Hospodársky denník
USD48,57 Sk
EUR43,56 Sk
CHF28,584 Sk
CZK1,259 Sk
  Štvrtok  5.Apríla 2001

Čo s našimi daňami?

Eleonóra Bujačková

To je dilema, ktorú každoročne riešia aj ekonomicky bohatšie a prosperujúcejšie krajiny, než akou je Slovensko. Napríklad Švédsko sa teší dobrému hospodárskemu zdraviu po celé desaťročia, má nízku infláciu a príťažlivé úrokové sadzby, spotrebiteľské výdavky sú značné, miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 5 %, mena je pevná. Ale aj ich problémom sú vysoké dane, veď zaťaženie 52,9 % HDP je najvyššie v OECD.

Slovensko sa pohybuje na najvyšších priečkach, a tak je celkom pochopiteľné, že s ubúdajúcim časom do najbližších volieb pribúda názorov a návrhov na reformu daňovej sústavy. Najväčšími a najčastejšími oponentmi a kritikmi súčasného daňového systému, jeho nedostatkov, je podnikateľská vrstva. Tá má naporúdzi aj spôsoby ako napraviť deformácie. Dnes však už nikto nespochybňuje skutočnosť, že daňová reforma je nevyhnutná. Musí však byť postavená na princípoch motivácie, jednoznačnosti a predvídateľnosti. Keby bol náš štát bohatý, tak by azda tento daňový systém aj vyhovoval a nikomu neprekážal a hľadali by sa skôr stimuly, ako ho dynamizovať. Zatiaľ to tak nie je. Súčasný daňový systém viacerí analytici označujú za demotivačný a navyše, ani štát nezískava do rozpočtu také prostriedky, aké by mohol mať pri uvážlivej daňovej politike. Aj preto je tu čoraz väčšia hrozba, či vôbec bude mať štát vybraté toľko, aby mohol zabezpečiť školstvo, zdravotníctvo, vedu, voľnočasové aktivity mladých ľudí.

Názory na daňovú reformu sa rôznia. Tá, ktorú nedávno predložila ministerka B. Schmögnerová, vyvolala silný ohlas. Kriticky reagovalo združenie daňových poplatníkov, daňová reforma sa nepáči ani niektorým politikom. Podnikatelia sú za uplatnenie zásady platenia daní z reálneho a nie účtovného základu dane. Výhrady majú aj k nerovnoprávnemu postaveniu subjektov pri platení a odpočte dane z pridanej hodnoty a voči odpisovej politike. Hlavnou myšlienkou navrhovanej reformy daňovej sústavy je znížiť daňové zaťaženie príjmov a naopak posilniť spotrebné a majetkové dane. Od roku 1995 sa daňová vyťaženosť HDP u nás znižuje. Znamená to, že tempo rastu príjmov je pomalšie ako celkové tempo ekonomického rastu. Podľa analytikov je dôvodom takéhoto vývoja predovšetkým stratovosť priemyslu. Odhadovaná výška daňového a príspevkového zaťaženia v tomto roku je 46,2 %. Podľa zástupcov z praxe jeho zníženie by malo znamenať oživenie podnikateľského prostredia. Ak však ministerka financií argumentuje, že pri znížení daňového zaťaženia (otázkou je koľko) diery v štátnom rozpočte sa opäť zväčšia, vie, o čom hovorí. Rizikom je možná destabilizácia krajiny. Uvažovaná reforma navrhuje čiastočné zníženie dane z príjmov fyzických osôb zavedením pravidelnej valorizácie odpočíteľných položiek, rozšírením daňových pásem a znížením sadzby dane.

K zmenám daňového systému nevyhnutne dôjde, a to dokonca dosť podstatným. V čom budú spočívať? V zmene štruktúry daní. Zvyšovať sa budú nepriame dane, teda DPH a spotrebné dane. Vyššie zaťaženie bude pri majetkových daniach. Reforma daní je životne dôležitou otázkou. Mnohí experti sa prikláňajú k názoru, že vysoké daňové zaťaženie je jednou z hlavných príčin všetkých problémov slovenského hospodárstva. Podľa viacerých názorov z podnikateľských kruhov - napokon, potvrdilo to aj nedávny brainstorming Hospodárskeho klubu - vysoké dane sú matkou vysokej nezamestnanosti. A teda pokiaľ nedokážeme urobiť ďalšie kroky v znižovaní daňového zaťaženia, jednoducho nedokážeme zlepšiť podnikateľské prostredie a nevytvoríme nové pracovné príležitosti.

Presuny v daniach majú podľa ministerstva zásadnú príčinu: približovanie sa k Európskej únii. Brusel od nás požaduje, aby sme s ním zrovnali krok aj v daňovej politike.

Jedno je však isté, daňová reforma prichádza neskoro, zhodujú sa všetci, ktorí čosi v slovenskej ekonomike znamenajú. Čím skôr si uvedomíme, že spasiteľný mesiáš neprichádza do úvahy, že rozhodujú štandardné podmienky, reálny strategický plán, tým rýchlejšie sa dostaneme z biedy von.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.