|
|||||||||||||||||
Piatok 6.Apríla 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Austrálčania sa dočkaliV austrálskom hlavnom meste Canberra bolo po rokoch príprav a dohadov konečne otvorené Národné múzeum, ktoré návštevníkov oboznamuje s dejinami kontinentu a jeho obyvateľov. Zbierky múzea odhaľujú austrálske dejiny a tradície tak trochu nezvyčajným spôsobom. Zdá sa teda, že viac ako storočná diskusia o podobe múzea bude pokračovať i po jeho otvorení. Farebná budova múzea stojí na výbežku pôdy, ktorý zasahuje do jazera, jeho steny sa vykláňajú do šírky a strecha pripomína morskú vlnu. Väčšinu fasády zdobia nápisy v Braillovom slepeckom písme. Základ múzea predstavuje obrovský uzol, ktorý symbolizuje spletitú austrálsku históriu. V jednej sále tvoria zvukovú kulisu Aborigéni zo severnej Austrálie mávajúci kopijami. Okrem klasických artefaktov, akými sú bumerangy a kamenné pazúriky, múzeum vysvetľuje, ako bieli prisťahovalci využívali pôvodných obyvateľov Austrálie, na ktorých hľadeli zvrchu. Dobové nahrávky ilustrujú návštevu britskej kráľovskej rodiny, ktorú vítali domorodé kmene. Hlas reportéra z polovice 20. storočia komentuje pantomimické scénky Aborigénov ako alegóriu nikdy sa nekončiaceho hľadania potravy. Kurátori sa vyhli chronologickému usporiadaniu zbierok, a namiesto toho skúmajú jednotlivé ikony austrálanstva. Austrálske národné múzeum počíta s miliónom návštevníkov ročne, čo je ambiciózny cieľ vzhľadom na to, že Canberra nie je pre turistov príliš atraktívna a väčšina z nich hlavné mesto pri návšteve Austrálie vynecháva. Múzeum však za návštevu stojí. Je to smelý pokus, ako v duchu 21. storočia rozpliesť zamotanú históriu pôvodných obyvateľov a bielych Austrálčanov. (r) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |