Bez zisku nebudú žiadne investície

Alexander F. Zvrškovec

Komorná atmosféra posledného Hospodárskeho klubu jednoznačne potvrdzuje, že vnútorné názorové rozdiely medzi členmi klubu a vlády sa zmenšili. Naopak mám pocit, že všetci hľadáme cestu, ktorá by nám umožnila nielen prelomenie negatívneho vývoja ekonomickej situácie, ale aj vytvorila reálne predpoklady na vstup do EÚ. Dnes už nikto nepochybuje o potrebe rýchleho zásahu vlády v oblasti vytvorenia podstatne iných podmienok na podnikanie, než aké sme mali doteraz. Každý si je zároveň vedomý toho, že tieto podmienky nemôžu byť subvenčného charakteru. Štát na to jednoducho nemá a nič nenasvedčuje, že to tak bude v krátkej budúcnosti. Najväčšou prekážkou v rozvoji podnikania, boji proti nezamestnanosti a čiernej ekonomike je nepochybne dnešný daňový systém. Problém daňového systému má dve dimenzie. Prvou dimenziou je jeho existenčné prostredie a jeho vplyv na vzťah medzi štátom a obyvateľstvom. Na jednej strane vláda s romantickými a nereálnymi predstavami o úlohách moderného štátu a na strane druhej obyvateľstvo zavádzané týmito vládami. Slovensko má určite jednu z najlepších sérií tzv. makroekonomických ukazovateľov na svete a zároveň jednu z najhorších verejných služieb v porovnaní s nákladmi, ktoré sa na ne vynaložili.

Keď sa však ukáže, že vlády nedokážu vyzbierať nimi vymyslené a naplánované dane a nedokážu ani zabezpečiť rozsah a kvalitu verejných služieb, reakcia obyvateľov je potom jednoznačná. Ak chcú prežiť, musia prestať platiť tie dane, ktorým sa môžu vyhnúť.

Ešte väčším problémom je, keď obyvatelia sú z existenčných dôvodov prinútení pracovať na čierno iba preto, aby mohli, napríklad lekárom a iným, zaplatiť úplatky za používanie toho, čo už raz cestou daní zaplatili. Kriminalizáciou tohto chovania štát nič nevyrieši, pretože príčinou je neschopnosť štátu zabezpečiť služby adekvátne vybraným daniam. Druhou dimenziou problému daňového systému je jeho deštrukčno-demotivujúci vplyv na investorov. Pre zahraničného investora je teoreticky nepodstatné, či v nejakej obci na Slovensku majú vodovod, alebo či si po vodu chodia s vedrom. Čo je pre neho podstatné je to, či slovenské podniky sú ziskové alebo nie.

Kameňom úrazu je však naše ponímanie pojmu zisk. Prevažná väčšina obyvateľstva je stále presvedčená, že zisk je niečo, čo sa dosiahne vykorisťovaním pracujúcich v podnikoch. Ministerka financií je okrem toho presvedčená aj o tom, že zisk je ukazovateľom jej neúspešnosti vytvoriť nové dane a kriminálnym prejavom podnikateľských aktivít. Žiadna z doterajších vlád nepodnikla nič pre to, aby sa zmenil postoj ľudí tak k plateniu daní, ako aj k rešpektu požiadavky na patričný zisk pre tých, ktorí investujú a v dnes neprimerane vysokej miere vystavujú svoje peniaze na Slovensku neprimeranému riziku.

Dve podľa mňa jednoduché a nevyhnutné reformy daňového systému by relatívne rýchlo mohli oživiť slovenskú ekonomiku a zároveň zabezpečiť zvýšenú možnosť výberu dane. Prvou je zabezpečenie rešpektu voči domácim a zahraničným investorom na Slovensku. Zdanenie výsledku podnikov sa musí zmeniť tak, aby investori mali garantované, že zo zisku podnikov sa bez dane vyplatí minimálne čiastka, ktorá zodpovedá 15 % vlastného imania spoločnosti (výška rizikového kapitálu vloženého investorom). Zisk nad touto úrovňou sa bude považovať za základ dane. Takáto zmena spolu s vyčistením niekoľkých bezvýznamných, ale dostatočne demotivujúcich predpisov ministerstva financií by okamžite vitalizovala slovenské podnikateľské prostredie. Guvernér NBS M. Jusko by sa už nemusel sťažovať na to, že Slováci majú neúmerne vysoké úspory uložené v bankách a určite by vláda mohla predať napríklad SPP domácim investorom drahšie ako zahraničným!

Druhým krokom reformy je vytvorenie vzťahu medzi obyvateľstvom, ako platiteľom daní, a štátom. Zároveň je jej cieľom znížiť čiernu ekonomiku o minimálne 50 %, a tým zvýšiť výnosy štátu o niekoľko desiatok miliárd korún. Základom reformy je umožniť obyvateľom, aby si zo základu dane mohli odpočítať nákladové úroky, ktoré vynaložili na úvery, ktorými zabezpečili investície do výstavby buď rodinných domov, alebo kolektívnych bytov. Prevažná väčšina občanov stratí záujem o čiernu prácu, pretože ich zárobok bude mať cestou motivačného daňového prístupu aj spoločenskú hodnotu. Nikto nechce dobrovoľne stáť mimo systému zdravotného a sociálneho poistenia! Sociálne a zdravotné poisťovne nebudú zrazu stratové a prebytok likvidity sa môže použiť na reálne investície v týchto oblastiach. Nemalý efekt bude mať takéto zjednodušenie daňového systému aj na zamestnanosť alebo presnejšie povedané na štatistiku nezamestnanosti.

Nakoniec by som chcel deklarovať, že som nielen presvedčený o potrebe takýchto reforiem, ale aj ochotný v ktorejkoľvek strane pracovať pre to, aby sa uskutočnili.

Alexander F. Zvrškovec