Jediná cesta - cesta efektívnosti

V záujme rozvoja si treba klásť čoraz náročnejšie ciele

Železnice SR sú v súčasnosti vo veľmi zložitej situácii. Doterajší vývoj vedie doslova k ich totálnemu kolapsu. Každoročne zvyšujú už aj tak mimoriadne vysokú zadlženosť, produkujú vysokú stratu. Vláda v októbri minulého roka schválila projekt transformácie a reštrukturalizácie ŽSR. V terajšom prípravnom období vládne aj na železnici značná nervozita a odborári dokonca pred týždňom uskutočnili protestný pochod ulicami Bratislavy. O niektorých otázkach tohto predtransformačného obdobia sme diskutovali aj s generálnym riaditeľom ŽSR Andrejom Egyedom minulý týždeň, dnes v rozhovore pokračujeme.

Začiatok štartu do procesu transformácie si vyžaduje tvrdú prípravu. V akom štádiu sú pripravované nevyhnutné legislatívne zmeny.

- V uplynulých dňoch prešli normy, ktoré sa musia zmeniť, legislatívnou radou vlády. Členovia rady síce mali vecné pripomienky, avšak tie sme zapracovali do textov a materiál je už pripravený na rokovanie vlády. Po schválení vo vláde celý materiál presunieme do parlamentu. Je myslím reálne, že pripravované normy budú platiť už od 1. júla. A potom začína

tvrdá robota

na samotnej realizácii transformácie a reštrukturalizácie. Napríklad rozdelenie ŽSR na dve spoločnosti, to si bude vyžadovať rozdelenie majetku, alebo lepšie povedané, vloženie časti majetku ŽSR do Železničnej spoločnosti, akciovej spoločnosti. Ktorý to bude? My hovoríme ten majetok, aj transformačný projekt to tak definuje, ktorý bude nevyhnutný, aby Železničná spoločnosť mohla plniť svoju funkciu, čiže obchodovať. Iste, dnes sú rôzne predstavy, ktoré sa však cizelujú na pôde dnešných ŽSR. Sú tu odborníci, ktorí si myslia, že treba dať do Železničnej spoločnosti celý vozňový park. My tvrdíme, že nie, že treba presunúť len to, čo je nevyhnutné, pretože nová Železničná spoločnosť musí ísť cestou efektívnosti. Veľkým problémom je aj prechod divízie železničných koľajových vozidiel s určitým majetkom, ktorý obhospodaruje rušňové depo, opravovne vozňov, vozidlá atď., do novej Železničnej spoločnosti.

Koľko majetku vlastní v súčasnosti ŽSR a koľko sa prípadne presunie do novej Železničnej spoločnosti?

- Železnice SR v súčasnosti disponujú majetkom vo výške približne 70 mld. Sk. Projekt transformácie hnuteľného a nehnuteľného majetku, ďalej aktív a pasív uvažuje, že do Železničnej spoločnosti by malo ísť asi 38 mld. Sk. Avšak až audit presne ukáže, čo je potrebné, aby sa presunulo a v akom množstve.

Veľmi náročná práca vás čaká v oblasti predpisov a smerníc.

- Je to skutočne zložitá otázka. Dodnes používame značné množstvo predpisov, ktoré platili ešte za ČSD. Jednoducho sme ich ponechali, lebo sme ich nestihli po roku 1992 zmeniť. Žiaľbohu, to treba povedať. Avšak títo úradníci, ktorí tu dnes pracujú, ani nemôžu byť tvorcami predpisov. Vždy boli tvorcami predpisov určité

teoretické zložky,

či to boli výskumné ústavy, alebo vysoké školy, prípadne ďalšie inštitúcie. Zadávateľom úlohy bolo federálne ministerstvo dopravy alebo ministerstvo dopravy, ústredné riaditeľstvo ČSD a my sme boli vždy tí, ktorí sme robili oponentúru. Treba dopracovať všetky smernice a predpisy, aby skutočne vyhovovali súčasným potrebám. Je tu aj legislatíva krajín Európskej únie, z ktorej sa takisto možno poučiť.

