Úloha pre parlament

Komentuje Rudolfa Vallová

Správa vlády SR o rozvoji cestovného ruchu a národný program rozvoja cestovného ruchu čo nevidieť bude ležať poslancom NR SR na rokovacích stoloch priamo v parlamente. Je to v histórii cestovného ruchu prvýkrát, čo parlament zasadne k takému materiálu, ktorý doposiaľ prešiel jednotlivými výbormi NR SR bez jedinej pripomienky. O čo vôbec vlastne ide? Medziparlamentárna konferencia o cestovnom ruchu ešte v roku 1998 v Haagu prijala deklaráciu, v ktorej odporučila parlamentom, aby „zohrali špecifickú úlohu v procese vytvárania národnej politiky cestovného ruchu, osvojili si legislatívu spoločenstva v tejto oblasti a v prípade potreby prijali skutočný zákonník cestovného ruchu“. EÚ medzitým prijala ďalšie dokumenty a dohodnutý je aj okruh úloh vyplývajúcich z aproximácie práva. Cestovný ruch, ktorý sa pre hospodárstva mnohých krajín stal už „priemyslom“, je u nás stále v plienkach. Na podporu jeho rozvoja sa ročne pamätá len 80 mil. Sk, hoci v štátoch EÚ, ako aj v Poľsku, Česku a Maďarsku sa vyčleňujú neporovnateľne vyššie sumy. Na prerokovanie v parlamente je pripravený zatiaľ len prvý čiastkový zákon o cestovnom ruchu upravujúci niektoré podmienky podnikania cestovných kancelárií. Na ďalších by sa už malo dávno pracovať. Skutočnosť je však taká, že zatiaľ sa pracuje na tom, aby sme pochopili, čo to vlastne ten cestovný ruch je. Mnohí o ňom hovoria ako o cestovaní. Niektorí verejnosťou uznávaní odborníci často hovoria o ňom ako o cestovnom ruchu a kúpeľníctve alebo cestovnom ruchu a hotelierstve, či cestovnom ruchu a doprave. Táto názorová rozdielnosť len potvrdzuje, že sa stále ešte len hľadáme. Na cestovný ruch, v cudzom slovnom vyjadrení turizmus, by sme mali nazerať v celom jeho komplexe zahŕňajúcom celú škálu služieb poskytovaných občanovi pri jeho cestách mimo trvalého bydliska s výnimkou pravidelného cestovania do práce.