Hospodársky denník
USD48,292 Sk
EUR43,53 Sk
CHF28,32 Sk
CZK1,256 Sk
  Pondelok  30.Apríla 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Súvzťažnosť vedy, vzdelávania a podnikania

K životnému jubileu vedca, pedagóga a podnikateľa doc. PhDr. Ing. Štefana Kassaya, DrSc.

Štefan Kassay (1941), predseda dozornej rady IDC Holding, a. s., generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Medzinárodnej korporácie podpory podnikania, a. s. Zaradený medzi 1000 vplyvných lídrov sveta (1000 Leaders of World Influence – USA) a je dvojnásobným nositeľom titulu International Man of The Year 1999/2000 (Medzinárodná osobnosť roka) udelenej vo Veľkej Británii a USA. Deti: Slavomír (36), Martin (27), Lucia (24). Manželka: Mária. Priebeh zamestnaní: sústružník, konštruktér, stredoškolský učiteľ, redaktor, zahraničný spravodajca v Budapešti, šéfredaktor zahraničnej redakcie ČST v Bratislave, riaditeľ Ústredia novinárskych informácií v Bratislave a Prahe, generálny riaditeľ anglickej pobočky Central European Development Company Ltd. v Prahe, návrat na Slovensko v roku 1994. V súčasnosti okrem vrcholovej riadiacej pozície externý pedagóg na Fakulte mechatroniky Trenčianskej univerzity v Trenčíne a na Katedre priemyselného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, vymenovaný za hosťujúceho profesora Franhoferovým inštitútom v Mníchove. Autor 20 monografií a učebníc, 16 samostatných vedeckých prác, 120 odborných prác, 14 vedecko-výskumných a tematických úloh, 5 patentov a vynálezov.

Svoju pracovnú kariéru ste začínali od základu ako robotník. Po dlhé roky ste tvarovali hmotu, dnes ste pedagógom, vedcom a podnikateľom, teda odkrývate nové poznatky, formujete predovšetkým názory, predstavy, vízie…

- Kto sa pokúsil niečo vytvoriť z kovu či dreva, vie, ako ostrý je rezný nástroj i ako bolí chrbát od sústredenia sa na prácu, za ktorú je tak málo peňazí. Ale koľko je to krásy, keď sú poukladané v rade hotové skrutky, čapy, príruby, hriadele… Odraz svetla, jeho premenlivosť na ligotavých častiach výrobku prezrádza výsledok úsilia tvorcu. Tak sa robotník stáva akoby umelcom. Výrobky nie sú iba krásne, ale sú aj presné, na stotinu, dokonca tisícinu milimetra. Koľko treba umu, aby sa to stalo samozrejmosťou. Môže to byť rovnako unikát, ako aj sériový produkt. Stačí chyba meraná v stotinách milimetra a už je to nepodarok, už z toho nemožno zmontovať žiadnu zostavu. Nech mi niekto rozpráva niečo o tom, aká je jeho práca zložitá, náročná…, ako sa to nedá. Prácu robotníka si treba vážiť. Má svoje čaro, vyžaduje si veľkú zručnosť. Mohol by som sa podeliť o príbeh

jednej noci,

keď sa za mojím chrbtom bez prestania utvárala hromada výrobkov do podoby obrovského kužeľa. To namiesto na navrtávačke som zrážal hrany na čapoch vlastnoručne vyrobeným prípravkom. Opakovanosť viedla k manuálnej zručnosti rovnajúcej sa výkonu cirkusového artistu. Prišiel som aj na to, ako úplne novým spôsobom je možné rezať závit ľavý M36x2,5mm…, ako vŕtať hlboké otvory pre mazacie drážky, ako sa môže obrábať ložiskový krúžok súbežným preťahovaním jeho čiel pri minimálnych prídavkoch na obrábanie. Je toho veľa. Tak vznikali moje prvé zlepšovacie návrhy, patenty, vynálezy. To bol začiatok inžinierskeho myslenia. Aj vtedy som miloval svoju prácu. Inšpiráciou však bola aj potreba, nevyhnutnosť urobiť viac. Chcel som si predsa kúpiť motorku.

