Súvislosti chutného chleba sa odvíjajú už od pšenice

Rovnaké starosti pekárov, malých i stredných podnikateľov

Slovenskí pekári si včera na nitrianskom výstavisku Agrokomplex merali sily v súťaži Gold Coba o najlepší pekársky výrobok. Len čo sme však položili otázku, čo je potrebné, aby sme mali každý deň na stole výborný chlieb a pečivo, aby kvalita nekolísala tak, ako sme toho svedkami v našej obchodnej sieti, dostali sme sa od kvality k cenám, mzdám a obchodnej politike. „Nás pekárov tlačia, aby sme vyrábali čo najviac a čo najlacnejšie,“ hovorí majiteľ pekárne zo Šamorína Ing. Jozef Czucz. „Pri súčasných cenách nemôžeme našich pracovníkovi dostatočne zaplatiť. Takže potom musíme veľmi starostlivo dozerať na to, aby dodržiavali správny technologický postup.“ Ten je totiž podľa J. Czucza ešte dôležitejší ako kvalitná surovina, aj keď pravdou je, že v posledných rokoch Slovensko dosť trpelo na nedobrú kvalitu múky. Avšak, ako nám povedal, z nekvalitnej pšenice nemožno namlieť dobrú múku. V súlade s týmito slovami je potom pochopiteľné želanie Ing. Gregora Danišoviča, predsedu predstavenstva a spolumajiteľa PMD Union Bratislava a zároveň troch ďalších spoločností (Danipek Trnava, Priemyslová pekáreň Ilava a Cereal Šaľa). Tie predstavujú mlyn, pekárne, osem predajní a silu pol tisíca zamestnancov. „Keby som na to mal, najradšej by som k nám ešte začlenil prvovýrobu, teda poľnohospodárov. Tam sa totiž začína zainteresovanosť na kvalite. Pokračuje múkou, tá má byť okrem iného dobre odležaná. V období, keď sme žili z ruky do úst, mali sme zákonite trampoty s kvalitou.“

„Nástup obchodných reťazcov priniesol so sebou pre podnikateľov novú dimenziu obchodného rozmýšľania,“ povedal včera pri otváraní výstav Gastra Alimenta, Coba a Embal minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Ako ovplyvnili pekárov? „Brániť sa reťazcom je nezmysel,“ myslí si Ing. Juraj Tomčo, riaditeľ veľkopekárne Medea Košice. Domnieva sa však, že reťazce zneužívajú (či využívajú?) nekoordinovanosť výrobcov. Pekáreň Medea predstavuje najväčšiu pekárenskú kapacitu SR sústredenú na jednom mieste, dodáva do reťazcov asi tretinu produkcie, čo je denne 40 ton chleba a pečiva. Podľa neho je možné vyrobiť kvalitu, aj keď sa pečie vo veľkom, ale práve tak treba mať kvalitnú techniku, suroviny a ľudí. Pripúšťa, že tých treba dobre zaplatiť a priemerný príjem 10 500 Sk nepredstavuje ideál. Pritom v súčasnosti získavajú pekárne intelektuálne čoraz zdatnejších pracovníkov, čo súvisí s tým, že nové technológie sú náročné najmä na disciplínu. Riaditeľ J. Tomčo však pripúšťa, že v pekárňach je ešte určitá prezamestnanosť. To tvrdí aj jeho kolega Jozef Klieštik, riaditeľ Kysuckých pekární Čadca. „Je to aj preto, že máme sociálne cítenie,“ priznáva. A tak sa mzdové náklady rozdelia medzi väčší počet ľudí. Pod vplyvom reťazcov sa však výrobcovia usilujú udržať si, prípadne zriaďovať nové vlastné predajne. Rovnaký dôvod uviedli J. Czucz a G. Danišovič: „Najhlavnejšie je, že večer máme doma peniaze.“

Zuzana Krútka