Pracovníci sa musia zrejme naučiť aj podnikať v doprave, chýba marketing atď.

- Doteraz sme neboli pravý podnikateľský subjekt, takže sa to skutočne musíme naučiť. Napríklad nám chýba akýkoľvek pohľad na marketing z hľadiska využitia našich zariadení teleinformatiky pre verejné služby. Železnice SR tam musia investovať veľké peniaze, aby teleinformatika fungovala perfektne. Čiže určite budeme schopní uplatniť sa aj na telekomunikačnom trhu. Keď to dokážu elektrárne, plynárne a ďalší, aj my musíme mať ambície uplatniť sa. Licenciu od Telekomunikačného úradu máme, to sme už dosiahli. A je celý rad príkladov, ako by sme mohli v budúcich ŽSR zarábať

kopu peňazí,

ktorými budeme stačiť splácať investície venované na obnovu techniky, modernizáciu železnice atď.

Spomínate kopu peňazí, ktoré by ste chceli v budúcnosti zarábať. Avšak v súčasnosti ste vysoko stratoví. Kedy chcete začať vyvážene hospodáriť?

- Poviem to veľmi jednoznačne. Rok 2004 je prvým termínom, keď by naše hospodárenie mohlo byť vyrovnané. Sme však dnes pred dilemou. Máme súvahu, výsledok, ŽSR a Železničnú spoločnosť. Vieme už, že ak to pôjde tak, ako to ide vo vzťahu štát - osobná doprava, železnica doteraz, tak budú vyrábať stratu obidve spoločnosti. To sa musí zmeniť. Musia sa jednoducho rešpektovať zmluvné vzťahy medzi nami a štátom. Nie je tajomstvom, že Európska investičná banka nám zadržala časť zo 60 mil. EUR úveru s tým, že chceli vedieť, či vláda schválila postup transformácie. Keď to vláda schválila, až potom nám dali kontraktačný plán, ktorého podstatou bol záväzok vlády, menovite ministerky financií a ministra dopravy, že sa štát zaväzuje vyrovnávať ŽSR svoje záväzky. Táto zmluva bude trvať sedem rokov. Nemyslím si však, že by železnica mala tvoriť nejaký veľký zisk. Keď ho vytvorí vo výške 5 mil. Sk, stačí. Ale nemala by tvoriť stratu, lebo tu ide o verejnú službu.

Ako sa dokážete v nových podmienkach popasovať s konkurenciou?

- Do budúcnosti si nemôžeme zakrývať, že je tu tvrdá konkurencia aj v preprave. Napríklad ruda z Ukrajiny alebo z Ruska prepravovaná na Slovensko alebo do českých hút, alebo vôbec do Európy, je predajná z hľadiska ceny prepravy len za určitú sumu. My síce môžeme pýtať väčšiu, avšak

nemusíme uspieť,

pretože Poliaci ponúknu prepravu za nižšiu cenu, prípadne aj Maďari a obchod je preč. Tým, že sa zastavili dunajské cesty cez Juhosláviu, sme na tom profitovali mesačne 300- tisícami ton prepravy, pretože sme ponúkli lepšiu cenu ako okolití konkurenti. Mohli sme určiť nižšiu cenu za prepravu preto, lebo naša pracovná sila je ešte lacnejšia ako v Maďarsku a nie sú u nás také vyostrené vzťahy. Len na porovnanie. Železnice Maďarskej republiky majú 7500 kilometrov dlhú železničnú sieť, my máme 3600 km, avšak maďarská železnica vyprodukuje v preprave o 10 miliónov ton ročne menej ako my. Svedčí to o tom, že sme boli obchodne úspešnejší. Avšak ani teraz, ani do budúcnosti sa nemožno uspokojovať s dosiahnutými výsledkami. Treba si klásť vyššie ciele. Verím, že Železničná spoločnosť v spolupráci so ŽSR dokáže vo svojej práci aplikovať také postupy, aby sme boli úspešní aj v rámci Európy.