Vaša životná dráha prezrádza potenciál tvorivosti v rozličných podobách. Z robotníka sa stal konštruktér. Za akých okolností?

- Áno, začalo sa to pri sústruhu. Potom biely plášť. Práca v pobočke VŽKG v Košiciach. Dopoludnia konštruktér, popoludní sústružník.

Dve profesie.

Ráno biely plášť konštruktéra, popoludní umastené montérky sústružníka, teda 16- až 18-hodinové dvojšichty. Neraz práca dlho do noci. Spánok na úzkej lavičke v dielni. Sprcha, priamo odchod do práce, za rysovaciu dosku. Trikrát v týždni večerná priemyslovka. Sobota, nedeľa doťahovanie výpadkov. Najčastejšie v dielni. Čas treba využiť!!! Nasledovali dva roky základnej služby. Externé štúdium na priemyslovke popri predmetoch v škole pre dôstojníkov v zálohe. Šport, najprv druhá, potom prvá liga v boxe za Duklu Vyškov. Nič výnimočné. „Šľapcug” na májovú prehliadku. Ráno beh 10 km, zhadzovanie hmotnosti. Nesmiem prekročiť ľahký welter. Čaká ma zápas s majstrom republiky. Po dvoch rokoch návrat do civilu. Technik-asistent na Strojníckej fakulte VŠT v Košiciach. Znovu pri sústruhu. Teraz už v rámci výskumu. Výroba „umelého srdca“. Tenzometrické merania, túžba po vysokoškolskom vzdelaní. Zmena zamestnania, stredoškolský učiteľ. Najprv Odborné učilište Hutné stavby, popritom stredná priemyselná škola strojnícka. O ďalších šesť rokov skončenie Strojníckej fakulty VŠT.

Strojný inžinier.

Mal som 29 rokov. Konečne diplom vo vrecku. A ďalšie plány. Po čase nástup za redaktora do ČST v Košiciach. Ty si novinár? Si obyčajný inžinier! Robím vedu a techniku! Vieš niečo o žánroch? O dejinách filozofie, umenia, žurnalistiky? Áno, je toho veľa, čo by som v tejto pre mňa novej profesii mal vedieť. Najprv postgraduál, potom celých päť rokov na Univerzite Karlovej v Prahe. Ďalší rok doktorát filozofie. Súbežne vedecká ašpirantúra z odvetvových a prierezových ekonomík.

V povedomí mnohých súčasníkov ste zapísaný ako výnimočný televízny tvorca. Čo z tejto špecifickej profesie ste si preniesli do tvrdého podnikateľského sveta?

- Kreativitu, pružnosť, komunikatívnosť. Bola to dobrá a tvrdá príprava. Predovšetkým výkon spravodajskej funkcie v zahraničí je mimoriadne náročný z každej stránky. Kladie veľké požiadavky na intelektuálnu vybavenosť, flexibilitu konania, rozhodnosť a zároveň vysokú fyzickú výkonnosť. Rovnako spôsobilosť získavať informácie, vyhľadávať ich a zacielene využívať je veľmi dôležitá aj pre podnikateľov a manažérov. Schopnosť okamžitej reagencie, formulácie predstáv a vízií, spôsob výkladu i výrazová skratka sú predpokladom efektívnej komunikácie nielen s vonkajším, ale aj vnútorným okolím. To všetko je v riadení moderného podniku a podnikaní prepotrebné. Pred šestnástimi rokmi som z televízie odišiel a vrátil som sa k svojej pôvodnej profesii. Za svoju hlavnú disciplínu považujem priemyselné inžinierstvo. Je to zaujímavá oblasť, ktorá

