Hrozba z vesmíru

Nebeské projektily už zasiahli Zem neraz. Na ďalšie zrážky s asteroidmi a kométami musíme byť preto pripravení. Ide iba o to, kedy prídu - a čo proti tomu môžeme urobiť.

Môže nás to stretnúť rovnako ako triceratopsa pred dobrými šesťdesiatimi piatimi miliónmi rokov. Pozriete sa na oblohu a uvidíte na nej niečo čudesne jasné. Po hodine je tá vec ešte jasnejšia. Žeby supernova? Mimozemšťania s vesmírnou loďou? Kométa? Dinosaurovi nebolo dožičené varovanie, ale vám áno: Rúti sa na vás katastrofa v podobe veľkého meteoritu.

Nebeský objekt sa zväčšuje a žiari stále jasnejšie. O tri hodiny vstúpi do zemskej atmosféry, tam sa vznieti a po desiatich sekundách dopadá ako ohnivá guľa na povrch planéty.

Miestom dopadu je našťastie morské dno. Dopad telesa s vesmíru vyvoláva obrovské ničivé morské vlny cunami, ktoré zaplavujú pobrežie v okruhu mnoho tisíc kilometrov. Prach a plyny vyletujú vysoko do povetria, kde sa zrážajú v ohnivé gule a padajú späť k Zemi. Uvoľnená energia zahrieva ovzdušie na teplotu rozpálenej pečúcej rúry, čo väčšina suchozemského tvorstva neprežije. Dym a prachové častice zakrývajú Slnko a deň sa mení na noc. Na Zemi začne mrznúť. Bez slnečného svetla neprebieha fotosyntéza, rastliny hynú a...

Znie to zveličene? Tento apokalyptický scenár, zhotovený podľa dôsledných vedeckých štúdií, sa však pred 65 miliónmi rokov skutočne odohral. Keď do oblasti Yucatánskeho polostrova v Mexiku dopadol meteorit s priemerom desať kilometrov a vyvinul energiu desať miliárdkrát väčšiu, než akú mala hirošimská bomba, spustošil vtedajšie životné prostredie. O presnom priebehu tejto udalosti vedci síce stále ešte diskutujú, ale väčšina z nich už nepochybuje, že táto zrážka vyhubila asi dve tretiny živočíšnych druhov na celej Zemi vrátane dinosaurov.

Keby sa takáto kozmická havária mala odohrať dnes, život na Zemi by sa opäť celkom zmenil a množstvo druhov - medzi nimi možno aj človek - by navždy zmizli. „Ľudská civilizácia by potom vyzerala celkom inak,“ vyhlásil William K. Hartmann z Ústavu planetárnych vied v arizonskom Tucsone.

Mnoho vedcov je presvedčených, že tieto zásahy z kozmu zohrali vo vývoji života na Zemi zásadnú úlohu. Mnohí napríklad usudzujú, že dinosaury boli tvorovia po všetkých stránkach zdatní a dobre prispôsobení svojmu prostrediu, takže mali prevahu nad menšími a horšie vybavenými cicavcami. I tak sa však ich 140 miliónov rokov trvajúce panstvo nad našou planétou v určitom geologickom okamihu skončilo a vlády sa ujali cicavce. Vedci sa domnievajú, že aj hromadný zánik veľkého množstva druhov na sklonku devonshirského obdobia pred približne 365 miliónmi rokov súvisel minimálne s jednou kolíziou podobnou tej spomínanej.

Ak by podobná osudná udalosť znovu nastala, budeme voči nej rovnako bezmocní ako dinosaury. Alebo dokážeme útočníka nájsť a zneškodniť skôr než on zničí nás.?

Veda nás utešuje tvrdením, že sa o to môžeme pokúsiť. Odborníci sú zajedno v tom, že pátrať vo vesmíre po objektoch, ktoré by mohli skrížiť dráhu Zeme, je rozumné, ale rozchádzajú sa v názore, či robiť i niečo viac. Niektorí odporúčajú budovať už dnes obranný systém rakiet a dokonca i jadrových zbraní. Iní poukazujú na to, že nebezpečie je také vzdialené, že konkrétne obranné opatrenia môžu počkať, kým vývoj techniky prinesie riešenie pre spoločnosť únosnejšie.

Isté je iba jedno: Zem sa opäť stretne s nejakým asteroidom či kométou. Otázkou iba zostáva, kedy sa tak stane.

Dnes je vedcom známe, že zemeguľa bola od svojho vzniku pred 4,5 miliardy rokov z kozmu opakovane bombardovaná. Trvalo však dlho, než sa na tomto tvrdení zhodli. Do roku 1957 sa dokonca neuznávalo, že by na Zemi vôbec existoval nejaký meteorický kráter. Až mladý vedec Eugene Shoemaker presvedčivo dokázal, že úlomky železa, vrstvy skalných zlomov a kvapky roztaveného skla v arizonskom Meteorickom kráteri potvrdzujú existenciu pádu nebeského telesa. Odvtedy bolo objavených minimálne 150 kráterových štruktúr, najväčšia z nich má priemer 240 kilometrov.

V júni 1994 sme boli po prvýkrát očitými svedkami skutočnej zrážky veľkého objektu s planétou, keď na Jupiter dopadla kométa Shoemaker-Levy 9. Tá sa po dopade rozpadla na viac ako dvadsať kusov, z ktorých šľahali plyny a prach tisícky kilometrov vysoko, takže astronómovia na Zemi dokázali zmerať teplo uvoľňované týmito aktivitami. Vedci konštatovali, že keby takáto kométa dopadla na Zem, znamenalo by to „spustošenie celej našej planéty“, pričom vylúčiť niečo také rozhodne nemôžeme. Vyhliadka, že sa dožijeme kozmickej zrážky, je možno oveľa pravdepodobnejšia, ako si myslíme. David Morrison z Amesovho výskumného strediska NASA v Kalifornii používa toto prirovnanie: „Je to asi rovnako pravdepodobné, ako že zahyniete pri leteckom nešťastí, ak cestujete lietadlom raz za rok.“

Mnoho vedcov tvrdí, že doterajšie úsilie na hľadanie „obranných“ systémov je nedostatočné, iní predpokladajú, že máme dostatok času.

Otázniky okolo budúcnosti ľudstva stále pretrvávajú. Ak je teória o kozmickej kolízii správna, nepresadili sa cicavce preto, že by azda boli prispôsobivejšie alebo schopnejšie než jaštery. Rozhodol o tom jednoducho hod kozmickými kockami. Dinosaury zrážku neprežili, kým časť cicavcov áno. Budúca hra na kocky by však mohla rozhodnúť proti nám. Máme možnosť voľby: nechať vývoju voľný priebeh alebo urobiť to, na čo dinosaury nestačili, totiž pokúsiť sa o obranu. Vedci tvrdia, že kvôli svojim potomkom sme povinní zvoliť druhú alternatívu. Upozorňujú, že spustošiť planétu môže jeden jediný hviezdy náraz - a ten môže prísť za sto miliónov rokov alebo aj zajtra.

(mb)