Podnik, kde prevenciu nehodili cez palubu

Medicínska starostlivosť o zamestnancov z Priemyselného zdravotníckeho centra v Slovnafte

V prípade úrazu sa zvyčajne začína boj s časom. Záleží na každej minúte, akékoľvek zdržanie vozidla rýchlej zdravotníckej pomoci môže byť pre pacienta osudné. Nezvládnutá či nedocenená pohotová starostlivosť v tejto oblasti sa môže podpísať pod zbytočnú stratu života, vážne komplikácie, celoživotnú zatrpknutosť príbuzných voči zdravotníctvu (u nás sme si ešte nezvykli vybavovať takéto prípady súdnou cestou). Úroveň našich ciest poznáme všetci, o možnostiach zdravotníctva sa už tiež hovorí verejne (aj keď bez efektu). Zrejme preto ma zaujal systém, v ktorom je priamo v podniku pacientom k dispozícii nepretržitá lekárska služba s moderným záchranným vozidlom. Mercedes vybavený najnovšou technikou, pomôckami, medzi ktoré patria napríklad vákuové dlahy používané pri bežných zlomeninách či vákuový matrac pri úrazoch chrbtice. Najneskôr

za sedem minút

je na mieste zranenia alebo náhlej príhody (areál podniku má v priemere 20 kilometrov) a za desať minút je pacient na Centrálnom príjme NsP Petržalka. K miestu zásahu sprevádzajú záchranné vozidlo, podľa zvykov civilizovaných krajín západného sveta, hasiči.

Hovorím o Priemyselnom zdravotníckom centre Slovnaft, a. s., Bratislava. Okrem praktických lekárov tu majú ambulancie špecialisti - kardiológ, ortopéd, chirurg, urológ, internista, oftalmológ, kožný lekár, otolaringológ, stomatológ, psychiater. Je tu však aj niečo, s čím sa bežne nestretávame. Ide o ambulanciu chronickej bolesti, ktorú vedie neurologička. Ak je chrbtica pacienta v takom stave, že potrebuje infúznu liečbu, môže ju dostať na mieste. Niektoré syndrómy sú veľmi bolestivé, no napriek tomu pacient nemusí ležať v nemocnici, privezú ho na infúziu, vyberie ich 7 či 10, a len keď nezaberú, posielajú ho na hospitalizáciu. Efekt dokáže oceniť najmä ten, kto si už svoje „odsedel a odčakal“ v bolestiach v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Priemyselné zdravotnícke centrum zastrešuje viaceré odborné špičkové pracoviská, má nesporne nadštandardnú úroveň, a pritom

neslúži len Slovnaftu

a jeho zamestnancom. A predsa tu boli v určitom období tlaky, ktoré sa usilovali o likvidáciu tohto druhu zdravotníckej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva 31. decembra 1994 zrušilo závodnú polikliniku Slovnaftu a od 1. januára 1995 povolilo nástupnícku organizáciu - Priemyselné zdravotnícke centrum Slovnaft ako neštátne zdravotnícke zariadenie, ktorého stopercentným zriaďovateľom sa stáva akciová spoločnosť. Týmto sa vyriešila reálna hrozba likvidácie polikliniky, prípadne zredukovanie zdravotníckych služieb na minimum.

Vytvorením nového typu zdravotníckeho zariadenia sa navyše vytvorili predpoklady na novú koncepciu zdravotníckej starostlivosti v zmysle komplexného prístupu k pacientovi v jednom centre. Zámerom bolo poskytovať komplexnú, ale aj špecifickú starostlivosť. Čosi podobné na Slovensku nejestvovalo. Súčasťou je rehabilitácia, magnetoterapia, vodoliečba, masáže atď. Je to až prekvapujúce v súčasnom zdravotníckom svete, kde sa stále niečo ruší, transformuje, reformuje, no v konečnom dôsledku to zvyčajne narobí viac škody ako osohu. Tvorcom tohto centra je i jeho súčasný riaditeľ MUDr. Ladislav Sány, PhD, ktorý patril do skupiny odborníkov usilujúcich sa zachovať to, čo je v závodnej zdravotníckej starostlivosti dobré. Na rozličné nedomyslené snahy toho obdobia doplatila napríklad prevencia pre dospelých. V tejto súvislosti MUDr. L. Sány pre Hospodársky denník okrem iného uviedol, že boli svojho času dve takéto podobné polikliniky - v Dimitrovke a Slovnafte, a existovala medzi nimi dobrá,

zdravá rivalita,

tú druhú sa podarilo zachovať a transformovať, tá prvá v podstate zanikla.

