Slovenskí manažéri sú so svojím ERP spokojní

…a miera ich spokojnosti rastie s komplexnosťou riešenia

Podľa odpovede na kľúčovú otázku prieskumu, ktorý pripravila a publikovala spoločnosť Andersen Consulting, pociťuje deväť z desiatich manažérov slovenských podnikov celkovú spokojnosť so svojím podnikovým informačným systémom (ERP - Enterprise Resource Planning). Táto spokojnosť je pritom vyššia vo firmách, kde je pokrytých viac funkčných oblastí a riešenie je teda komplexnejšie.

Štúdia bola vypracovaná na základe dotazníkov vyplnených vrcholovými manažérmi z 32 zo 72 oslovených slovenských firiem zo všetkých podnikateľských odvetví (s výnimkou finančných inštitúcií). Touto štúdiou sa rozhodla slovenská pobočka firmy Andersen Consulting prispieť do diskusie o hodnote ERP systémov v období, v ktorom už bolo možné po uskutočnených implementáciách posúdiť ekonomické prínosy ERP systémov v podnikoch. Zároveň tak nadviazala na svojich amerických kolegov, ktorí na prelome minulého a tohto roka v spolupráci s časopisom Chief Executive Magazine oslovili 200 generálnych manažérov najväčších a najziskovejších firiem na americkom trhu, aby zistili ich názory na používaný ERP systém a na podobný prieskum uskutočnený na jar tohto roku v Českej republike pražskou pobočkou Andersen Consulting.

K zisteniam, ktoré podľa štúdie mali jednoznačnú podporu väčšiny manažérov, patrí okrem už spomenutej celkovej spokojnosti s ERP systémom aj:

- chápanie investície do ERP systému ako iniciatívy podnikateľskej, nie technologickej,

- spokojnosť so svojou znalosťou ERP systému,

- zhoda v nevyhnutnosti implementácie ERP systému, resp. jeho podpory pri realizovaní firemnej stratégie, ako aj zhoda vo funkcii hlavného sponzora projektu implementácie ERP systému, ktorým je podľa vyjadrení slovenských aj amerických manažérov častejšie funkčný manažér (generálny, finančný, výkonný riaditeľ) ako manažér IT.

Hlavné faktory na dosiahnutie úspešnej implementácie má podľa vyjadrenia slovenských aj českých manažérov podnik vo svojich vlastných rukách. Úspešná implementácia ERP systému je podľa slovenských manažérov závislá od jasne formulovanej vízii a cieľov programu, od zaistenia aktívnej účasti funkčných útvarov a od viditeľnej podpory najvyššieho vedenia spoločnosti.

Ako ďalej vyplýva z výsledkov štúdie, viac ako polovica firiem používa ako svoj ERP systém zahraničný softvérový balík, niekedy doplnený aj iným domácim či zahraničným softvérom, pričom medzi používanými softvérovými balíkmi jednoznačne dominuje systém SAP R/3.

Z ďalších, už nie tak jednoznačných zistení o. i. vyplýva, že podľa takmer polovice manažérov implementácia ERP systému priniesla ich podniku konkurenčnú výhodu. O opaku je presvedčená iba štvrtina manažérov, zvyšok manažérov sa domnieva, že je ešte príliš skoro na posúdenie. Medzi hlavné obavy v súvislosti s implementáciou ERP uviedla polovica manažérov nadmerné náklady, tretina sa obáva nedosiahnutia podnikových prínosov, zatiaľ čo približne pätina manažérov má strach zo skutočnosti, že riešenie môže skoro zastarať. Podiel manažérov hodnotiacich náklady na implementáciu ERP ako primerané, prevyšuje podiel manažérov, ktorí považujú náklady za príliš vysoké (pri nulovom podiele manažérov považujúcich náklady za relatívne nízke). Súvislosť medzi názorom, že implementácia bola finančne príliš náročná a výskytom SAP R/3 v úlohe implementovaného softvéru sa nepreukázala a softvér SAP R/3 sa vyskytuje rovnomerne v obidvoch skupinách.

Z ďalšej časti štúdie vyplýva, že medzi hmotné prínosy, ktoré boli na základe implementácie dosiahnuté v plánovanej výške aspoň v polovici firiem, patrí zlepšenie riadenia hotovosti, skrátenie účtovnej závierky, zníženie stavu zásob, zvýšenie produktivity práce, zlepšenie spracovania zákaziek, zníženie administratívnych nákladov a zníženie nákladov nákupu. Naopak, vzhľadom k plánovaným prínosom bola najväčšia nespokojnosť s reálne dosiahnutými prínosmi navýšenie výnosov, zníženie IT nákladov a na rozdiel od českých manažérov aj pri prínose zníženie počtu pracovníkov. Hlavné kritériá, podľa ktorých manažéri vyberajú implementátora ERP systému, je skúsenosť s implementovaným SW, dostupnosť kvalifikovaných odborníkov a s odstupom referencie. Naopak za najmenej relevantné je považované kritérium schopnosť riadiť zmenu, hneď nasledované kritériami skúsenosť vo vašom odvetví a veľkosť/povesť.

Prevažná časť firiem si síce vypracovala pred investíciou do ERP systému podnikateľský zámer, avšak iba jedna pätina všetkých firiem tento podnikateľský zámer sledovala a vyhodnocovala v priebehu implementácie. Štúdia tak empiricky nepotvrdila (ani nespochybnila) jeden z kľúčových záverov americkej štúdie, že vypracovanie podnikateľského zámeru je jedným z hlavných faktorov konečnej celkovej spokojnosti s implementáciou ERP systému.

Takmer polovica slovenských manažérov predpokladá trvanie ich ERP systému na viac ako 5 rokov. V tejto vízii sú teda rovnako ako ich českí kolegovia optimistickejší než americkí manažéri, ktorí životnosť odhadujú na menej ako 5 rokov.

Na záver štúdie o hodnote ERP systémov v SR vyjadrili dve tretiny manažérov domnienku, že hneď ako začne implementácia ERP, už sa nikdy neskončí. Môže pritom ísť o ich pesimizmus, recesiu alebo vyjadrenie myšlienky, že ERP je nevyhnutné prispôsobovať technologickému pokroku tak, ako sa mení firemná stratégia. A z komentárov slovenských manažérov, ktoré uviedli na adresu ERP systémov, je spomenutý jeden, vystihujúci zdravý prístup k ERP systémom: „ERP pre nás predstavuje jedinú možnosť, ako sa vymaniť zo zajatia bitov a bajtov a koncentrovať sa na to podstatné: optimalizáciu podnikových procesov.“

Marek Gešo