Príjmy zo zahraničia zo závislej činnosti

Podľa § 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov platí, že ak mala fyzická osoba s trvalým pobytom na našom území v roku 2000 príjmy aj zo zahraničia, mala daňovú povinnosť voči nášmu štátu z celosvetových príjmov. Rovnakú povinnosť mala aj osoba, ktorá mala povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území SR, alebo ktorá sa tu minulý rok zvyčajne zdržiavala (aspoň 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach). Túto fyzickú osobu, daňového rezidenta, si ďalej označíme ako daňovník.

Uvedené definície tzv. daňovej rezidencie platia len v prípadoch, ak nie je so štátom, z ktorého príjmy plynú, uzatvorená medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak takáto zmluva existuje, je potrebné uvedené definície modifikovať. Tzv. daňové rezidentstvo býva v zmluvách širšie rozvedené.

Ak vezmeme do úvahy uvedeného daňovníka, ktorý mal v roku 2000 príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, potom je dobré, aby vedel, že podľa nášho daňového zákona sa tieto príjmy u nás vylučujú zo zdanenia. To isté platí v prípade, ak ide o príjmy od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v SR, ak sú tieto príjmy zhrnuté do výdavkov (nákladov) stálej prevádzkarne v zahraničí. Ak daňovník, okrem tohto druhu príjmu, nemal ešte iné druhy príjmov, potom nemá voči nášmu tátu žiadnu daňovú povinnosť. Nemusí ani podávať daňové priznanie. Za zdaňovacie obdobie roku 2000 naďalej platí, že ak mal daňovník okrem uvedených príjmov zo závislej činnosti zo zahraničia aj ďalšie príjmy (zo zdrojov zo zahraničia alebo zo zdrojov na našom území), bol povinný podať daňové priznanie.

Ak mal daňovník v roku 2000 príjmy zo závislej činnosti v zahraničí a súčasne aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na našom území, bol povinný podať daňové priznanie. Daň z príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov na našom území sa potom vypočíta takou sadzbou (percentom), ktorá zodpovedá dani z celosvetových príjmov. Neznamená to, že sa platí daň zo všetkých príjmov. Len sa vyšším daňovým zaťažením prepočítajú príjmy zo zdanenia nevyňaté. Podobný princíp platí i v prípade, ak mal aj ďalšie druhy príjmov (napr. z podnikania, prenájmu a pod.).

Podstatné je, že za rok 2000 platí, že nie je podstatné, či sa daň v zahraničí z tohto príjmu zo závislej činnosti vybrala a koľko. S ňou sa vôbec pri výpočte daňovej povinnosti „nepracuje“. Netreba o nej žiadne potvrdenie. Potvrdenie o výške zaplatenej dane v zahraničí je potrebné logicky v prípade zápočtu dane v zahraničí (ak sa postupuje podľa platnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia).

Zákon umožňuje tento postup uplatniť v prípade, ak je to pre daňovníka výhodnejšie. Ak by bol výhodnejší postup v zmysle medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, mohol postupovať podľa nej. Všetky zmluvy sú uverejnené v Zbierke zákonov. Ak však medzinárodná zmluva neexistuje, iná metóda byť uplatnená nemôže.

Pripomíname ďalej, že od 1. 1. 2000 platí, že ak nášmu daňovému rezidentovi plynú zo štátu, s ktorým nie je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, iné príjmy ako zo závislej činnosti, nemá možnosť tam zaplatenú daň si započítať na našu daňovú povinnosť. Jedine pri príjmoch zo závislej činnosti plynúcich zo zahraničia má daňovník možnosť využiť ustanovenie § 54 zákona č. 366/1999 Z. z. a uplatniť metódu vylúčenia zo zdanenia v uvedenom zmysle.

Dagmar Piršelová