Zaujímalo nás, z čoho vlastne v období rozličných protichodných prúdov v zdravotníctve vychádzala koncepcia:

- Na prelome rokov 1989 - 1990 boli pokusy zlikvidovať závodné zdravotníctvo a tendencie prebrať určitý systém zdravotnej starostlivosti z Nemecka alebo Rakúska. V decembri 1992 sme konštatovali, že náš systém zdravotníctva, čiže komplexné poskytovanie starostlivosti v zmysle primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie, predbehol aj dobu a je plne v súlade s predstavami Svetovej zdravotníckej organizácie. V tom čase sme už mali jasnú koncepciu ako ďalej. Koncepcia nášho centra vychádzala z troch základných prístupov. Prvým postulátom zostala ambulantná zdravotnícka starostlivosť, v ktorej má zásadný význam

primárna prevencia,

pretože je najlacnejšou a najlepšou zdravotnou starostlivosťou. Aj preto napríklad vo Švajčiarsku až v 89 % prípadoch znamená poskytnutie zdravotnej služby ambulantným spôsobom. Na nemocnice pripadá asi 11 % zdravotnej starostlivosti. U nás to bolo začiatkom deväťdesiatych rokov, a, žiaľ, ešte stále je, naopak. Druhý aspekt oprávnenosti nášho centra zodpovedá súčasnému chápaniu zdravia a choroby v rámci koncepcie bio-psycho-sociálnej jednoty človeka. Nemenej dôležitou úlohou centra je starostlivosť aj o „zdravých“ jednotlivcov, napríklad posilňovaním zdravia, na čo slúžia

poradne zdravia,

ktoré pracujú v rámci Programu zdravia a.s. Slovnaft, a rekondičné a rehabilitačné pobyty vo Vyhniach. Tam malo spočiatku oddelenie rehabilitačnej medicíny svoje detašované pracovisko. Rehabilitačné pracovisko formou rôznych krátkodobých či dlhodobých programov realizuje aktivity zamerané na ohrozené skupiny pracovníkov Slovnaftu. Centrum okrem potrebnej zdravotnej starostlivosti poskytuje i určité nadštandardné služby a tiež špeciálnu starostlivosť vyplývajúcu z požiadaviek Slovnaftu v prospech jeho zamestnancov. Vedeli sme, že zabezpečiť takú rozsiahlu činnosť nebude možné zo dňa na deň. Museli sme vynaložiť nemalé úsilie na odstránenie množstva negatív a prekonať rad prekážok.

V minulosti sa preventívne programy robili často formálne, dnes sa u nás nerobia vôbec. Napriek tomu je Priemyselné zdravotnícke centrum výnimkou. Zaujíma ma prečo a s akými výsledkami?

- Kardiovaskulárne a onkologické ochorenia v industrializovaných krajinách sveta predstavujú závažný zdravotnícky, ekonomický a sociálny problém. Naša krajina nie je výnimkou a sme radi, že Slovnaft prispel k odhaleniu rizík týchto závažných ochorení, diagnostikoval ich a vypracoval príslušné intervenčné programy. Cieľom nášho kardiovaskulárneho programu bolo stanoviť chorobnosť a vyšetriť mužov a ženy v kritickej vekovej kategórii 40 až 59 rokov, stanoviť rizikovú osobnosť a zistiť výskyt rizikových faktorov vo vybranej skupine. Kardiovaskulárneho a onkologického programu sa zúčastnilo 2189 mužov a žien. U zamestnancov mali dobrú odozvu. Onkologický program sa realizoval od roku 1995 do roku 1998. Počas tohto obdobia bolo diagnostikovaných 23 onkologických ochorení, z toho 95 % bolo včasne podchytených ochorení, iba

jedno ochorenie

diagnostikovali v pokročilom štádiu. Dôslednými preventívnymi opatreniami je možné dosiahnuť podstatné zníženie chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. Z ekonomického pohľadu sa nám vynaložené prostriedky na prevenciu mnohonásobne vrátia v budúcnosti.

Ako sa pozeráte na systém financovania zdravotníctva a problémy s tým spojené?

