Malá a veľká politika

Komentuje Zuzana Krútka

Nejeden zo starostov a primátorov, ktorí prišli tento týždeň do Bratislavy na snem Združenia miest a obcí Slovenska, si ťažkal na to, že poslanci parlamentu sa s nimi neradia o praktických dôsledkoch schvaľovaných zákonov. Nevedia si často predstaviť, ako sa vlastne budú dať v praxi uskutočniť. V „malej“ politike na komunálnej úrovni musí mať starosta či primátor, ale práve tak aj poslanec na mysli, že ak chce aj v ďalšom volebnom období zastávať svoj post, musia byť s ním jeho spoluobčania spokojní. V takom prípade ho volia aj bez ohľadu na stranícke tričko. Praktické potreby obce sú pre nich totiž nadradené straníckej politike, a to vidieť aj v ZMOS-e, v ktorom sa primátori a starostovia dokážu dohodnúť bez ohľadu na stranícky pôvod. Prečo ich však poslanci pôsobiaci vo „veľkej“ politike nepočúvajú alebo im načúvajú len málo? Berieme si za vzor západnú Európu, ale o príprave nových politikov to neplatí. Tam sa predpokladá, že nádejný mladý politik začne na miestnej úrovni, a to ako v miestnych straníckych štruktúrach, tak aj v komunálnej politike. Až potom dostane šancu postúpiť ďalej. Dobre vieme, prečo to tak nebolo začiatkom 90. rokov - ale odvtedy? Vari len štyria poslanci NR SR poznajú, ako chutí primátorský či starostovský chlebíček. Dôležité však je, aby sa pri rokovaniach o balíku zákonov k reforme verejnej správy, na ktoré by malo dôjsť na májovej schôdzi, viac venovali ich podstate a nie formálnym otázkam. Aby bod po bode prebrali všetky kompetencie, ktoré budú vykonávať samosprávy miest a obcí a čo samospráva regiónov, a aby uvážili, či niektoré veci sa nedajú robiť na etapy. Teda s kompetenciami musia ísť financie, majetok i personálne riešenie.