Partnerstvo očami vedy

Žiadna romantika. Lásku vyvoláva pestrá zmes hormónov, ktorá prúdi ľudským telom od chvíle, keď po prvýkrát uvidíme svoj ideál. Čo ale uvádza chemickú továreň v organizme do chodu? Na čom je založená príťažlivosť medzi pohlaviami? Vedci vravia, že faktorov je

O zamilovaných sa hovorí, že nevidia, nepočujú, sú ako zmyslov zbavení. Pritom práve zrak, sluch, hmat a ďalšie zmysly dávajú mozgu impulz, aby spustil gejzír chemických látok, ktoré vyvolávajú to, čomu hovoríme láska. Zmysly, samozrejme, môžu i za to, že nás niekto na prvý pohľad zaujme, iného míňame bez povšimnutia.

Všetko sa to začalo asi pred štyrmi miliónmi rokov, keď si predchodca človeka po prvýkrát vyšiel do afrických saván na zadných končatinách. Veľmi zreteľne tak ukázal celú postavu. Od farby očí, tváre, šírky ramien až po pohlavné orgány. Z toho vyplynuli i nové možnosti pri nadväzovaní kontaktov.

Muži dokážu pomerne rýchlo odhadnúť fyzické parametre budúcej partnerky. Žena skúma potenciálneho otca svojich potomkov oveľa komplexnejšie a potrebuje na definitívny úsudok viac času - tvrdia vedci. S tým, komu venujeme pohľad a okolo koho prejdeme bez povšimnutia, to však nie je také jednoduché. Záleží napríklad na tom, ako vyzeral náš otec a matka, aké estetické vzory sme si v detstve vštepili, aká je momentálna predstava o kráse... Mozog si tieto parametre vysnívaného ideálu uchováva v podvedomí, aby ich potom ako superrýchly počítač bleskovo porovnal so skutočnosťou. Podstatnú úlohu pri vzájomnom „oťukávaní“ aj tzv. očný kontakt. Jeho intenzita veľa naznačuje o perspektíve vznikajúceho vzťahu.

V najstarších vrstvách mozgu, hlboko pod sivou kôrou, je centrum čuchu. Význam tohto tzv. chemického zmyslu je pre dnešného človeka už oveľa menší ako v nedávnej minulosti, ale stále hrá svoju

úlohu. „Prosím, neumývaj sa, prídem,“ písal Napoleon Jozefíne z vojnového poľa. Zrejme mali v 18. storočí k ľudskému pachu celkom iný vzťah ako v aseptickej súčasnosti.

Vedci zdôrazňujú, že človek má zo všetkých cicavcov najzreteľnejšie vyvinuté podpazuchové jamky. V nich sú veľké aromatické žľazy vylučujúce špecifický sekrét. Rovnakú výbavu majú aj gorily a šimpanzy, teda zvieratá, ktoré občas chodia vzpriamené. Práve chôdza po zadných totiž urobila z podpazuchových jamiek dôležité vysielačky chemických signálov.

Chumáčik chĺpkov silne pripomína rôzne štetinky denných a nočných motýľov, ktoré sú väčšinou umiestnené na zadočku a uvoľňujú sexuálne feromóny. Povrch chlpov v ľudskej podpazuchovej jamke má obrovskú plochu a slúži na uchovanie sekrétu a na jeho postupné uvoľňovanie.

Človek sa dnes snaží umyť každú stopu telesného pachu. Vzápätí ale používa parfumy obsahujúce sexuálne pachy rôznych zvierat. Okrem pižma sa napríklad používa sekrét z konečníkových žliaz bobra alebo cibetky africkej.

Najúčinnejšími substanciami najdrahších parfumov sú látky vyrábané v ľudskom tele - androsterón a androsterol. Tieto feromóny sa vylučujú nielen potom, ale aj slinami a močom.

Ľudský nos je na androsterón veľmi citlivý a vníma ho aj v stopových koncentrátoch. Vedci skúmali vplyv tohto feromónu na človeka pozoruhodným pokusom. Postriekali niektoré sedadlá v kine a zistili, že miesta s androsterónom preferujú viac ženy ako muži. Pri inom experimente si pokusné osoby prezerali fotografie, z ktorých niektoré pokropili týmto feromónom. Ženy i muži dávali prednosť pokropeným fotkám a považovali ich za sexuálne aktívne.

Donedávna si vedci lámali hlavu otázkou, prečo každá piata žena používajúca hormonálnu antikoncepciu pociťuje menšiu chuť na sexuálne spolužitie. Pôvodne sa tento jav pripisoval strate rizika z neželateľného tehotenstva. Je známe, že približne 20 percent žien túži po dobrodružných zážitkoch, či už pri zliezaní horských štítov, alebo splavovaní nebezpečných kaskád. Obava z nechcenej gravidity môže pre ne znamenať práve toto sexuálne stimulujúce riziko. Túto domnienku vedcov postavil „na hlavu“ objav, že opičie samičky kŕmené hormonálnou antikoncepciou nepriťahujú záujem opičiakov. Možnože podobne neatraktívne sú pre mužov aj antikoncepčne zabezpečené ženy, ktoré prestávajú mužom sexuálne voňať.

Reč zmyslov je veľmi dôležitá pri nadväzovaní kontaktov. Stačí to ale na to, aby spolu ľudia začali intímne žiť? Ako ukazujú posledné vedecké výskumy, niektoré ľudoopy majú s človekom spoločnú sexuálnu črtu: musia sa pohlavnému spolužitiu učiť. Ak šimpanz nikdy nevidel niekoho zo svojej tlupy pri párení, zostáva v prítomnosti aj tej najkrajšej opičej družky bezradný. Vedci deklarujú, že človek je na tom rovnako. Keby vyrastal na pustom ostrove, nevedel by si rady ani s miestnou Miss džungle. Sexuálne know-how sme jednoducho museli všetci niekde odpozerať alebo o tom aspoň niečo čítať, či počuť. Inak by ľudstvo vymrelo na pohlavnú neinformovanosť.

(mb)