- Dá sa povedať, že sme nedávno „vylepšili“ tzv. nemecký systém. Bol to bodový systém ohodnocujúci výkony. Ten sme prevzali, ale ukázal sa byť zložitý, komplikovaný, neefektívny a v našich pomeroch sa dosť ťažko uplatňoval. Napriek tomu určitý čas fungoval. Neskôr sme prešli na kombinovaný systém, aby sme eliminovali nedostatky systému výkonnostného, a ten pozostával z výkonov a kapitácie. Neosvedčil sa celkom, aj keď sa nazdávame, že mohol zostať a postupne sa vylepšiť. Na celkom iný systém prechádzame kapitačným systémom, čo je už tretia „reforma“ financovania zdravotníckej starostlivosti. Ani tá

nie je ideálna,

veď čo sa týka reálnych platieb poisťovní za výkony, nikto nezaplatil reálne náklady a najväčším neplatičom za dôchodcov, študentov a deti je štát, a pritom deficit stále narastá. Treba povedať aj to, že ak chceme poskytovať kvalitné služby, treba ich aj primerane financova. Čím vyššia kvalita, tým vyššie náklady. Neplatí to však doslova, lebo je aj určitá hranica a sú veci, na ktoré peniaze netreba. Napríklad na to, aby sa lekár na pacientov usmieval, hoci je to veľakrát ťažké, lebo aj on pre svoje živobytie peniaze potrebuje. V zásade súhlasím, že lekár ako odborník by sa mal chovať k pacientovi a klientovi profesionálne. Trváme na vybudovaní takéhoto prístupu a je bezpodmienečne nutné zasadiť ho do kontextu dnešných pomerov v zdravotníctve.

Čo všetko môžete vašim pacientom poskytnúť?

- Pacient prihlásený k praktickému lekárovi je na tom o niečo lepšie ako radový pacient slovenského zdravotníctva, ale len vďaka dotáciám, ktoré nám poskytuje Slovnaft. Keby centrum nedotovali, jednoducho by nebolo možné prevádzkovať ani štandardné služby v súčasnom rozsahu, a už vôbec nie niektoré nadštandardné služby, ktoré poskytujeme. Privatizáciou závodnej polikliniky v roku 1995 sa Slovnaft stal 100-percentným majiteľom a myslím si, že to bolo

jediné riešenie, jediné správne riešenie. Technické vybavenie je pri všetkej skromnosti na nadštandardnej úrovni, ale prevádzkovanie stojí veľa peňazí a to, čo dostaneme od poisťovní, nepokryje naše náklady. Stav zhoršuje Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšPZ), ktorá nám limituje výkony. V praxi to znamená, že špecialisti veľakrát

robia zadarmo,

čo je obrovský problém. VšZP si objednáva určitý objem výkonov na polrok. Ak sa vyčerpá napríklad za tri mesiace, čo bolo v našom prípade u kardiológa, neurológa a ďalších špecialistov, dva mesiace sme robili zadarmo. Pretože nie je iná možnosť, musíme uzavrieť zmluvu a špecialista nemá šancu dosiahnuť vyššie výkony. Vznikajú konflikty medzi pacientom a lekárom - objem je vyčerpaný a poistenec VšZP chce byť vyšetrený. My ho vyšetríme, a tým nám stúpa strata, ktorú si musíme inak kompenzovať. Na rozdiel od VšZP nám poisťovňa Apollo takého výkony hradí a nelimituje. Závodná zdravotná starostlivosť má zisťovať nebezpečenstvo a hodnotiť riziká, ktoré

ohrozujú zdravie

zamestnancov pri práci, dohliadať na faktory v pracovnom prostredí a podmienky, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov. Novinkou oproti existujúcemu stavu je poskytovanie poradenstva zamestnávateľovi aj zamestnancom, zúčastňovanie sa na vypracovaní rôznych programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, rozboroch pracovnej neschopnosti, rehabilitácie atď. V § 13 zákona č. 330/1996 Z. z. sa ráta so spoluprácou závodnej zdravotnej služby pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie, dohliadaním na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou a organizovaním prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov.

Čo vám vraví téma závodná zdravotná starostlivosť a prevencia?