previaže problémy

výroby a obchodu. Ide o stratégiu riadenia celej firmy, nie iba jednej jej časti. Mojím šťastím je, že mám svoje „laboratórium“ fabriku, kde sú realizovateľné experimenty, inovácie, kde možno tvoriť stále niečo nové, užitočné. Je to skutočné spojenie vedy a praxe. Nie slovné deklarácie, ale spoločný pracovný výkon! Profesori a docenti, asistenti z univerzít, doktorandi sú zapojení do riešenia komplexných problémov vo firme, naši ľudia zase prednášajú na univerzitách. Nerozhodujú tituly, ale vedomosti. Kto je dobrý, je užitočný a vie si zarobiť. To je aj dôvod, prečo sme založili Detašované pracovisko univerzity priamo vo fabrike! V tomto patríme medzi málo podnikov na Slovensku.

Sú ľudia, ktorí sa dnes púšťajú do podnikania, dostatočne pripravení?

- Princíp podnikania spočíva v tom, že v správnom čase a rozumným spôsobom presúvame určitý predmet na iné miesto, či meníme jeho tvar alebo konfiguráciu. Nepodniká sa iba s hmotou (tovar), môže to byť myšlienka (nápad, riešenie), pričom akcentujeme pridanú hodnotu. Dôležité sú však aj súvislosti. Kameň úrazu spočíva v tom, že pričasto prijímame

okamžité výhody

a nepozeráme sa na podnikanie z hľadiska dlhodobej perspektívy. To sa treba naučiť. Keď sa u nás začalo podnikať a mnohé firmy začali znižovať svoje náklady, zrušili napríklad výskum alebo funkciu normovača. Stratili tým prehľad o práci, odbúrali inovačné postupy. Výrobky, ktoré v danom okamihu boli konkurencieschopné, postupne zastarávali a stratili schopnosť presadiť sa v konkurenčnom prostredí. Je to problém nielen v technických disciplínach, ale napríklad aj pri výrobe potravín. Nové, ligotavejšie obaly nič nevyriešia. Spotrebiteľ rýchlo zistí, čo sa pod nimi skrýva. Dopredu pôjdeme iba vtedy, ak budeme do výrobku aplikovať nejaký nový poznatok. V podnikoch chýbajú pracoviská, „mozgové centrá”, chýba stratégia. Ale keď nie je stratégia, tak podnik jednoducho neprežije. Peniaze, ktoré vložíte do vytvorenia skupiny mysliacich ľudí, ktorých prácou naozaj bude myslieť a nie vybavovať dennú operatívu, sa určite mnohonásobne vrátia. V tom je to bohatstvo. Spoločnosť, ktorá chce napredovať a byť na špici či už vo svete alebo v Európe, musí mať vzdelaných ľudí. Len tak sa potom dokážu dôkladne ponoriť do problému. Vo výrobe sa to začína technologickými disciplínami, pokračuje výskumom a končí aplikáciou. Každý výskum má totiž zmysel iba vtedy, ak jeho výsledky dokážeme aplikovať v živote.

Keby ste chceli založiť novú firmu, čo by ste vyberali: finančný kapitál či rozumový potenciál?

- Najväčší kapitál je v ľuďoch, ich myslení, spôsobe uvažovania. Ak sú na svojich miestach múdri a kvalifikovaní ľudia, nájdu spôsob, ako získať potrebný kapitál.

Dá sa niekoľkými slovami obsiahnuť práca, z ktorej firma profituje, ktorá ju posúva na popredné miesta v rebríčku úspešnosti?

