Životne potrebné reformy, ako ich realizovať

Dnes začíname publikovať ďalšiu časť vystúpení na minulotýždňovom brainstormingu Hospodárskeho klubu s premiérom Mikulášom Dzurindom. Témou druhého diskutovaného bloku, ktorý moderoval Peter Hrinko, bola reštrukturalizácia a privatizácia bánk, novela zákona o konkurze, daňové zaťaženie, podnikateľské prostredie, vymáhateľnosť práva.

Peter Hrinko, podnikateľ, člen výboru Hospodárskeho klubu

Rád by som vás, vážení kolegovia, vyzval: skúsme sa zamyslieť nad reformami, ktoré sa za posledných osem, desať rokov u nás urobili. Myslím si, že mali svoj prínos. Dnes ale diskutujme o tých reformách, ktoré nás čakajú , čo by sme mali alebo čo mnohí navrhujete ešte urobiť, pretože bez reforiem táto spoločnosť nebude napredovať. Na prvom mieste je to reforma bánk, reštrukturalizácia a privatizácia bánk. To je zásadná otázka, štát zobral na seba aj veľké bremeno finančné. Čiže je namieste hneď prvá otázka, či táto reforma bola vôbec naštartovaná v správny čas a či jej ďalšie pokračovanie sa dotiahne do konca.

Slavomír Hatina, predseda Hospodárskeho klubu a prezident a.s. Slovnaft: Neúnosné daňové zaťaženie

Keď počujeme, že máme 20-percentnú nezamestnanosť, tak to je hrozivé číslo. To je skutočnosť, že vlastne každý piaty obyvateľ spadol do tejto siete. Na druhej strane máme však iné veľmi zaujímavé čísla, o ktorých sa spravidla veľmi nehovorí. Bankári tvrdia, že v regiónoch, kde je najvyšší stupeň alebo vysoký stupeň nezamestnanosti, úložky v bankách sú pomerne veľmi slušné. Anomália, absolútna anomália. Aj premiér hovorí, guvernér hovorí, že stále zaznamenávame rast domácej spotreby. To nie je len Bratislava, kde sa odhaduje, že má 99 % priemeru EÚ, hovorím o celom Slovensku. Analytici hovoria, že sa to prejavuje tým, že sa objavuje pozitívna situácia, ktorá bola v uplynulom roku v deficite zahraničného obchodu. Trápia nás aj iné veci. Odhaduje sa, že máme asi 15 % tieňovej ekonomiky. Myslím si, že to je číslo, ktoré jednoducho musí okamžite mobilizovať príslušných ministrov, vláda musí zaujať k tomuto jasné stanovisko. Ako dopadnú potom tí ostatní podnikatelia, o ktorých sa aj rôzne hovorí, ale ktorí sa snažia, pracujú de facto pri 46-percentnom daňovom zaťažení. A na druhej strane sú tu ľudia, ktorí jednoducho prechádzajú cez daňové úniky. Stále nemáme dostatočné páky, nerobia sa konkrétne kroky , aby bol výsledok efektívny. Na jednej strane hovoríme, že znižujeme daňové zaťaženie – áno, priame dane áno, ale nepriame stúpajú a konečný výsledok je 46 %.

Sergej Kozlík, poslanec NR SR: Uviesť do pohybu mŕtve zdroje

Vrátil by som sa k slovám predsedu vlády a myslím, že je dobré, že uviedol tú silnú myšlienku, uviesť do pohybu mŕtve zdroje, a tých je na Slovensku nemálo. A v tom je slovenský potenciál veľmi silný. Pán Hatina tu spomenul úspory, ktoré vznikajú napriek tomu, že sú to regióny s vysokou nezamestnanosťou. Buďme radi, že sú úspory a povedzme si, čo s tými úsporami, ako dať „lajtmotív“, ako dať pohnútky, aby sa pohli banky, podniky. Máme tu 100 mld. Sk presunúť z bánk, stali sa mŕtvymi zdrojmi. Dnes sú presunuté v podstate na ťarchu štátu. Stali sa dlhom, ale nie je tu prostredie také, aby banky mali motivácie, odhliadnuc od toho, že čakajú na privatizáciu, aby sa vehementne pustili do oživovania ekonomiky. Bez ekonomického rastu na úrovni aspoň 4 % nie je možné realizovať reformy, ale jedine reštrikcie. Ale to platí aj o Sociálnej poisťovni, o riešení reformy sociálneho systému, pretože za dva roky, dva a pol roka sa minulo 12 mld. Sk zdrojov Sociálnej poisťovni, no dajme jej 50 mld. Sk. Ibaže aj tie v umŕtvenom prostredí spotrebuje, rovnako tak ďalšie miliardy, a reforma neprebehne.

