Každá krajina potrebuje rozumný imidž

Dnes pokračujeme spektrom ďalších názorov, ktoré odzneli na brainstormingu Hospodárskeho klubu s premiérom Mikulášom Dzurindom.

Ladislav Sedmák, prezident Taurisu, a. s., Rimavská Sobota: Vláda nebude úspešná, ak sa nebude venovať vidieku

Podnikám v agropotravinárskom sektore a rád by som upozornil na to, čo sa deje v posledných dvoch-troch mesiacoch v 15 krajinách Európskej únie. Myslím si, že ten mediálny ošiaľ, ktorý okolo toho všetkého je, stačí na to, aby ste boli informovaní, že sa robia dosť vážne opatrenia, dosť vážne veci, ktoré by mohli mať dosah aj na Slovensko. V mojom vystúpení by som sa však chcel skôr venovať nezamestnanosti. Som človek z regiónu, z vidieka a mám obavy a chcel by som aj upozorniť členov vlády na to, že choroby, ktoré zúria v krajinách EÚ, môžu veľmi ľahko prísť a prerásť aj do nášho poľnohospodárstva. To by mohlo zapríčiniť zvýšenie nezamestnanosti hlavne v regiónoch, kde už je aj tak dosť vysoká. Myslím si, že žiadna vláda nebude úspešná, pokiaľ sa nebude venovať poľnohospodárstvu, agropotravinárskemu sektoru, obnove vidieka a vôbec regionálnej politike. Nebude úspešná nielen doma, ale nebude možno úspešná ani u predstaviteľov Európskej únie, pretože patríme do starej dobrej Európy, ktorá má založený život na regiónoch a na vidieku. Nie sme žiadna Južná Amerika, kde sú veľké centrá s 20-miliónovou koncentráciou obyvateľov, a preto si myslím, že by bolo možno dobré prehodnotiť postoj niektorých členov vlády k tomuto rezortu. Mohol by som dať aj námet. Možno by sme mohli presunúť tých ľudí, ktorí sa nemôžu uplatniť v poľnohospodárstve, do rezortu cestovného ruchu. Viem si predstaviť, pravda, už nie v tomto volebnom období, ale možno pri zostavovaní novej vlády, vytvorenie ministerstva cestovného ruchu s dotačnou politikou, ktorá by dokázala absorbovať ľudí, ktorí dosiaľ v poľnohospodárstve pracovali a nedokážu sa rekvalifikovať na iné náročnejšie profesie v strojárskom priemysle.

Jozef Sitko, prezident Nadácie Slovak Gold: Pomôžu tvrdé postihy

Už komunisti dlho bojovali s korupciou, po roku 1989 sme mali Program čisté ruky, je tu program boja proti korupcii. No uvidíme... Viete, hovorí sa, že na zložité problémy nie sú jednoduché recepty. Ja tak kacírsky skúsim jeden navrhnúť. Sú tu prítomní členovia vlády, poslanci, čo keby tak prijali zákon veľmi konkrétny a tvrdý, že každý bankrot významnej firmy by sa dôsledne preskúmal, a ten, kto kradol a tuneloval, by mal aj trestné postihy. Domnievam sa, že mnohí naši občania by menej trovili a viac tvorili.

Peter Weber, generálny riaditeľ Compaq Computer Slovakia, s. r. o., Bratislava: Táto krajina musí mať rozumný imidž