- Nazdávam sa, že najdôležitejšie vo firme sú vedomosti, absorpcia nových poznatkov, informácie a ich využitie. Vízie a nové nápady, ustavičné inovácie, komparácia vlastných produktov s konkurenciou. Poznanie trhu, jeho systematické monitorovanie, súťaž na báze kvality výslednej produkcie. Dokonalé služby a kladné ohlasy na potreby zákazníka. Pre firmu je veľmi dôležitý pohľad do budúcnosti. Nežiť iba zo dňa na deň. Sú potrebné vízie. Považujem sa za „mysliteľa“, vizionára, inšpirátora.

„Hecujem“ okolie.

Niektoré vízie prerastú v realitu. Napríklad myšlienka etablovania holdingu. Mnohé riešenia cez Medzinárodnú korporáciu podpory podnikania (MKPP) a externé sily viedli k vysokým výkonom a rastu firmy. To je záruka udržania zamestnanosti aj pri zvyšovaní produktivity práce. Je to aj základ inovácií a modernizácie. Za svoj prínos považujem aj to, že som bol iniciátorom obsadenia vysokých pozícií mladými ľuďmi, že na to bola potrebná odvaha a dôvera.

Čo si najviac ceníte u svojich spolupracovníkov?

- Otvorenosť, kooperatívnosť, ochotu participovať na veľkých projektoch bez ohľadu na časové nároky a veľkú zaťaženosť. Dobrú náladu, invenciu, spoločný ťah, koncentrát duševnej sily a predsavzatí, poctivosť.

Mohli by ste definovať úspech?

- Človek vždy hľadá uznanie. U manželky, u detí, v okolí. Ale to nestačí. Musím cítiť vo svojom vnútri, že som urobil maximum. Nie iba pre seba, ale pre iných, tak, aby práca mala zmysel a našla pokračovateľov. Podľa môjho hodnotového rebríčka úspech, to nie sú metále ani tituly, dokonca ani peniaze, úspech je „byť užitočný“. Všetko ostatné je „vedľajší produkt”. Ak už ide o uznanie úspechu, treba vedieť, kto ten

úspech hodnotí,

čo sa za úspech považuje, za čo a od koho je vlastne ten „metál“. Koniec koncov, nie vždy najlepší bojovníci nosia generálske výložky. Postavte vedľa seba profesorov a docentov, generálnych riaditeľov. Zhovárajte sa s nimi, opýtajte sa ich, aké sú ich perspektívy a čo si cenia v živote najviac. Sú všetci generálmi? Nezaslúžil by si tie výložky niekedy hoci aj doktorand alebo odborný asistent či inžinier z výroby? Kto z nich má prenikavejšie pracovné výsledky? Niekedy je úspech synonymom moci alebo peňazí. To je zúfalé! Ale aj príliš zložité - hlavne vo vzťahoch. Nepoznám definíciu úspechu. Neznamená to však, že úspechu niet!

Na vašu úspešnú firmu sa obracajú nepochybne mnohí (finančné príspevky, sponzoring). Ste naklonení ich vypočuť?

- Vravievam, že nie je problém rozdať hoci aj celú fabriku. Pritom naplno chápem potreby ľudí a organizácií. Vnímam skutočný život a problémy, zložitosť života a súčasnej ekonomiky. Ide o to, aby akékoľvek príspevky našli správneho adresáta a mali zmysel pre obe strany. Najväčší nápor a žiadosti o sponzoring či podporu sú v okamihu, keď sa zverejnia informácie o našich výsledkoch v tlači. Akoby žiadatelia zabúdali na to, že každý podnik má čo robiť, aby obstál v tvrdej konkurencii. Sami pracujeme s cudzími zdrojmi. Máme veľké úvery a vytvorené zdroje v prvom rade využívame na splácanie úverov a modernizáciu firmy, budovanie distribučnej siete. Pritom niektoré požiadavky akceptujeme. Máme však svoj marketingový plán, ktorého sa držíme a v jeho rámci primeraným spôsobom vyčleňujeme prostriedky na podporu školstva a zdravotníctva. Sponzoring je dobrá vec, ale musí sa robiť premyslene, s akcentom na výsledný efekt. Príležitostne podporujeme aj kultúrne aktivity.