Ľudovít Kaník, predseda Demokratickej strany: Viac o reformách hovoríme ako konáme

Myslím si, že najväčší problém je, že omnoho viac o reformách hovoríme ako ich naozaj doťahujeme do konca. Mnohé reformy sa, chvalabohu, rozbehli a bežia, ale ešte viac reforiem stojí pred ich spustením alebo sa zadrhávajú pri ich realizácii. A myslím si, že v tom je mnoho príčin súčasného aj nedobrého sociálneho stavu, zvyšujúcej sa nezamestnanosti aj iných otázok. Nie preto, že reformy sú, ale práve že nie sú. Chcem sa venovať predovšetkým otázke daňového zaťaženia. Už sa tu spomenula, skutočne je pravdou, že na Slovensku máme najvyššie daňové zaťaženie spomedzi transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy. Napriek tomu, že došlo k zníženiu dane z príjmu v minulom roku, prostredníctvom zvýšenia iných daní, nám daňové zaťaženie vzrástlo. A toto je jeden z koreňov, jeden z hlavných koreňov príčin ostatných problémov. Tvrdím, že vysoké dane sú matkou vysokej nezamestnanosti. A pokiaľ nedokážeme urobiť ďalšie kroky v znižovaní daňového zaťaženia, jednoducho nedokážeme zlepšovať podnikateľské podmienky a je logické, že dnes už nebude vytvárať nové pracovné príležitosti štát, ale podnikateľský sektor. A pokiaľ mu nedokážeme vytvárať kvalitné podmienky, nemôžme čakať, že nejakým zázrakom dokážeme vytvárať nové pracovné miesta. Tých problémov, ktoré brzdia podnikateľský stav, je, samozrejme, viac. Ale myslím si, že vysoké daňové a odvodové zaťaženie je jedným z najdôležitejších. Toto by mala byť jedna z hlavných vecí, ktoré ešte táto vláda môže a mala by vylepšiť. Mali by sme preto urýchlene začať diskutovať o tejto otázke, vrátiť sa k tejto otázke a neodkladať ju. A potom možno dospejeme, neviem ako rýchlo, k vytúženej 10-percentnej miere nezamestnanosti. Ale bude to vtedy, keď budeme mať podstatne nižšie dane ako máme dnes.

Július Tóth, GPA Košice: Ako narábame s dlhmi

Hovoríme o reštrukturalizácii podnikov, urobili sme reštrukturalizáciu bánk, presunuli sme zlé úvery do inkasnej jednotky a presunuli sme ich do Konsolidačnej banky. Je otázka, ako sa s týmito dlhmi bude narábať a aký osoh prinesú - nikto to zatiaľ nepovedal. Združenie priemyselných zväzov o tom diskutovalo, aký osoh budú mať z toho tie podniky, ktorých sa to dotýka, ktorých dlhy sa vlastne presunuli. V Maďarsku to prebehlo v roku 1994, úspech z predaja týchto pohľadávok bol 5 %. Čiže štát dostal naspäť zo 100 mld. HUF len 5 mld. HUF a 95 mld. HUF zaplatili daňoví poplatníci. Pýtam sa, či vôbec niekto uvažoval o tom, že pri predaji týchto pohľadávok sa nejakým spôsobom zoberie do úvahy aj ten podnik, ktorý je tam reštrukturalizovaný, alebo či to niekto skúpi, potom dá podnik do konkurzu a podnik padne... Aký bude konečný efekt pre priemyselnú sféru? Druhá otázka sa dotýka zdravotníctva. Ak si myslíme my všetci, čo tu sedíme, že je to otázka mimo priemyslu a mimo hospodárstva, tak sme na veľkom omyle. Pretože dlh zdravotníctva dnes robí viac, ako dáva tento štát na výstavbu diaľnic ročne. Keď podnik neprodukuje, zamestnancov „pustí “ na nejakú povedal by som výluku, dostávajú 60 % platu. Pýtam sa, v ktorej nemocnici, kde sa naplno nepracuje, dostávajú zamestnanci 60 % tak, ako je to v priemysle ?!

