Až dve tretiny nespokojných

Slovenská ekonomika akoby v štádiu raného kapitalizmu

Výsledky rôznych výskumov sa priveľmi neodlišujú už dlhšie obdobie. Zaujímavý je fakt, že pred parlamentnými voľbami v auguste 1998 bol pomer pozitívneho a negatívneho hodnotenia vývoja 24,3 percenta ku 58,4 percenta a po voľbách v decembri 1998 prevažovali pozitívne hodnotenia v pomere 39,5 percenta ku 31,8 percenta opýtaných. O nič lepšie nie sú ani vyjadrenia na tému životnej úrovne. Podľa viacerých analytikov súčasná životná úroveň slovenských občanov je daňou za spôsob privatizácie a spôsob vládnutia predchádzajúcich kabinetov. Každá reforma prináša obete, ale tie sa ešte znásobujú, ak prebieha príliš dlho. Mnohé problémy súčasnosti majú korene aj v tom, že kým ekonomika sa nachádza v štádiu raného kapitalizmu, sociálny systém pretrváva na pozíciách socialistických opatrení z rokov 1985 až 1988. Jeden z najväčších našich problémov - vysoká nezamestnanosť - nespeje k vyriešeniu, pretože podľa odborníkov sa počas najbližších dvoch až štyroch rokov významne nezníži. Okrem toho plánujú prepúšťanie Železnice Slovenskej republiky a pokles pracovných miest nastane pravdepodobne aj v oblasti zdravotníctva. Rýchly hospodársky rast je takrečeno osudovou úlohou všetkých kandidátskych krajín, ktorých ekonomika podstatne zaostáva za úrovňou EÚ. Rast však predstavuje aj isté riziká, najmä v takých krajinách, akou je naša. Udržateľný ekonomický rast v transformačnom období nemôže byť nadmerne rýchly a pritom nevyvážený. V čase nástupu súčasnej vládnej garnitúry v októbri 1998 vrcholila na Slovensku ekonomická nerovnováha a reálne hrozila finančná kríza. Súčasný stav potvrdzuje, že prakticky všetky prijaté opatrenia boli adekvátne.

Slovenská ekonomika sa stabilizovala a už v závere minulého roka sa rast hospodárstva postupne zrýchľoval. To by mohlo byť potrebným signálom aj na zlepšovanie sociálnej situácie väčšiny obyvateľstva.

V rebríčku kvality života občanov sledovaných krajín OSN za rok 2000 sa Slovensko umiestnilo na 40. mieste zo 174 štátov sveta, čo znamená zlepšenie oproti minulému roku o dve priečky. Slovensko sa dlhodobo umiestňuje medzi krajinami s vysokým stupňom ľudského rozvoja, spomedzi tranzitívnych krajín mu patrí tretie miesto. To by nás mohlo tešiť, ibaže HDP na obyvateľa je na Slovensku stále niekoľkonásobne nižšie ako vo vyspelých krajinách, aj po prepočítaní paritou kúpnej sily (2- až 3-násobne nižší). Rovnako je to v mzdovej oblasti. Približne 40 mld. Sk ročne predstavujú najnevyhnutnejšie investičné náklady na naštartovanie ekonomického rastu a zbližovanie hospodárstva s Európskou úniou. Je na tejto vláde a rozhodujúcej výrobnej sile našej krajiny, ako sa tieto vynaložené prostriedky prejavia v krátkom čase. To platí aj o náladách a najmä kvalite života občanov.

Eleonóra Bujačková