Hovorí sa, že ľudia z dobrej fabriky nezvyknú dobrovoľne odísť. Ako je to u vás?

- Neodchádzajú. Naopak, mnohí sa o prácu zaujímajú. Často dôvodia, že chcú pracovať v dobrej, ekonomicky stabilnej firme a IDC za takú považujú. Najmä mladí a vzdelaní ľudia majú u nás veľkú perspektívu.

Čo všetko si môže podnikateľ, vrcholový manažér Štefan Kassay dovoliť, ako žije?

- Nazdávam sa, že spôsob života je najviac závislý od cieľov, ktoré si človek vytýči. Moje osobné ciele sú v zhode s cieľmi firemnými. Ide mi v prvom rade o to, aby sa zvyšovala ekonomická výkonnosť podniku, aby ľudia mali prácu, aby boli spokojní, aby náš podnik prispel k rozvoju regiónu, aby sa zaradil medzi najlepšie firmy aspoň v stredoeurópskom rozmere. Som si vedomý, že bez vysokého pracovného nasadenia a vedomostí nie je možné vybudovať podnik schopný konkurencie.

Ako žijem?

Veľmi jednoducho. Spravidla ráno o ôsmej som už na svojom pracovisku. Čas mám rozdelený v polhodinových intervaloch do večera do desiatej. Ak sú mimoriadne alebo osobitne významné okolnosti, samozrejme, ich riešenie má prednosť. Môj rozvrh je iba rámcový, nie je to dogma, ktorá by mala človeka ubíjať svojou pravidelnosťou a rigoróznosťou. Stáva sa, že toto všetko poruším, pretože život si žiada niečo iné, že som užitočnejší či potrebný na inom mieste. Ale pravidlá a disciplína sú potrebné, ak sa chceme niekam prepracovať. Ale aby som odpovedal aj na prvú časť otázky. Dovoliť by som si mohol dosť, ale nie v tom vidím zmysel života. Aby som to pracovné tempo vydržal, približne dvakrát do roka si doprajem týždennú dovolenku pri mori alebo v horách. Nepestujem žiadny luxus, ani nemám nejaké veľké životné nároky.

Ako vnímate správanie sa iných ľudí voči úspešnému podnikateľovi?

- Veľa ľudí je dobroprajných, poznám mnohých, ktorí chcú byť rovnako úspešní a usilujú sa o to svojou prácou. Poznám však aj veľa ľudí, ktorí úspech iného chápu ako

vlastnú porážku,

s ktorou sa nevedia zmieriť. Závidia. Je to vari najdeštrukčnejšia ľudská vlastnosť, ktorá napácha úžasné škody. Veľmi dobre poznám dôsledky závisti a ťažko ich znášam. Závisť je však ľudská. Patrí k človeku rovnako ako láska, dobroprajnosť, filantropické prejavy. Nemáme však toho nadelené rovnako. Každý sme inakší. Musíme sa však usilovať pochopiť iného. A mať poznatky, ak by sme poznali celú pravdu, budeme závidieť oveľa menej. Je závisť spoločenský fenomén? Je závisť aj medzinárodná, alebo je to iba slovenské špecifikum? Čo sa závidí? Úspech, pekná žena, trojčatá, peniaze, kostým, dom, byt, auto? Závidí niekto prácu? Závidí niekto prebdené noci? Závidí niekto stresy, šoky, starosť o prácu pre iných? Závidí niekto zodpovednosť za firmu? Za spolupracovníkov? Závidí niekto dlhé roky

bez dovolenky,

nemožnosť prerušiť obchodné kontakty, polmiliardové pohľadávky, úvery, úroky, infláciu? Závidí niekto odhalené podvody podriadených, šialené straty? Reinvestície? Plánované výnosy o 15 rokov? Akí sme? Zamýšľame sa nad tým? Robí človek introspekciu vlastného života a budovania svojej osobnosti? Učí sa nezávidieť a pritom oceňovať úspech iných, snažiť sa sám o úspech? Poznáme potrebu pomáhať iným, sme aspoň trochu filantropmi? Alebo je pre nás vzorom Amerika, keď nám to vyhovuje.