Elena Kohútiková, viceguvernérka NBS: Naša ekonomika je podkapitalizovaná

Kľúčová otázka je tá, či bola správne načasovaná reštrukturalizácia bánk. Nebola, mala byť skôr, bola by lacnejšia a efekt by bol rýchlejší. Musíme si povedať, že táto ekonomika je podkapitalizovaná. Ak porovnáme to, že reštrukturalizácia našej ekonomiky sa začala o niekoľko rokov neskôr, ako začala v Maďarsku i v Česku, ako sa začala v iných krajinách, tak tam hľadajme aj odpoveď na naše problémy. Je sčasti odpoveďou na to, prečo máme dnes problémy s vysokou nezamestnanosťou. Ak vezmeme, že máme po roku 2000 na Slovensku zhruba menej ako tretinu priamych zahraničných investícií , ako majú susedné krajiny, tam hľadajme aj otázku, prečo sa úvery nezhodnocovali a prečo bolo aj toľko zlých úverov. Pretože nemali reálny kapitál, nemali reálnu kapitálovú základňu, ktorú by zhodnotili. Pre makroekonomickú stabilizáciu je nevyhnutné, aby reštrukturalizácia podnikateľskej sféry, ale aj ostatné reformy, prebehli čo najrýchlejšie. A ja osobne by som radšej videla, keby už tie procesy prebehli ešte rýchlejším tempom ako je to v súčasnosti. Je nevyhnutné, aby prišiel reálny vlastník, je nevyhnutné, aby prišiel reálny kapitál, potom sa budú aj úvery dávať podnikom, aby sa kapitál zhodnotil. Ďalšie riziko tohto procesu je fiskálna sféra. Stále počúvame riešme z rozpočtu, dajme záruky, nech vláda rieši toto a toto. Uvedomme si, že vláda musí, ak chceme ekonomiku rozhýbať, z ekonomiky vystúpiť. Pokiaľ budeme na jednej strane žiadať podnikateľské prostredie, na druhej strane žiadať vládu, aby to za nás zabezpečila, tak sa dostávame do schizofrénie a do kolotoča, že vláda bude musieť riešiť dlhy, ktoré sú skryté, ktoré máme v zadlženosti a ktoré nie sú vyčíslené, dlhy, ktoré vieme vyčísliť, ktoré sú v zárukách a dlhy, o ktorých vieme, že už dnes má vláda splatné. Čiže, najprv musíme riešiť aj túto zaťaženosť a žiadať, aby nám vláda skôr z ekonomiky ustúpila, akoby za nás riešila všetky tieto otázky.

Ladislav Vaškovič, prezident VÚB: Viac aktivity od seba

Myslím si, že štát je tu na to, aby vytvoril podmienky na podnikanie, či už bánk, alebo podnikateľov. To je dosť jasné či už ide o dane, či legislatívne prostredie, alebo aj celkovú atmosféru. Toto si musíme na začiatku uvedomiť a potom z toho vlastne vyjdú odpovede na niektoré otázky. Nepáči sa mi to, aj keď teraz nechcem robiť advokáta premiérovi, že si tu sadol na lavicu obžalovaných a teraz všetci od neho čosi žiadame. Všetci od neho žiadame to, čo sme mali my sami tiež presadiť. Takže vlastne kritizujeme sami seba. Túto vládu si zvolila väčšina občanov, možno že aj mnohí z nás ju podporovali pri voľbách. Nezvaľujme to na neho, lebo podľa mňa väčšina z nás má možnosť ovplyvňovať dianie. To znamená napríklad aj legislatívne prostredie. Nečakajme, že vláda to urobí, my musíme tlačiť a kričať ako podnikatelia, že sa musí zmeniť. Chcel by som povedať, že potrebujeme viac aktivity od seba a nehľadieť na druhých. Hovorilo sa tu o reštrukturalizácii bankového sektora, povedalo sa , že vlastne táto vláda zaplatila 100 mld. Sk. Prosím vás, tých 100 mld. Sk „odišlo“ za posledných desať rokov, nie za tejto vlády alebo teraz. Odišlo oveľa viac miliárd, oveľa viac miliárd sa stratilo. To znamená, že sa tu vytvoril, zmenil sa celý ekonomický priestor, prešlo sa od plánovitej ekonomiky k trhovej ekonomike, v dôsledku toho padli celé odvetvia, celé podniky a výsledkom toho bolo, že padli úvery v bankách. Keď som povedal, že vláda tu musí vytvoriť podmienky pre činnosť podnikateľov aj bánk, tu by som upozornil na dve veci. Niekedy mám dojem, najmä za posledné dva roky, že podnikateľ je polovičný zločinec a iba v nejakom priaznivom prípade môže byť lepší. Stále sa tu žiadajú platy alebo sa poukazuje, koľko zarábajú, aké vily majú postavené. Prosím vás, to nie je vytváranie podnikateľského priestoru. Spojené štáty išli preto hore, lebo kto bol úspešný, bol bohatý, toto musíme implementovať aj tu, nie opačne, že kto je chudobný, je vlastne dobrý. To je trošku pri podnikaní asi na hlavu postavené. Na záver by som rád poznamenal, že máme málo tvrdosti v sebe všetci, čo sme tu.

