Kapacitu na to máme, ale...

Komentuje Ján Rehák

Najväčším problémom slovenskej ekonomiky je nedostatok finančných zdrojov, čo sa odráža najmä v podnikateľskom sektore. Viaceré správy OECD a rôznych expertných skupín zdôrazňujú, že naša krajina má kapacitu na to, aby tieto financie získala. Slovenská vláda dosiahla pri implementovaní stabilizačného balíčka štrukturálnych reforiem nepochybne úspech, stále je tu však množstvo problémov, ktorým ekonomika neustále čelí. Za gordický uzol považujú analytici reštrukturalizáciu veľkých podnikov, kde najväčším problémom je finančná zraniteľnosť podnikového a finančného sektora krajiny a jej dopad na štátny rozpočet. V minulých rokoch hospodársky rast udržiavali z najväčšej časti verejné investície. Aj preto bolo potrebné prijať viacero opatrení, akým bolo napr. odstúpenie od riadeného kurzu slovenskej meny a prijatie dvoch balíčkov úsporných opatrení v decembri roku 1998 a v máji 1999. Podľa niektorých údajov konsolidovaný deficit verejných financií je v súčasnosti takmer dvojnásobný v porovnaní so štátnym deficitom, keď dosahuje úroveň 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Aj preto by vláda mala prijať kroky na zlepšenie fiskálnej politiky a na riešenie systému sociálneho zabezpečenia. Doteraz mohla na krytie nedoplatkov využívať zdroje z privatizácie, tento spôsob riešenia však nie je dlhodobo udržateľný.

Nepochybne najväčšiu záťaž pre štátny rozpočet predstavuje vysoká nezamestnanosť a ozdravenie bankového sektora. Podľa ministerstva financií reštrukturalizácia bánk bude stáť asi 12 % HDP, problémom je aj vyplatenie dlhopisov, ktoré predstavuje približne 4 % HDP. Okrem toho netreba podceňovať ani štátne záruky za úvery, ktoré dnes dosahujú asi 16 % HDP. Na to, aby sme tento problém vyriešili, budeme potrebovať finančnú injekciu, ktorá v nasledujúcich piatich rokoch predstavuje podľa odhadov OECD až 6 mld. USD. Máme kapacitu na to, aby sme si požičali tieto zdroje, čo dokumentuje aj zníženie rizikovej prémie (spread) pri emisii dlhopisov na medzinárodných trhoch a tiež relatívne nízky podiel verejného dlhu na HDP (približne 20 %, ale bez štátnych záruk na úvery). Aby sa naplno využil spomínaný potenciál, vláda bude musieť zlepšiť transparentnosť vo finančnom a podnikovom sektore. V tejto súvislosti ide najmä o silnejší dozor nad finančným trhom, čo bude mať pozitívny vplyv nielen na maximalizáciu návratnosti kapitálu, ale tiež na prílev zahraničných investícií.