Hospodársky denník
USD48,485 Sk
EUR43,595 Sk
CHF28,516 Sk
CZK1,26 Sk
  Piatok  6.Apríla 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Budeme sa snažiť načúvať jeden druhému

V stredu 28. marca sa uskutočnilo 115. podujatie Hospodárskeho klubu s jediným bodom programu. Brainstorming o stave hospodárstva a jeho výhľadoch s účasťou predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu, 191 hospodárskych a politických lídrov. Všetko čo odznelo, sme postupne uverejnili v plnom znení v dňoch 30. marca, 2., 3., 4., 5. apríla. Dnes uverejňujeme vystúpenie ministra pôdohospodárstva na brainstormingu vrátane záverečného slova predsedu vlády.

Pavel Koncoš, minister poľnohospodárstva: Všetko je o peniazoch - aj politika

Ak dovolíte, začnem reakciou na pána Majského, s ktorým nie vždy súhlasím, ale tentoraz vrele súhlasím, že či chceme alebo nechceme, všetko je o peniazoch, aj politika. Pravdu má pán Kozlík ak hovorí, že prevádzková tendencia a aj podpora sú rovnako dôležité. Od malička som sa totiž držal hesla, že zo všetkého najdôležitejší je rast. Ak hovoríme o peniazoch, práve peniaze a úhrada nákladov v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe boli a sú problémom, že toto odvetvie sa ešte stále zmieta v kŕčoch. Tržby, ktoré poľnohospodári inkasujú, uhrádzajú náklady len do výšky 60 %, a to je veľmi málo. Štát nie je taký bohatý, aby mohol pokryť rozdielnych aspoň 40 % a vyrovnať tieto náklady na nulu. Samozrejme, to sa prejavilo nie v raste, ale v poklese napríklad objemu investícií, keď v roku 1990 sa v nominálnej hodnote investovalo len do poľnohospodárskej výroby 12 mld. Sk. Tento objem potom klesol na 3 mld. Sk a neskôr v roku 1997 po raste, ktorý sa začal v roku 1994, dosiahol hranicu takmer 10 mld. Sk. V roku 1997 bol opäť pokles o viac ako 2,5 mld. Sk až na 5,5 - 5,7 mld. Sk v roku 1999. Za rok 2000 bol nárast investícií do poľnohospodárstva o viac ako 20 %, z toho strojových investícií o viac ako 40 %. Tento obrat pokladám aspoň za taký dôležitý, ako je zníženie plošnej straty v poľnohospodárskej prvovýrobe z 1,5 mld. Sk v roku 1998, z 2,4 mld. Sk z roku 1999, na niečo viac ako 300 mil. Sk v roku 2000, a to napriek obrovskému suchu a neúrode, ktoré, samozrejme, spôsobili aj pokles objemu výroby a čo je horšie pokles pridanej hodnoty. Napriek tomu je paradoxne rast HDP v poľnohospodárstve vyšší za minulý rok viac ako 5 %. Ale ak hovorím o raste, je nevyhnutný práve v priemyselných odvetviach. A preto plne podporujem ustanovenia a návrhy, ktoré sú v návrhu priemyselnej politiky a skutočne si myslím, že aj pre väzbu na zamestnanosť v záujme rozvoja priemyslu sa tomuto materiálu treba venovať oveľa, oveľa zodpovednejšie, ako to bolo doteraz a nevyhnutne ho prerokovať vo vláde.

Pán Weber a mnohí ďalší tu povedali, že pre rozvoj ekonomiky je nevyhnutný vstup zahraničného kapitálu s ktorým ide, a to musíme povedať, aj poznanie. Jednoducho, s kapitálom ide ruka v ruke aj rozum, aj platba za rozum. Musíme konečne vnímať, že ak je bankrotom ohrozených viac ako štyritisíc podnikov na Slovensku a v súčasnosti sa konkurzmi zaoberá len 18 sudcov na súdoch, ak pre bankroty hrozí nárast nezamestnanosti najmenej o ďalších 70-tisíc osôb, je nevyhnutné sa zaoberať aj reštrukturalizáciou domácej podnikateľskej sféry a vytvárať podmienky aj na jej rozvoj. V domácej podnikateľskej sfére, tak v priemysle, ako aj v poľnohospodárstve, robíme všetko pre to, aby sme do poľnohospodárstva peniaze dostali. Musíme ich dostať aj prostredníctvom rastu farmárskych odbytových cien. Tie po niekoľkých rokoch sústavného poklesu po prvý raz vzrástli v roku 2000, a to nielen pre neúrodu, a začali rásť permanentne od začiatku roka najmä preto, že sme prijali rozhodnutie o kvotácii výroby a o zavedení minimálnych cien pre šesť rozhodujúcich komodít, čím sme dali istoty farmárom a určité podnikateľské istoty aj v odbyte. Doriešili sme odbyt, a čo je dôležité, finančné toky sme napriamili tak, že poľnohospodár konečne môže dostať zaplatené za úrodu aj prostredníctvom verejných skladov.