Pre mňa sú priority jasné. Treba roztočiť kolesá ekonomiky. Nie je to jednoduché, pretože sa to nepodarilo ani predchádzajúcej vláde a zatiaľ sa kolesá točia stále relatívne pomaly. Je jasné, že kto mal padnúť, za tých desať rokov padol a už sa s nimi nezaoberajme, pretože sú v konsolidačnej agentúre, sú na kolenách a pchať do nich štátne peniaze netreba. Za takých okolností je, samozrejme, správna filozofia a ja vychádzam zo skúseností povedzme z elektrotechnického priemyslu, ktorý bol jeden z najviac poškodených. Ten dnes prosperuje, pretože je tam Siemens, pretože je tam Alcatel. Inými slovami, je to jediná cesta ako dosiahnuť, aby táto krajina mala rozumný imidž. Krajina musí byť stabilná a musí mať čo možno najštandardnejšie podmienky. To znamená, že to, čo je dôležité, je rozumný daňový systém, ktorý stimuluje, ktorý nie je reštriktívny. Daňový systém, v ktorom by vláda podľa mňa mohla mať viac odvahy než preukázala v materiáli, ktorý poznáme o daňovej reforme. My zo združenia podnikateľov stále dokola melieme tú istú tému, že keď klesli dane zo 40 na 29 percent, tak v podstate v septembri roku 2000 bolo už vybratých viac korporálnych daní než celý rok predtým, a pritom HDP rástol len asi o tri desatiny bodu rýchlejšie než predchádzajúci rok. Inými slovami, stimulovalo to. To znamená nebáť sa.

Druhá naša bolesť, vymožiteľnosť práva! Sem nikto nepríde, keď bude jednoducho vedieť, a oni všetci to vedia, veď tu máme komoru americkú, francúzsku, rakúsku, takže všetci vedia, že tu sa nedovoláš práva.

Ďalšia poznámka. Pán Uhrík by mohol hovoriť o svojich skúsenostiach, keď sa pokúsil postaviť alebo stimulovať pre svojich subkontrahentov nejakú výstavbu. Všetci veľkí investori v slovenských podmienkach rezignujú. Je to tak, ako povedal Štefan Chudoba, že sa ich aktivity zastavia na prvom katastri, a tak investor váha, dva roky bojuje s veternými mlynmi a väčšinou rezignuje.

A ešte poznámka k priemyselným parkom. Je to do istej miery systémové riešenie ako pomôcť investorovi. Ibaže nie každý má areál s 50 ha, v ktorom môže sám stavať. To znamená, že musíme myslieť na greenfield investorov. A keď toto všetko dohromady bude fungovať, prostredníctvom privatizácie aj fungujúce podniky sem vnesú poriadok, vnesú sa štandardné podmienky a hlavne tieto podniky sa zapoja do medzinárodnej distribučnej siete. To je to, čo priniesol Siemens, čo priniesol Alcatel.

Marián Jusko, guvernér NBS: Musíme si urobiť poriadok

Za minulý rok sme zaznamenali pokles reálnych miezd, napriek tomu evidujeme rast maloobchodného obratu v stálych cenách, čo je absolútne nevysvetliteľné. Vysvetliteľné je to len tým - pracuje sa načierno a okrem mzdy sa berú iné peniaze, nelegálne. Samozrejme, niekto tých ľudí zamestnáva a niekto dáva tzv. kešovky na ruku, pretože obchody zadarmo nikomu nedajú. Keby bol väčší poriadok, boli by väčšie príjmy do štátneho rozpočtu. Ťažko sa môžeme spoliehať, že štátny rozpočet alebo centrálne zdroje umožnia v súčasnosti a podľa môjho názoru aj v najbližších rokoch - bez ohľadu na to, aká vláda bude - nejaké ďalšie výrazné stimuly pre rozvoj podnikateľských aktivít. Tu si treba uvedomiť aj druhú stránku, zatiaľ vravíme podnikateľa, je to stránka sociálna. Veď 20-percentná nezamestnanosť sa neznížila napriek zníženiu dane z príjmu. Ja viem, že sa zvýšili poplatky, túto sociálnu skupinu, tých 20 % nezamestnaných, treba však živiť.

Ďalším problémom sú veľké nároky na infraštrukturálne projekty. Aby sem prišli investície, vláda bude musieť, či chce alebo nechce, niektoré projekty financovať. Z tohto hľadiska si myslím, že ďalšie stimuly možno očakávať, nazvime to, z úverových zdrojov. Dnes je situácia, že komerčné banky nevedia umiestniť zdroje v podnikateľskej sfére. Nie preto, že by nechceli. Je to realitou už dlhší čas, 60 miliárd deponujú v NBS za veľmi nízky úrokový výnos. Keby boli investičné príležitosti, určite ich umiestnia v podnikateľskej sfére. A že tá na tom nie je až tak zle - tí, ktorí boli na hospodárskej rade, poznajú moju argumentáciu: v roku 2000 vytvorila podnikateľská sféra zisk 80 miliárd korún, čo je o 60 % viac než v roku 1999. V roku 1999 vytvorila vyšší zisk oproti roku 1998 približne o 127 %. Takže počet potenciálnych príjemcov na úvery a úverové zdroje rastie, pretože sa zlepšuje ich dôchodková situácia v podnikateľskej sfére.