Vladimír Sirotka, predseda SŽK: Vytvorme stimuly, aby sa oplatilo zamestnávať

Zareagujem na dve veci, ktoré sa dotýkajú podnikateľského prostredia. Po prvé - hovoríme o nezamestnanosti. Ak vidíte čísla o nezamestnanosti, neverte im celkom. Zoberme si napríklad čiernu prácu. Pozrite sa, čo stojí zamestnanec malého podnikateľa. Ak mu dáte priemerný 10-tisícový čistý plat, tak vás to stojí 20 tisíc, ak k tomu prirátate všetky sociálne a réžiu, tak vás vychádza na 30-tisíc. Teda nie, že máme lacnú pracovnú silu, my máme vo vzťahu k zamestnávateľovi drahú, lebo málo dostáva, lebo on z tých 20- tisíc dostane 10- tisíc. Čiže práca je pre malého podnikateľa drahá. My sme sa v paušálnych daniach pokúsili vylepšiť túto situáciu, aby sa podporila zamestnanosť, tak sú tam úľavy v paušálnych daniach. Ak zamestnáte dvoch pracovníkov na tri roky, ak mu dáte tých 10- tisíc, je to dvadsať x 2, 240 x 2 = 480, ak máte rovnaký pomer práce, rovnaký počet materiálu, je to 50:50, tak je to milión, ak k tomu dáte svoje zhodnotenie materiálu podnikateľa, preskočí aj tú najvyššiu hranicu 1,5 mil. Sk paušálnych daní. Čiže, je to ekonomický nezmysel. Čiže aj v tých paušálnych daniach nie je možné to, čo sa tam proklamuje, že to podporí znižovanie zamestnanosti. Nie, ekonomicky to nejde, to je jedna vec. Chcem povedať, aby sme taký model riešili v našom štáte, aby sa oplatilo zamestnávať, aby dostal tie peniaze buď podnikateľ, alebo niekto za prácu, ktorú odovzdá nezamestnaný. Ak on dnes zoberie 4500 Sk na úrade práce, ide si akože načierno podnikať a na dohodu 4000 Sk zarobiť, má spolu osem tisíc, prosím vás, na čo by on išiel do práce. A na čo by ten podnikateľ všetko vyplňoval, niesol zodpovednosť a toto platil. Čiže nemôžme vytvoriť systém, že sa oplatí vlastne takto toho človeka zamestnávať na „čierno“ a morálne hovoriť to nerob, musíš ho zamestnať cez zákon zamestnanosti. Vytvorme také ekonomické stimuly, aby sa oplatilo ľudí zamestnávať.

Peter Čatloš, Compel: Rozhoduje stabilita ekonomického prostredia

Myslím si, že sa zhodneme na tom, že pre takú malú republiku ako sme my, sú ekonomickí ťahúni a veľké podniky určite potrební, ale nepredpokladáme, že sa všetci práceschopní obyvatelia presťahujú do Bratislavy alebo na Záhorie. To znamená, že je určite potrebné budovať prostredie aj ďalej na východ Slovenska. Títo veľkí ťahúni potrebujú malých a stredných podnikateľov, ktorí budú pre nich pracovať ako subdodávatelia. Hovorilo sa tu veľa o stabilitách, mohli by sme o nich diskutovať do rána , o ekonomickej či o politickej. Ja by som mal jednu prosbu - vytvorme stabilitu ekonomického prostredia. Kolegovia to spočítali za mňa, za minulý rok bolo 63 zmien daňového zákona, 63-krát sa menil. Keď ste, pán premiér, prišli na Hospodársky klub po schvaľovaní rozpočtu, bolo to niekde v polovici decembra, ešte sme nevedeli, ako budeme robiť uzávierku za rok 2000. Presviedčam svojho rakúskeho partnera, aby využil zákon, ktorý uľavuje na daniach a doniesol k nám 5 mil. EUR. On mi hovorí: keď vaša vláda zistí, aký zákon schválila, stopercentne ho zmení. Nevieme ich presvedčiť, že tu máme stabilné prostredie. Zahraniční investori pritom hovoria, že ani demokracia, ani politická stabilita nie je taká dôležitá ako stabilita podnikateľského prostredia. Ešte dva drobné postrehy. Eximbanka podporuje ani nie 5 % exportu. Slovensko má veľmi malý trh, musíme exportovať. Banky v zahraničí niekoľkonásobne prekračujú tieto percentá. Myslím si, že je na hanbu, ak si Eximbanka za základný predmet svojho podnikania stanovila uloženie svojich zdrojov v NBS. To je skutočnosť, taký program si stanovili. A ešte by som dal na uváženie, či je pre podporu podnikania a podporu exportu vhodné, že s krajinou, s ktorou máme 90-miliardový obchodný deficit, zavedieme vízovú povinnosť.