V rezorte sme urobili veľmi vážne opatrenia v boji práve s korupciou, na ktorú ste tiež mnohí poukázali. Mám na mysli Fond trhovej regulácie, toľko kritizovaný. Vylúčili sme akékoľvek iné predaje z fondu okrem verejných predajov, teda dražieb, žiadnych holandských, ale skutočných dražieb, kde každý platí dopredu. Verte mi, je to dôležitejšia metóda ako novely Trestného zákona. V novele Trestného zákona aj pytliactvo aj drobné krádeže na poliach sa pokladajú za trestný čin. Niet ani menej pytliakov, ani sa menej nekradne, a, samozrejme, menej sa nekradne ani na poliach. Ale práve takéto opatrenia, aké som spomínal aj v súvislosti s fondom a, samozrejme, aj v mnohých iných oblastiach, sú základom boja s korupciou. Transparentnosť konania, samozrejme, členov vlády, transparentnosť konania úradníkov a vylúčenie „šuflíkovej“ politiky. Či sa nám to páči alebo nie, len vo vodárňach a v kanalizáciách máme ekologický dlh 60 mld. Sk. Chvalabohu, že práve a možno aj vďaka reštrukturalizácii bánk sú dnes nie viac ako dve-tri banky na Slovensku, ktoré sú schopné poskytnúť úver na desať rokov aj s nejakým jedným či dvoma rokmi prázdnin na splácanie tohto úveru. Pri celkom solídnej úrokovej miere sú tak podniky vodární a kanalizácií schopné rozvinúť investičnú výstavbu práve v oblasti infraštruktúry aj na základe úverov z komerčných bánk. Nie je to už tak v oblasti potravinárstva a poľnohospodárstva, kde by sme dohromady potrebovali investovať ročne najmenej 22 - 24 miliárd korún. Komerčné banky sa tomuto odvetviu stále vyhýbajú, a to napríklad aj v takých prípadoch, ak dánsky podporný proexportný fond sám financuje vývoz technológií do základných odvetví poľnohospodárskej výroby. Naše banky odmietajú ísť do spolupráce a žiadajú úročenie u nás v našom odvetví ešte stále blízke k 200 %. Žiaľ, poľnohospodár už nemá čím ručiť.

Radi by sme rozvinuli spoluprácu aj s Fondom národného majetku, ktorý nám do Štátneho podporného fondu dlží na istine 1,8 mld. Sk a ak k tomu pripočítame penále, tak ďalšie viac ako 2 mld. Sk. Žiaľ, FNM je ešte stále prázdny. Verím, že nielen tieto, ale aj ďalšie problémy, aj v súvislosti s BSE a slintačkou prekonáme. Verím, že aj napriek zaradeniu do tretej skupiny zostaneme od BSE čistý. Pravdupovediac, mám strach zo slintačky a z krívačky. Čiastočne sme pripravení, ale ak by sa vyskytla slintačka v blízkosti našich hraníc, nedaj Boh na Slovensku, jednoducho musíme očkovať ohnisko a ochranné pásmo. Stavy zvierat na Slovensku klesli za roky transformácie na kritickú úroveň a nesmieme si dovoliť žiadny pokles.

Mikuláš Dzurinda, predseda vlády SR, záverečné slovo: Vážené auditórium, v prvom rade sa mi žiada povedať, že v prvom diskusnom bloku sa mi zodpovedalo alebo reagovalo ľahšie ako v tom druhom. Zrejme aj preto, že sme úspešnejšie, nehovorím, že na svetový rekord, ale úspešnejšie zvládli proces stabilizácie hospodárstva a menej úspešne proces hospodárskych a iných reforiem. Nájdete to veľmi jasne aj napríklad v správach Európskej komisie. Dobrá správa je, že prvýkrát som čítal v hodnotiacej správe komisie, práve pri tej poslednej, že Slovensko je fungujúcou trhovou ekonomikou, ale že to musí potvrdiť v dlhšom časovom období. No čítal som aj to, že meškajú mnohé reformy, že v niektorých sa začalo dobre, a že v niektorých musí zvýšiť úsilie. Musím povedať, že sme museli veľa úsilia, energie, času stráviť procesom stabilizácie nášho hospodárstva. Iste si spomínate, aký bol veľký tlak na menu v máji 1999, že sme museli prijímať viaceré nepopulárne opatrenia. Viete, že vo vláde nie je vždy jednoduché prijať takéto opatrenia. Museli sme pristúpiť k značnej deregulácii cien, museli sme sa venovať mnohým fabrikám aj jednotlivo, pretože si to vyžadovala situácia. Iste si spomínate, že veľmi vážne ohrozená bola Nafta Gbely. Mohol by som možno spomínať Vodohospodársku výstavbu, železnice, niektoré ďalšie fabriky, ale myslím si, že podstata spočíva v tom, že treba sa pokúšať o reálne videnie problémov a zdá sa mi, že mnoho úsilia nám vzal práve proces stabilizácie, a potom sa to nemohlo pozitívnejšie odzrkadliť práve v rovine reforiem.