Jozef Uhrík, prezident Združenia priemyselných zväzov SR, hovorca predstavenstva Volkswagen Slovakia, a. s.: Sústreďme sa na to, ako ekonomický proces urýchliť

Chcel by som sa zmieniť o materiáli, ktorý sa tu už spomínal, a to je analýza Združenia priemyselných zväzov SR za posledného pol druha roka, prerokovali sme ho v hospodárskej rade. Materiál bol skutočne obsiahly, sama diskusia trvala viac než štyri a pol hodiny v zaujímavom a konštruktívnom prostredí. V tejto súvislosti chcem reagovať na polemiky okolo vývoja našej ekonomiky. Hovoriť, či je dobrý vývoj alebo zlý, v každom prípade mohol byť horší, ale mohol byť aj lepší. Čiže v tejto situácii si myslím, že bude najlepšie, keď sa sústredíme na to, ako ten ekonomický proces urýchliť. V mimovládnych organizáciách, ktoré sú dnes - obchodná komora, asociácia zamestnávateľov a združenie, si myslím, že už sme dosiahli určitú jednotu a materiál, ktorý bol v hospodárskej rade prerokovaný, bol vlastne výsledkom tejto jednoty. Pevne verím, že vláda sa ním bude zaoberať. Sú tam časti, ktoré stoja za to, aby sme minimálne o nich diskutovali. Len preboha nemôžeme to dostať do polohy, že keď sa urobí analýza, tak skupinu prezentujú, že nechce ísť do EÚ. Pravda je taká, že autori štúdie naraz boli označení ako superpesimisti. Tu nie je otázka či chceme ísť do EÚ alebo nechceme. Náš vstup do EÚ - to je strategická otázka - tam sa musíme dostať. Len sa tam dostaňme čo najlepšie pripravení. O tom bol ten materiál, sú v ňom aj opatrenia, ktoré súvisia s vytvorením prostredia, sú tam konkrétne návrhy, aj ktoré súvisia s uplatnením práva u nás.

Peter Mihók, predseda SOPK: Najviac peňazí je na súdoch

Stále sme tu hovorili o peniazoch, ale myslím si, že mnohé veci sa dajú robiť aj bez dodatočných investícií. V prvom rade by sme sa mali pozrieť na funkčnosť administratívy, jej efektívnosť. Nedávno som bol v Prešove - nechcem tým zabávať - ale vlastne sa tam povedalo všetko to, čo cítime aj my. Rakúska firma nebude ďalej rozširovať investície na Slovensku, ale v Poľsku, lebo asi prepočítali, že potrebuje 4,5-násobný čas do spustenia projektu pri rokovaní s administratívou a byrokraciou, ako potrebuje v susednom Poľsku. To si nežiada ďalší komentár. Vo väčšej miere sa to ešte týka tuzemských podnikateľov ako zahraničných, lebo tým sa aspoň čiastočne vychádza v ústrety. Čiže je tam obrovská rezerva z hľadiska spustenia určitého mechanizmu oživenia ekonomiky.

Druhá rezerva - hovorili sme o bankách a o peniazoch. Neviem, či si uvedomujeme, pán premiér, že najviac peňazí je na súdoch a pokiaľ neurobíme poriadok na súdoch, môžeme 1500-krát deklarovať nezávislosť súdnictva, ale tá pokiaľ bude sudcami vnímaná tak, ako je vnímaná teraz, tak bude túto ekonomiku a túto spoločnosť ťahať pod vodu ešte dlhé desaťročia.

