Hospodársky denník
USD48,57 Sk
EUR43,56 Sk
CHF28,584 Sk
CZK1,259 Sk
  Štvrtok  5.Apríla 2001

Bilancia silného muža Kremľa

V. Putin tvrdo a reálne zhodnotil súčasný stav Ruskej Federácie

Hoci všetci pozorovatelia sa zhodujú na tom, že prejavy o stave Ruskej federácie prezidenta Putina sú rozhodne iné, ako to bolo za čias predchodcu Jeľcina, boli možno prekvapení, že prejav trval v porovnaní s minulým rokom až vyše hodiny a že doň prezident zamontoval aj minútu ticha ako pamiatku vojakom padlým v Čečensku. Hocako, osviežili to aj takým názorom, že Putin je v porovnaní s Jeľcinom hotový Cicero, aj keď pravda v porovnaní s Cicerom stále len Jeľcin. Ruský prezident sa snažil nehovoriť v ružových okuliaroch, najmä keď sa dotkol stále hromadného úteku ruských rubľov z Ruska (podľa neho suma u fyzických a právnických osôb dosahuje 20 mld. USD ročne), stále chýbajúcom nedostatku zahraničných investícií (ktorých podľa prezidenta odrádza nezáujem štátu a byrokracia) a stále neúspešnej reforme daňového systému a súdnej moci (aj napriek jednotnej dani z príjmov a rovnako možnom zavŕšení reformy súdnictva v roku 2003). Sympatické je, že Putin predviedol za rok hmatateľné výsledky, ale zostal v hodnotení tvrdý, čo široká opozícia prijala, keď podotkla, že prejav bol vyvážený a správny (takmer na slovo sa toto hodnotenie podobá ohlasu z amerického Bieleho domu, ktorý reprodukoval z USA minister pre ekonomický rozvoj G. Gref). Vari jedine na vkus šéfa komunistov Ziuganova je Putin príliš liberálny. Vráťme sa však k hodnoteniu. Aký je stav federácie v porovnaní s tým, čo od Jeľcina pred rokom Putin zdedil?

Vytunelované impérium zaťažené sovietskym dlhom vo výške 31,8 mld. USD má dnes už ako-tak relatívnu hospodársku stabilitu. Zaviedla sa „umierneno-liberálna“ ekonomická politika vlády, no „pri neexistencii alternatívy k trhovej ekonomike“, a jej základnými princípmi sa stali silná vláda, dodržiavanie vlády zákonov a stabilita spoločnosti. Je zrejmé, že fantasticky vysoké ceny ropy pomohli k exportu tohto čierneho zlata, čím sa podarilo HDP dotlačiť na hranicu 7,5 % (teda takmer raz tak), a tak aj riadne splácať splátky Parížskemu klubu a nemeckým, britským a japonským veriteľom. No keďže sa ruská ekonomika držala vynikajúco, dokonca rezervy zlata vzrástli o viac ako 100 percent (na 27 mld. USD), ocenenie medzinárodných finančných inštitúcií znamenalo ochudobnenie krajiny o štedrejšie príspevky na reformy. A jedine štrukturálne reformy sú podľa Putina východiskom z hospodárskej a sociálnej stagnácie.

Skutočne sa štruktúra ekonomiky zmenila. Kľúčové pozície dnes zohráva najmä palivový priemysel a elektrická energetika, čierna a farebná metalurgia. Ich podiel na HDP predstavuje okolo 15 %, čo v celkovom objeme priemyselnej produkcie tvorí 50 a v exporte viac ako 70 percent. Požiadavka stabilizácie zastaraného a problémového hospodárstva vychádza aj z toho, že príliš „veľa bohatstva pochádza z prerozdelenia štátnych zdrojov ako z výroby“. Produktivita v reálnom sektore predstavuje totiž len 20 % produktivity v USA. Je síce pravda, že Putin zdedil po Jeľcinovi aj dlh na mzdách vo výške 9,4 mld. rubľov, úspechom je vzoprenie sa reálnej mzdy o 24 percent. Ambiciózne však znie zvýšenie HDP na hlavu do 15 rokov z 3170 USD (čo je päťkrát nižšie ako priemer G7) na 20 700 USD.

Pravda, úspechom je aj reforma ozbrojených síl (zníženie počtu), perestrojka na regionálnej úrovni, ktorá vymedzila nový počet krajov a obmedzila pôsobenie gubernátorov, zlepšenie ochrany majetkových práv a s ňou spojená agrárna reforma (možnosť disponovať s pôdou, s výnimkou poľnohospodárskej, aj v prípade zahraničných osôb) a zvýšenie štátneho financovania poľnohospodárskeho sektora o 30 %. Pozemková reforma bola tiež nevyhnutnosťou na pritiahnutie ďalších investícií, veď celkový objem priamych zahraničných investícií je len okolo 11,5 mld. dolárov. „Rubeľ by mal takto pracovať pre ruskú ekonomiku, musíme vytvárať podmienky pre prílev kapitálu a nie behať so samopalom a strašiť podnikateľov,“ dodal súhlasne k Putinovmu prejavu jeden z jeho predchodcov S. Stepašin.

Rusko oproti Jeľcinovmu obdobiu pozdvihlo rating aj vo svete. „Napriek úspechu v Čečensku za príliš vysokú cenu,“ (Putin) je to reálnejšia spolupráca s EÚ a možno triezvejšie až kritickejšie partnerstvo s NATO. Výhrada k jednopolárnosti sveta je zrejmá už z odmietnutia americkej národnej protiraketovej obrany (NMD), ktorá mení rusko-americkú zmluvu ABM z roku 1972, ako aj z riešenia niektorých konfliktov vo svete podľa dôležitosti národného záujmu.

Putin v prejave o stave federácie kritikou nešetril. Je zrejmé, že napriek rozbehnutiu daňovej, pozemkovej a dôchodkovej reformy bude prím hrať na domácej scéne splatenie zahraničného dlhu. Takže je zrejmé, že úspech v podobe rastu HDP (ak ceny ropy klesnú), sa už nemusí dostaviť.

Slávka Blazseková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.