Keď hovoríme o reformách, rozdelil by som to na tri oblasti. Na oblasti, kde sa môžeme na reformy pozerať skôr pozitívne, oblasti, kde sa môžeme na reformy pozerať skôr kriticky a na oblasti, kde sa treba na reformy pozerať veľmi kriticky. Tak sa mi vidí, že práve reforma nášho bankového finančného sektora je oblasť, ktorú môžeme hodnotiť skôr pozitívne. Súhlasím s viceguvernérkou, že možno bolo treba začať omnoho skôr, tá cena je vysoká. Ale na strane druhej, máme konkrétne výsledky, privatizácia Slovenskej sporiteľne. Skôr kriticky by som sa postavil povedzme k oblasti reforiem v sociálnej sfére. Tak, ako sme si už povedali, aby sa viac oplatilo byť aktívnymi, aby sme nefinancovali pasivitu. Iste, aj tu sa urobilo kus práce. Dohodli sme sa na reforme pracovného práva. Boli to veľmi ťažké diskusie, ale dnes máme zákon o verejnej službe, zákon o štátnej službe, nový Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní. Ale, samozrejme, nemáme naštartovanú reformu dôchodkového systému. Hovorili ste čísla, aký veľký je podiel sivej ekonomiky. Samozrejme, aj tu bolo potrebné urobiť viac. Absolútne súhlasím s pánom Murgašom. Hovoril veľmi tvrdo, ale myslím si, že hovoril pravdivo. Urobili sme málo v reforme zdravotníctva. Ušetrili sme nejaké lôžka, ale zásadnejšie zmeny sa neurobili. Zároveň si uvedomujem, ako sa oplatí skôr špekulovať a radšej sa nechať vypísať, ako ísť do roboty. Rovnako si uvedomujem, a prieskumy verejnej mienky to ukazujú, že práve reforma zdravotníctva je oblasť, ktorá trápi dnes občanov ako číslo jeden. Bol som prekvapený, keď som videl tieto prieskumy verejnej mienky. Organizoval som seminár v Banskej Bystrici, Ivan Mikloš nedávno bol celý deň na jednom seminári, kde sme načúvali hlasom, ako sa pustiť do reformy. Pán Murgaš veľmi presne pomenoval problém, na druhej strane sa už ťažšie hovorí, ako ho vyriešiť. A tých priorít bolo doteraz akosi veľmi veľa. Ale nezakrývam a súhlasím s jeho hodnotením, aj s tým, že reforma zdravotníctva je oblasťou, na ktorú budeme po schválení, verím, reformy verejnej správy, klásť asi najväčší dôraz.