- To, že okrem Slovnaftu sa inde na Slovensku nerobí. Málo slovnaftárov vie, že dnes sa preventívne prehliadky - periodické, mimoriadne, vstupné, výstupné - na území Bratislavy robia prakticky len u nás. Ideme európskym a americkým smerom k zdravotnej starostlivosti, ktorú deklaroval v roku 1996 (zákon č. 330/1996), ale nikdy sa nerealizovala. Aby sa to podarilo, to nezávisí len od nás, my sme potrebné podmienky vytvorili. Odpovedať nevieme na otázku, kedy ministerstvo zdravotníctva vydá vykonávacie predpisy na uplatnenie tohto zákona a či dostaneme akreditáciu. Chceli by sme byť opäť prví, čo budú novú koncepciu uvádzať do života. Od tejto transformácie očakávame zvýšenie kvality a rozsahu zdravotnej starostlivosti pre zamestnancov Slovnaftu, ale aj pre druhý bratislavský obvod. Neobjavujeme nič nové, čo by už nebolo odskúšané. Je to systém, ktorý je zavedený v Európe i v Severnej Amerike a nakoniec veľkú časť tejto činnosti sme už v minulosti vykonávali. Bude to

zásadná zmena,

ktorá nás čaká po piatich rokoch od privatizácie. Všeobecnej zdravotnej starostlivosti sa zbaviť nechceme, ale chceme využiť skúsenosti zo závodnej starostlivosti, ktorá bude prínosom pre Slovnaft i iné podniky, ktoré budú požadovať tieto služby, lebo sme presvedčení, že zamestnávateľom sa vyplatí investovať do zdravia svojich zamestnancov.

Tento druh zdravotnej starostlivosti totiž nie je žiadnou sociálnou pomocou, má význam pre obidve strany. V Slovnafte sa napríklad viac ako tri roky neobjavila choroba z povolania. Preventívne prehliadky sú dôsledné a pri vyhodnocovaní ich výsledkov je najdôležitejší medicínsky ukazovateľ. Odškodné za ochorenie z povolania sa môže rátať na státisíce. Postoj lekárov musí byť nekompromisný aj voči takým pracovníkom, ktorí by radšej z ekonomických dôvodov robili v rizikovej prevádzke,

brali príplatky,

hoci ich zdravotný stav signalizuje niečo iné. V každom prípade takýto postoj k prevencii je veľkým pozitívom v čase, keď u nás mnohí praktickí lekári vykonávajú preventívne prehliadky v minimálnom rozsahu. Argumentujú tým, že nikde nie je uvedená povinnosť cielene predvolávať ľudí na prevenciu a zákon o liečebnom poriadku takúto povinnosť vyslovene neuvádza. Okrem iného tvrdia, že takéto prehliadky pre nich znamenajú dodatočné náklady s písaním a odoslaním pozvaní, prípadne telefonovaním. Populáciu na ochranu zdravia veľmi vychovanú nemáme, a tak je stav taký, aký je.

Podľa mnohých lekárov je prevencia vecou vôle poistenca. Paradoxom je, že pracovnú náplň praktických lekárov u nás určuje Vestník MZ z roku 1966 o pracovnej náplni obvodného lekára, pritom túto kategóriu lekára dnes už u nás zákon nepozná. Je tu príklad z rezortu, kde opäť

ide o peniaze

už v prvom rade. Lekárom prvého kontaktu sa preventívna starostlivosť, ale aj mnohé ďalšie činnosti jednoducho nevyplácajú. V spomínanom Priemyselnom medicínskom centre však nielen kardiovaskulárny program financuje Slovnaft. Podľa slov MUDr. Ladislava Sányho by takéto zariadenie jednoducho nemohlo existovať bez podpory a dotácií podniku - cena bodu je totiž 80 halierov až koruna. Maximálna cena bodu platená poisťovňami je však 40 halierov, čiže každý, kto poskytuje zdravotnícku starostlivosť, prichádza vlastne o 60 halierov na jednom bode. Práve tu existuje ekonomizácia zdravotníctva v praxi, nie tá proklamovaná, ale skutočná. Ak v správnej akciovej spoločnosti vedia, aké môžu byť náklady na jednu ambulanciu, na každú situáciu môžu promptne reagovať. Ekonomická zainteresovanosť je tu oveľa väčšia alebo presnejšie iná ako v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Každý rok tu býva nezávislý audit, chod centra je zabezpečený bez problémov či výraznejších výkyvov, a to napriek celospoločenskej situácii v rezorte zdravotníctva.

Ľudmila Koníková