Existuje recept, ako sa stať dobrým a úspešným podnikateľom?

- Áno. Tvrdo pracovať, nečakať na zázraky, ustavične sa vzdelávať, byť aktívny, flexibilný. A ešte. O aký druh podnikania ide? Princípy sú rovnaké, treba však rešpektovať osobitosti vyplývajúce z odvetvia pôsobenia, špecifík krajiny a podobne. Podnikanie, to nie je iba tvrdý biznis, to je aj kultúra vzťahov, dôvera, kooperácia, spoločné ciele. Treba prekročiť prah vlastného podniku či dimenziu vlastnej osoby, žiada sa niečo viac, prienik do procesov odrážajúcich spoločenské potreby.

Aký je váš ideál života - pracovného i osobného?

- Ostatné roky mnohým pomútili hlavu v okamihu, keď získali „moc” alebo peniaze. Životné hodnoty zrazu nadobudli iné poradie. Neraz

akoby peniaze

boli najvyššou métou života. Človek potrebuje peniaze. Ak ich má, žije sa mu lepšie. Nesmú sa však stať zmyslom života. Peniaze by mali byť dôsledkom úsilia. Sú vždy za niečo, hlavne za prácu, za prínos pre spoločný prospech. Mám svoju vlastnú teóriu. „Prah nasýtenia“. Ak ho prekročím, prestávam mať čas na všetko, čo je človečenské a čo je pre človeka. Nepotrebujem dve večere, ani tri autá. Nadbytočné vlastnenie vecí iba zaťažuje a odpútava človeka od podstaty a jeho skutočných potrieb a záujmov. Dobre, je to aj otázka zvoleného štandardu. Ten sa mení s rozvojom spoločenského okolia a príležitostí. Často sa dopúšťame omylov pri hodnotení človeka podľa vonkajších znakov. Tie akoby symbolizovali „úroveň”. Napríklad auto či oblek môžu prezentovať svojho majiteľa. Oblek je dôležitý, pre podnikateľa osobitne, pretože je zväčša „výrazom“, prejavom rešpektu a úcty voči iným či znakom výnimočnosti situácie. Ale som kritický a možno ťažko prijateľný je môj osobný názor na spôsob obliekania. Najradšej chodím „v civile“. Ani „necerím“ zuby do tvaru „keep smailing“ aj keď viem, že podnikateľ by sa mal starať o svoj imidž. Nie som ochotný „hrať divadlo“! Mojím imidžom je niečo iné. Neznášam snobstvo. Je mi to cudzie. Mať niečo, znamená mať z toho radosť, inak je to prebytočné. Mať, to neznamená ukazovať, vystatovať sa. Mať chápem ako potrebovať. Podobný názor mám na pestovanie „vzorov“, „stárov“, idolov, hegemónov neporaziteľnosti, krásy a sily. To všetko odčerpáva nielen peniaze, ale aj čas. Niet lepšieho spôsobu ako míňať peniaze? Nie je lepšie všetko, čo je nad

prah nasýtenia,

vložiť do firmy? Nech sa rozvíja firma, nech majú ľudia prácu, nech sa zlepšuje naša ekonomika. Stojí za to premárniť svoj život zháňaním a míňaním peňazí? Zháňaním zbytočných, nepotrebných vecí? Nie je lepšie rozumným spôsobom „prerozdeliť“ nadbytok, podeliť sa s inými? Zmyslom života nie sú peniaze, ale to, čo človek vytvorí, čím prispeje k spoločnému dielu, vstúpi do histórie krajiny. Avšak zároveň priznávam, že sú potrební aj bohatí ľudia, ak svojím výkonom „ťahajú“ iných, ak zabezpečujú prácu iným a ak s bohatstvom rozumne nakladajú, ak prispievajú nielen k spotrebe, ale k vytváraniu nových hodnôt. Všetko závisí od osobných priorít. Za najdôležitejšie hodnoty považujem zdravie, prácu, vedomosti, rodinu. Dôležitá je empatia, láska k ľuďom, slušné správanie, ohľaduplnosť a úcta voči iným.

Čo robíte najradšej, keď nepracujete?

- Sú také chvíle, aj keď najčastejšie vsunuté do denného režimu. Pociťujem ich ako osvieženie, ako zdroj novej energie. Ak sa ma pýtajú, či mám vôbec

voľný čas,

odpovedám. Všetok môj čas je voľný, ibaže si o ňom rozhodujem sám. Takmer. Jednotlivé činnosti počas dňa sa navzájom prepletajú. Vstávam ráno o šiestej, domov prichádzam neskoro večer. Často po deviatej. Medzitým však mám rokovania, stretnutia s priateľmi, prejdem sa po meste s manželkou a nakúpime (to je skôr mimoriadna udalosť), potom pokračujem napríklad v písaní mojej knihy, niekedy aj doma, neskoro do noci. Mám voľný čas, pretože „nič nemusím“! Ale musím, lebo chcem! Lebo neviem existovať bez písania, bez štúdia, bez vedy, bez pedagogickej práce, bez športu… bez ľudí, ktorých mám rád. Súčasťou môjho života je šport. Vnímam ho ako životný štýl, ako potrebu. Denný chlebíček. Základ zdravia, vytrvalosti, pevnej vôle. Radosť, pocit uvoľnenia. Prevencia. Každoročne behávam Devín - Bratislava. Je to 12-kilometrová trasa. Od štyridsiatky dodnes. Každoročne, 21 ročníkov bez prerušenia. K tomu fitnes, činky. Najväčší výkon 140 kg v tlaku v ľahu na lavičke. Bicepsový zhyb 60 kg. Po tréningu úžasný pocit, vynikajúca nálada, energetický rezervoár. Teraz môžem pracovať hoci aj do rána! Príležitostne sa zúčastňujem na spoločenských akciách, na koncertoch alebo na inej kultúrnej udalosti.

Podľa akých kritérií zvyčajne hodnotíte svojich podriadených, spolupracovníkov?

- Preferujem participatívne riadenie a riadenie podľa cieľov. Samozrejme, že ciele jednotlivcov vychádzajú zo strategických cieľov. To znamená, že s mojím pracovným tímom spolu formulujeme úlohy najmenej na pol roka, pripravíme projekt realizácie, a potom vlastne

každý vie,

čo a ako má urobiť. Netreba osobitné kritériá, kritériom je splnenie cieľa pri zodpovedajúcej kvalite. Odmeny sú viazané na výkon, za mimoriadne výsledky sú mimoriadne odmeny. Vyplácam ich okamžite po splnení úlohy. V celofiremnom rámci sa pridŕžame každoročne prehodnocovaných pravidiel odmeňovania.

IDC Holding už niekoľko rokov patrí k prosperujúcim slovenským firmám, dobrým exportérom, pritom situácia v našej ekonomike sa nezlepšuje, skôr naopak...

- Je zbytočné stále vzdychať a sťažovať si na daný stav slovenskej ekonomiky. Toto vonkajšie prostredie nemôžeme zmeniť v krátkom čase a jednotlivo máme na neho iba malý vplyv. Ale to, čo môžeme zmeniť veľmi rýchlo, je situácia, ktorú ovládame, náš podnik, v ňom prebiehajúce procesy, odstraňovanie strát, plytvanie atď. A budovanie distribučnej siete. Doma i v zahraničí. To je základ podnikovej ekonomiky, ale v konečnom výsledku je to vplyv na celkovú ekonomiku krajiny. Export je nevyhnutný, avšak nemožno zanedbávať ani slovenský trh. Kde majú byť slovenské výrobky, ak nie na Slovensku? A prečo by nemali byť aj inde vo svete? Je tu globálny obchod. Nemal by však byť charakteristický iba pre časť sveta, ktorá by „pohltila“ tú druhú časť. Sú naše výrobky v niečom iné? Áno, aspoň tie pečivárenské a figarácke sú iné! Sú najlepšie na svete! Patria do sveta a do sveta aj putujú. Akože, to iba my máme otvárať trhy pre „skvelú“ západnú produkciu, pre skvelé obaly, pre skvelú reklamu. Pre skvelú prieraznosť veľkých národov a sami sa

utiahnuť do kúta?

Budeme ďalej snívať? Čo budeme vyrábať v našich fabrikách, ak nám „chutí“ iba západ? Západné autá, chladničky, domy (hoci aj drevené), sušienky, cukríky! Zavriem oči a dajte mi do ruky sušienku jednu zo západu, jednu našu. Uhádnem, ktorá je ktorá? A ktorá je lepšia? Tak potom prečo netiahneme do sveta? Dostali sme sa s našimi výrobkami do obchodných reťazcov západných firiem na Slovensku? Za akých podmienok? Rozvinuli sme zahraničné trhy a zaznamenali sme výraznú expanziu na zahraničné trhy. Pre niektorých sa to javí akoby zázrak! O to by sa mal každý usilovať. Ale trh je taký nevyspytateľný!

Aká je vaša prognóza slovenského hospodárstva?

- Priťažká otázka. Netrúfam si predikovať budúcnosť slovenskej ekonomiky. Verím však, že na dlhšom časovom kontinuu sa naša ekonomika zlepší, očakávam vzrast životnej úrovne. O to sa opiera aj stratégia našej firmy. Všetky naše zámery sledujú dlhodobé ciele. Som presvedčený o schopnostiach našich ľudí a verím v tvorivý potenciál celej spoločnosti.

Eleonóra Bujačková

Počasie

Dnes bude jasno až polojasno, miestami prechodne zväčšená oblačnosť a veľmi teplo. Najvyššia denná teplota 23 až 27, na severe okolo 20 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 7 m/s. Teplota vo výške 1500 m okolo 12 stupňov. V utorok bude jasno až polojasno a naďalej veľmi teplo. Nočná teplota 12 až 7, denná teplota 23 až 28 stupňov. V stredu bude jasno až polojasno. Nočná teplota 12 až 7, denná teplota 24 až 28 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.35 a zapadne o 20.04 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 26. 4. 2001: Bratislava 100, 15, Sliač 97,88, Košice 98,84, Poprad 93,40, za 27. 4. 2001: Bratislava 100,12, Sliač 98,00, Košice 98,88, Poprad 93,47, za 28. 4. 2001: Bratislava 99,75, Sliač 97,68, Košice 98,70, Poprad 93,23.

Amsterdamprehánky13
Atényjasno29
Belehradpolojasno23
Berlínpolooblačno17
Bratislavapolooblačno25
Bruselprehánky13
Budapešťpolooblačno27
Bukurešťpolojasno18
Frankfurtoblačno17
Helsinkipolooblačno11
Istanbulpolojasno25
Kodaňprehánky10
Kyjevpolojasno20
Lisabonpolojasno23
Londýnpolooblačno15
Madridpolojasno24
Milánopolooblačno24
Moskvapolooblačno22
Oslopolooblačno 11
Parížprehánky18
Prahapolojasno17
Rímpolooblačno22
Sofiapolooblačno21
Štokholmoblačno16
Varšavapolooblačno19
Viedeňoblačno23
Záhrebpolojasno23
Ženevapolooblačno21

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.