Teraz ak dovolíte, po takom komplexnejšom pohľade na tému by som sa azda veľmi stručne zastavil pri diskutujúcich, kde cítim istý dlh. Ak sa minister Harach neospravedlnil, tak sa ospravedlňujem ja, je mi to ľúto. Ale fakt je ten, že je chorý a chodí po lekároch. Ivan Mikloš je na dôležitej návšteve v Paríži. Vzal som so sebou svojho ekonomického poradcu a ekonomického poradcu pána Mikloša. Videl som, že si veľmi pozorne všetko zapisujú, takže povedzme nápad, ktorý ste mali, pán Zvrškovec, nepochybne spracujeme, sám sa budem o to zaujímať. Netrúfam sa k nemu vyjadriť sa takto „z voleja“. Pán Hatina poukázal na niektoré zaujímavé trendy, keď hovoril o tržbách z maloobratu, verzus nárastu primárnych vkladov, ale rovnako pravdivo poukázal na rozsah tieňovej ekonomiky, ktorá nás trápi a chceme sa tomu venovať vo vláde už pri prerokúvaní materiálu 12. apríla. Opäť sa veľmi krátko dotknem aj toho, čo hovoril pán poslanec Kozlík. Veľmi dobre si všímam niektoré vývojové trendy a všimol som si, že rast priemyselnej produkcie za minulý rok vzrástol o vyše 9 % oproti predchádzajúcemu roku. Rovnako som si všimol, že v roku 1999 mierne po štyroch rokoch narástla ziskovosť podnikov a veľmi výrazne práve minulý rok. To sú povzbudivé tendencie. Povedali ste, že až keď je HDP na úrovni 4 %, je možné akcentovať rozvojovú politiku. Chcem povedať, že naše skromné odhady sú, že v tomto roku to budú 3,2 percenta. MMF hovorí, že to bude 3,5 percenta. Ale opäť by som k tomu dodal, že je veľmi dôležitá štruktúra tohto produktu a cena a spôsob, akým sa HDP dosahuje. Bez záujmu o akúkoľvek konfrontáciu chcem povedať čísla, ktoré si pamätám. Na konci roku 1994 bola celková hrubá zahraničná zadlženosť 4,3 mld. USD, v októbri 1998 to bolo 12,2 mld. USD. Sú to porovnateľné čísla a podarilo sa prvýkrát túto zadlženosť vlani viac-menej udržať. Konštatujem trochu zjednodušeným jazykom, lebo nie je dostatok časového priestoru, že dosahujeme nižší rast, ale kvalitnejší, za omnoho prijateľnejšiu cenu a v omnoho zdravšej štruktúre tohto rastu.

Diskusia k daňovej reforme - veľmi si ju želám a veľmi som rozumel pánovi Weberovi. Mám k tomu veľmi blízko. Nebojíme sa. Ale viete, ako sa niekedy prijímajú zdĺhavé rozhodnutia, keď aj dvaja ekonomickí odborníci majú niekedy diametrálne názory - či dovoznú prirážku, DPH alebo v akej miere, aby sme sa nepomýlili. Ale všimol som si trendy, o ktorých ste hovorili, všimol som si, že zníženie práve priamych daní neznamená automaticky priamoúmerné oslabenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Je mi veľmi blízke aj to, čo hovorí pán Kaník, ale, samozrejme, ľahšie sa niekedy povie populárna téza a omnoho zložitejšie je potom si za ňou stáť. To poznám aj z vlastnej politickej praxe. Niektorým to už došlo. Rovnako ma tešil záujem zahraničných investorov v minulom roku. Pán Mihók spomenul, že v Prešove sa stretol s prípadom, keď dali prednosť inej krajine. Pripúšťam, ale ponúkam aj iné príklady. Nedávno som bol v Krompachoch, pýtal som sa, prečo Krompachy? Nemci aj Japonci mi hovoria, že najprv som sa mal opýtať, prečo Slovensko. Povedali mi aj krajiny, sú tu aj páni veľvyslanci, nebol by som teda celkom taktný, keby som šiel do detailu, ale dobre mi padlo, prečo si vybrali Slovensko. Ponúkam aj iné príklady z vlastnej osobnej skúsenosti, povedzme Molex, ktorý bol rozhodnutý pre jednu susednú krajinu, alebo INA v Kysuckom Novom Meste, ktorý už mal ľudí na školení z inej krajiny, dokázali zmeniť svoje rozhodnutie na základe pružného konania aj slovenskej vlády. Ale bez iniciatívy zdola by to nešlo, a to sa týka napríklad aj INA. Tešia ma kapitálové vstupy do Žiaru nad Hronom, do VSŽ, strategické partnerstvo Slovnaftu a samozrejme, mnohé ďalšie ukazovatele. Čítal som kdesi nedávno, že Golf má parametre najkvalitnejšieho vozidla na svete. Som pyšný, že od leta vlastním práve automobil Golf.

