Hospodársky denník
USD49,235 Sk
EUR43,558 Sk
CHF28,507 Sk
CZK1,259 Sk
  Streda  4.Apríla 2001

Reštrukturalizácia Gazpromu či vedenia? + logo

Detronizácia Viachireva by uvoľnila cestu k rope

„Nechcem, aby sme tu zamŕzali. Také množstvo zásob, aby sme za taký krátky čas zdvojnásobili dodávky plynu do Európy, nemáme. Skôr sa sami musíme naučiť hospodárnejšie narábať so zdrojmi, ktoré máme, ako aj využívať iné prostriedky - napr. uhlie.“ Pre mnohých možno šokujúce vyhlásenie ropného kráľa Rema Viachireva, stojaceho na čele ešte stále štátneho monopolu Gazprom, smerom k vyhláseniu šéfa EK Romana Prodiho, aby Rusko zvýšilo energetickú potrebu EÚ, na ktorej sa doteraz podieľa 20 %, kleplo po prstoch aj ruským politickým ambíciám. Veď vládne kruhy sa spoliehajú nielen na exportné aktivity Gazpromu, ale najmä na repete heroického výkonu ruskej ekonomiky (vývoz ropy a plynu sa na celkovom exporte podieľal v minulom roku 40 %).

Rem Viachirev už preto nepatrí k optimistom, pokiaľ ide o vlastnú nenahraditeľnosť, a teda možnosť detronizácie. Má odlišné názory na rozkúskovanie Gazpromu na pár malých spoločností, ktoré by sa dostali aj do niečích rúk. Reštrukturalizácia sa totiž zameriava na rozdelenie gigantu na tri oblasti (ťažby, transportu a dodávky), v ktorých budú zároveň fungovať aj nové spoločnosti. Nikto, samozrejme, netvrdí, že Viachirev nepresadzoval delenie v minulosti, vtedy si totiž chcel ponechať lukratívne a dobre zarábajúce dcérske spoločnosti. Veď objem ťažby dosahoval 530 až 540 mld. m3/rok. A vyhnúť sa deleniu bolo v čase prezidentskej kampane aj v záujme prezidenta Putina (v minulosti na to doplatil expremiér Primakov). Dnes je situácia iná. Aj keď za posledných päť rokov vyprodukovala spoločnosť 2,782.4 m3 plynu, teda celkovo 94 % ruskej potreby, pričom pokiaľ ide o ropu, odkryla 161 nových ťažobných veží, dnes sa asi 85 % ropy ťaží v ropne čoraz chudobnejších oblastiach a dá sa predpokladať, že produkcia klesne o 20 mld. m3. Viachirevova snaha neponáhľať sa s reštrukturalizáciou spoločnosti (tento krok si u ruskej vlády vynútil MMF ako jednu z podmienok poskytovania pôžičiek) vyplýva z toho, že spoločnosť je extrémne zaťažená dlhmi a „bude trvať aspoň päť rokov, kým bude opäť fungovať ako normálna spoločnosť“.

Je skutočne zaujímavé, že Viachirev začal mať veľmi triezvy až pesimistický názor na zmenu statusu spoločnosti - odmieta výpredaj akcií do zahraničia. A napriek tomu, že nedávna zmluva s talianskou ropnou a plynárenskou spoločnosťou ENI mu prinesie investície 500 mil. USD do ropovodov, čím dovolí ako prvej zahraničnej spoločnosti priamo ťažiť na ruskom území (hoci malý podiel v Gazprome má už nemecká Ruhrgas), východisko Viachirev nevidí ani v strategických investoroch, ani vo väčšej exportnej aktivite Gazpromu do západnej Európy. Základom reštrukturalizácie je totiž aj predaj väčšinového balíka z 38-percentného podielu štátu v spoločnosti. Pravda, Viachirev už predtým zápasil so silnými nárazovými vetrami pochádzajúcimi z okolia vlády, najmä vtedajšieho šéfa ministerstva palív a energetiky V. Kaľužného, ktorý tvrdil, že Gazprom je najväčším neplatičom daní, preto treba vymeniť vedenie alebo oslabiť spoločnosť rozdelením. Teraz sa opäť spomína vnútorná reforma, ktorá by mohla uvoľniť pár teplých miest. No dnešná diskusia o reštrukturalizácii je o to zaujímavejšia, že sa začína tvrdý boj aj o ropu. Ako poznamenal denník Kommersant Daily, „veľa bude závisieť od toho, kto sa dostane ku kormidlu finančného potoka a najmä Gazexportu, ktorý patrí Viachirevovmu synovi“.

Slávka Blazseková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.