú sa správať v organizme spoločnosti ako sarkóm.

Peter Kasalovský