Jozef Mudrík, viceguvernér NBS: Stav bankovníctva je odrazom stavu transformácie

Problémy bankového sektora, veľký rozsah zlých úverov, je odrazom úspešnej alebo neúspešnej transformácie tak, ako ju robili všetky predchádzajúce vlády vrátane manažmentov bánk, medzi ktorých patrím a nás všetkých. Neboli úspešné, prečo, to sme vedeli. A už v roku 1995 banková asociácia a Národná banka SR prišli s nejakým návrhom riešenia, ktorý sa potom v ďalších rokoch precizoval. Bol založený na tom, že treba prísne klasifikovať pohľadávky bánk, ktoré sú rizikové, stratové. Dotvoriť rezervy, opravné položky, umožniť bankám, aby dotvorili takéto zdroje krytia týchto pohľadávok, a potom začať reštrukturalizáciu bánk v podstate dvoma cestami. Likvidovať zlé podniky a z tých rezerv a opravných položiek pokryť straty z likvidácie, ktoré sú nevyhnutné. A aj pomôcť perspektívnym podnikom naštartovať rast a je to možné použiť ako impulz na rast ekonomiky. Predchádzajúca vláda prijala uznesenie v tomto smere, nič nerealizovala, nenabrala odvahu nájsť financie na tento proces a vybrala si z neho len jednu polovicu: že to, čo v bankách už bolo, treba použiť na revitalizáciu, o čom mal rozhodnúť minister financií a nejaká komisia. To bola tá chyba, že sa to neurobilo. Na chválu novej vlády, že začala tento proces, obetovala 115 miliárd korún, vytypovala cestu, začala sa reštrukturalizácia bánk. Žiaľ, zasa mi tu chýba tá druhá polovica. Veľká časť, je to aj dôsledok odďaľovania tohto procesu, týchto peňazí pôjde na straty z likvidácie zlých podnikov. Hoci materiál, ktorý vláda schválila, sa nazýva Reštrukturalizácia bánk a podnikovej sféry, tak stále sa hovorí len o tej prvej časti a nehovorí sa o tom, ako by sa mohla tá druhá časť použiť na reštrukturalizáciu perspektívnych podnikov a na ich pomoc. Mám taký pocit, že ide len alebo predovšetkým o zmenu vlastníckych vzťahov v tom druhom kole.

Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu SR, generálny riaditeľ KON-RAD, s. r. o., Bratislava: Do Európske únie áno, ale...

Možno budem hovoriť o trochu banálnejších problémoch, lebo sú tu samí lodivodi nášho priemyslu. Každý štát volá po investíciách a podporuje ich. Ale, žiaľ, stáva sa, že niekedy si neuvedomujeme dôsledky týchto investícií, ktoré sa prejavia až o pár rokov neskôr. My za zväz obchodu sme s tým počítali, a preto sme niekedy pred tromi rokmi štartovali návrh zákona o určitej regulácii. Nie obmedzení, ale vyjasnení si jasných pravidiel výstavby veľkých obchodných jednotiek. Ak by sa tento zákon bol realizoval, nestalo by sa, že by prestal na Slovensku platiť územný plán, ktorý ja porovnávam s ústavou, lebo je to niečo, čo by má byť dlhodobé a trvalé. Preto by sa nestalo, aby v Bratislave v Petržalke na jednom mieste vyrástli tri škatule, ktoré tam vôbec nemajú byť a nemajú nič spoločné s obchodom. Čiže podporovali sme investície, prišli do obchodu a teraz plačeme, plačú naši výrobcovia, plačú naši poľnohospodári, plačeme my obchodníci, že nás likvidujú. Ale veď o tom sme vedeli. Samozrejme, bol pripravený zákon, ktorý v legislatívnom procese bol nakoniec zmietnutý z porady ekonomických ministrov aj našim pričinením, priznám sa. Aj my obchodníci sme boli proti nemu, pretože už dostal takú formu, ktorá nebola pre nás akceptovateľná. Ale viacerým ekonomickým ministrom vyhovovala, pretože ak by takýto zákon bol prijatý, tak by bol možno vyvolal vrásky na čelách niektorých predstaviteľov EÚ, komisárov, ktorí s nami vyjednávajú. Lebo mám pocit, že niekedy tie rokovania sú jednoznačnou direktívou a my ju akceptujeme, pretože za každú cenu tam chceme ísť a nepozeráme sa doprava ani doľava. Prosím vás, toto nechcem. Do EÚ chcem ísť, ale ako seriózny a čestný človek.