Čo sa týka vízovej povinnosti k Rusku, poviem otvorene, viete ako to bolo motivované, že ide o plnenie podmienok členstva v EÚ a reagovali sme nadväzne na Prahu, ale rovnako sa prihováram za to, aby sme rozvíjali vzťahy s Ruskom, aby sme hľadali aj v oblasti vízovej povinnosti úľavy, výnimky z vízového styku. Dá sa to riešiť nielen voči diplomatom, dá sa to riešiť aj voči obchodným partnerom. Vianoce som strávil v Tatrách, videl som veľa Rusov a počul som, že si to, samozrejme, naši majitelia rekreačných a turistických zariadení vážili a oceňovali. Žiada sa mi azda ešte povedať posledná poznámka alebo dve. Budeme sa usilovať, aby sme rozumné priemyselné parky podporovali. Súhlasím s pánom Sitkom, že korupcia je veľmi nebezpečný fenomén. A to je asi posledná poznámka, pri ktorej sa chcem zastaviť. Korupcia je nebezpečný fenomén, ale čísla mi ukazujú, že mierne, mierne občania vnímajú aj tento fenomén lepšie. Poviem negatívnu skúsenosť, poviem pozitívnu skúsenosť. Negatívna skúsenosť je taká, išiel som na Mestský úrad v Krompachoch. Na ulici boli ľudia, jeden mladý človek ma hneď napadol, že ako sa ťažko v Krompachoch žije, je tam 38-percentná nezamestnanosť. Hovorím mu, veď sto ľudí už robí v japonskej firme a ďalších štyristo prijmú v tomto roku. A on mi na to povedal: Ale pýtajú úplatky. Ja hovorím: To nemyslíš vážne. Áno, pýtajú úplatky. Povieš mi, kto od teba pýtal úplatok? A on mi na to odpovedal: Všetci tu to vedia na ulici. A tu je problém. Budem veľmi úprimný voči vám, ak vás to neurazí. Nevidím tu pána Slávika, ľahšie by sa mi hovorilo, keby tu František Slávik sedel. Prečítal som si nedávno jeho obsiahly rozhovor, kde sa to hemžilo podozreniami z korupcie. Napísal som otvorený list, aby sa pán Slávik nebál a aby povedal, buď priamo, alebo anonymne. Hovorím vám o tom preto otvorene, že pokiaľ nezačne každý od seba, pokiaľ nezačneme každý od seba, nebude sa to zlepšovať. Vymysleli sme národný program boja proti korupcii, máme akčné plány, máme takú knihu, kde minister Harach dal dohromady, aké sa dávajú licencie, koncesie, verejné povolenia, a teraz si lámeme hlavu, ako tieto nové koncepcie, licencie, povolenia robiť cez internet. Domnievam sa, že príčina je hlbšia a že keď každý nezačne tak trochu od seba, budeme skôr stagnovať.

Teraz pozitívnejšia skúsenosť. Keď som bol v januári v Spojených štátoch, bol som svedkom, ako jeden človek predo mnou vyzval pána Goodisha - povedz, čo si povedal v Bratislave mne. Nebudem skrývať, je to veľvyslanec Spojených štátov. Na to Goodish povedal, áno, v celom procese kapitálového vstupu som sa ani s náznakom korupcie na Slovensku nestretol. To je dobrá správa. Preto si myslím, že aj s touto oblasťou sa dá popasovať, keď budeme prijímať rozumné zákony, keď sa budeme snažiť o rozumný imidž, ako o ňom hovoril pán Weber a keď sa budeme snažiť načúvať jeden druhému. Hlavne reálnym hlasom. Ja som sa o to dnes usiloval a za túto možnosť sa vám chcem poďakovať.

Počasie

Dnes bude oblačno, predpoludním na juhu prechodne polojasno. Na severe a východe miestami, inde ojedinele občasný dážď, od 1400 m sneženie. Najvyššia denná teplota 10 až 15, na severe miestami okolo 6, na horách vo výške 1500 m -1 stupeň. Slabý premenlivý, na východe spočiatku severný vietor 6 až 9 m/s.

V sobotu bude prevažne veľká oblačnosť a miestami občasný dážď. Nočná teplota 5 až 1, v horských dolinách miestami slabý mráz. Denná teplota 11 až 15 stupňov, na severe miestami aj chladnejšie. V nedeľu bude veľká oblačnosť až zamračené. Na mnohých miestach občasný dážď. Nočná teplota 7 až 3, denná teplota väčšinou 11 až 16 stupňov.

Slnko vyjde zajtra o 6.19 a zapadne o 19.30 hod.

Amsterdam

dážď10

Atény

polojasno19

Belehrad

polooblačno21

Berlín

občasný dážď13

Bratislava

oblačno14

Brusel

dážď10

Budapešť

oblačno16

Bukurešť

polojasno18

Frankfurt

občasný dážď15

Helsinki

oblačno9

Istanbul

polojasno12

Kodaň

prehánky10

Lisabon

polojasno18

Londýn

dážď11

Madrid

polooblačno21

Miláno

polooblačno18

Moskva

polooblačno13

Oslo

oblačno5

Paríž

občasný dážď13

Praha

dážď13

Rím

polooblačno19

Sofia

polooblačno18

Štokholm

prehánky8

Varšava

oblačno10

Viedeň

oblačno15

Záhreb

oblačno20

Ženeva

občasný dážď15

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.