Nevyhnutnosť silného štátu

Putin v posolstve o stave krajiny kritizoval NATO

Moskva (TASR)- Ruský prezident Vladimir Putin včera na pôde parlamentu predniesol každoročné posolstvo o stave krajiny, v ktorom zdôraznil nevyhnutnosť silného štátu. Bez posilnenia moci na všetkých úrovniach by nebol možný úspech hospodársky a ani sociálny, zdôraznil Putin pred poslancami oboch komôr parlamentu a ďalšími oficiálnymi predstaviteľmi federácie. Prezident Putin ďalej uviedol, že najnovšie dáta vedú k obavám o stave ekonomiky. „Zhoršujúci sa stav určitých hospodárskych indikátorov počas niekoľkých uplynulých mesiacov vyvoláva obavy, osobitne na pozadí neistého vývoja svetovej ekonomiky,“ argumentoval vo svojom prejave. „Zatiaľ máme len relatívnu ekonomickú stabilitu,“ dodal Putin. Zaujímavé je, že ruský prezident sa osobitne nezmienil o vzťahoch Moskvy a Washingtonu, ktoré sú zrejme vo vývoji.

Ruský prezident zdôraznil, že únik kapitálu zostáva problémom pre ekonomiku Ruska, ktorá má podľa neho stále nepriaznivú investičnú klímu. Každoročne dosahuje únik kapitálu sumu viac ako 20 miliárd dolárov. Ako zdôvodnil, nie sú vytvorené podmienky, ktoré by garantovali trvalý rýchly ekonomický rast.

Vladimir Putin sa ďalej sústredil na otázku Čečenska. Potvrdil, že Moskva sťahuje jednotky zo separatistického regiónu po tom, ako dosiahla základné vojenské ciele. „Je to veľký úspech, no dosiahnutý za vysokú cenu,“ doplnil prezident v posolstve, ktoré prenášala aj televízia. Vzápätí vyzval všetkých, aby si minútou ticha uctili pamiatku vojakov zabitých v 19 mesiacov trvajúcej operácii za obnovenie kontroly nad vzbúreneckým regiónom. Hrozba útokov zo strany čečenských povstalcov však zostáva vysoká. Hlavnou úlohou úradov je teraz obnova Čečenska a štátnych štruktúr, doplnil.

Putin sa vyslovil aj za rozšírenie účasti súkromných spoločností na obrannom priemysle. Takéto projekty však podľa jeho postoja musia byť predmetom prísnych kontrol. Súkromné firmy vrátane spoločností so štátnou účasťou už teraz zabezpečujú viac ako polovicu obranných potrieb štátu, vysvetlil. Výročné posolstvo o stave krajiny Putin využil aj na kritiku Severoatlantickej aliancie, ktorá podľa neho pri prijímaní svojich rozhodnutí niekedy ignoruje medzinárodnú mienku a medzinárodné dohody. Putin sa na druhej strane priaznivo vyjadril o Európskej únii a podporil tesnejšiu spoluprácu s ňou. „Kurz integrácie s Európou bude jedným z hlavných smerov našej zahraničnej politiky,“ uzavrel ruský prezident.

Keď sa Vladimir Putin stal pred rokom novým ruským prezidentom, mnohí dúfali, že oživí reformné úsilie, ktoré prakticky zhaslo pod trasúcou sa rukou jeho predchodcu Borisa Jeľcina. Ale Putinov lesk bledne a s ním aj mnohé nádeje, konštatuje v najnovšom čísle pod titulkom Putinovo Rusko britský týždenník Economist.