Jozef Murgaš, rektor Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica: Občan v rukách nezodpovedných ľudí

Chcel by som hovoriť o jednej veľmi chúlostivej téme, ktorá sa však týka výsostne každého občana tejto republiky. Možno najhoršie prebieha proces transformácie v zdravotníctve a je to taká citlivá oblasť, ktorá sa týka každého zamestnávateľa, každého obchodníka, jednoducho každého z nás, ktorí sme tu. Nikde sa neurobilo toľko chaotických krokov v transformácii ako v zdravotníctve. Správne sa povedalo, že zadlženie zdravotníctva je obrovské. Dovolím si tvrdiť, že to zadlženie narastá zo dňa na deň, stav zdravotníckych zariadení sa čoraz viac zhoršuje a pacient, teda občan, sa stáva čoraz viac hračkou v rukách nezodpovedných ľudí. Ak sa táto vláda nerozhodne urýchlene a transparentne riešiť proces transformácie zdravotníctva, pri pokračujúcej sociálnej destabilizácii situácie na Slovensku môže byť zhoršujúca sa zdravotná starostlivosť tým impulzom, ktorý vyvolá vážne nepokoje v tejto krajine. Ja vás skutočne prosím, pán premiér, aby ministerstvo zdravotníctva a celá vláda riešili problém transformácie zdravotníctva nepoliticky, transparentne a urýchlene. Materiál, ktorý bol naposledy spracovaný ministrom zdravotníctva, ktorý má byť predmetom rokovania rady hospodárskej dohody, je materiálom, ktorý je v niektorých oblastiach diskriminujúci, nevyhovujúci a absolútne netransparentný.

Alexander F. Zvrškovec, podpredseda Hospodárskeho klubu, prezident Dividend Group: Vytvorme slobodnú zónu

Obávam sa jednej veci, že dramatizujeme význam reštrukturalizácie bánk pre slovenský priemysel. V tom okamihu, keď sme otvorili hranice, sme otvorili možnosť aj pre iné banky operovať na Slovensku. V našej priemyselnej skupine sme sa napríklad vykúpili z VÚB. Všeobecne je taký prebytok peňazí, že tie podniky, ktoré pred piatimi rokmi museli diskutovať iba s domácimi bankami, dnes majú iné možnosti. Nehovorím o potravinárskych podnikoch, tam je situácia iná, sú odkázané absolútne na domáce banky, žiadna cudzia banka, keď nemajú export v tej mene, nepomôže. Tam sa vyžaduje reálna štátna politika a starostlivosť o tento priestor. Ale pokiaľ ide o exportujúce podniky, absolútne nie sme závislí od reštrukturalizácie bánk. Myslím si, že tu nie je možné zarobiť peniaze. Ja reprezentujem investorov, máme dosť peňazí, radi by sme investovali na Slovensku, nie je nám tu však dovolené zarábať. Počas osem rokov sme nevyplatili dividendy za svoj podnik, podniky sa zrekonštruovali. Podstupovať riziko v podniku znamená minimálne to, aby sme tomu, čo investuje, dali dvojnásobok toho, čo je priemer v banke. Povedzme dnes 15 %. Navrhol by som, že ak niekto investuje nejakú sumu, 15 % z tej sumy čo investuje, ak dosiahne zisk, je tzv. slobodná zóna, ktorá sa môže vyplatiť bez zdanenia. Keby sa nám to na Slovensku podarilo a zdaňovali by sme iba ten priestor nad tým, znamenalo by to pre nás, zahraničných investorov, ktorých tu reprezentujem, že by sme sem prišli bez mihnutia oka a snažili by sme sa dosiahnuť maximálny efekt s maximálnou investíciou. Nepotrebovali by sme domáci kapitál, boli by sme atraktívni. Jediným problémom, čo dnes pociťujem, je ohrozenie z nepredvídaných opatrení vlády a z nepredvídaných akcií odborových zväzov.

(Pokračovanie zajtra)