Poliaci hľadajú stratenú prácu

Alarmujúce čísla: bez práce sú takmer tri milióny ľudí

Poľská pravicová vláda Jerzy Buzeka má problém. Vo víre predvolebného kolotoča musí sledovať čísla o vysokej popularite ľavicového bloku. Menšou útechou pre premiéra síce môžu byť posledné prieskumy verejnej mienky, v ktorých favoriti jesenných volieb stratili desať percent preferencií, no ľavicová koalícia sa stále teší asi 45-percentnej podpore obyvateľstva. Problémy totiž majú aj Poliaci. Zločinnosť okolo nich stúpa, čierna ekonomika prekvitá a asi 2,9 milióna z nich nemajú prácu. Odhady pritom hovoria, že ich do konca roka bude viac ako tri milióny.

Súčasná, takmer 16-percentná nezamestnanosť prestavuje vážnu hrozbu pre celé poľské hospodárstvo. A to ešte pred niekoľkými rokmi z Varšavy prichádzalo optimistické prognózy, že krajina bude vstupovať do EÚ s jednocifernou nezamestnanosťou. Najhoršie ale je, že hlavné príčiny javu bude veľmi ťažko odstrániť, či už z objektívnych alebo politických dôvodov. Jeden z háčikov je v tom, že na trh práce každoročne prichádza príliš veľa mladých ľudí. Čísla sú veľavravné. Medzi 18- až 24-ročnými Poliakmi je nezamestnanosť až 25 percent a z čerstvých absolventov vysokých škôl si trvalé zamestnanie nenašla asi tretina. Na vytvorenie dostatočného počtu pracovných príležitostí pri takomto návale pracovnej sily by podľa britského týždenníka Economist poľské hospodárstvo potrebovalo dosiahnuť ročný rast 6 až 7 percent. A to sa Poliakom nepodarilo už niekoľko rokov. Odhady na tento rok hovoria o vyše trojpercentnom raste, čo je síce pozoruhodné, ale nedostačujúce. Odborníci navyše upozorňujú, že v rokoch 2006 až 2010 sa prílev novej sily na trh práce môže aj zdvojnásobiť na 700-tisíc v dôsledku baby-boom generácie zo začiatku 80. rokov. Ďalším dôvodom rastu nezamestnanosti je prepúšťanie v rámci reštrukturalizácie poľského priemyslu.

No podľa premiéra Buzeka je najväčším problémom, že poľská legislatíva dostatočne nemotivuje zamestnancov, aby prijímali nových ľudí. Zamestnávanie je totiž v liberalizujúcom sa svete drahý špás. Pre povinný odvod do štátnych fondov sociálnej starostlivosti robotník poľské podniky v štarte stojí 150 percent jeho hrubej mzdy. Pritom zamestnanec má aj ďalšie sociálne výhody, napríklad má nárok na 35 dní v roku plne plateného uvoľnenia z práce pre chorobu. Vláda preto nedávno schválila program boja proti nezamestnanosti, ktorý počíta najmä s liberalizáciou trhu práce. Pozorovatelia sú však trochu skeptickí pokiaľ ide o uvedenie týchto opatrení do života pred jesennými voľbami. Odbúravanie sociálnych benefícií je totiž dobrým spôsobom, ako sa zbaviť voličských hlasov a podpory. Okrem toho sa proti takýmto opatreniam určite postavia vplyvné odbory, ktoré majú vlastný plán boja proti nezamestnanosti. A tento sa spolieha na skrátenie pracovného týždňa zo 42 na 40 hodín. Agentúra Reuters pritom odhaduje, že týmto spôsobom by sa náklady zamestnávateľov zvýšili o ďalších 7 percent.

Analytici odhadujú, že v blízkom čase by sa poľská nezamestnanosť mohla prehupnúť aj cez 20-percentnú hranicu. Nielen, že by sa tým zvýšila pravdepodobnosť sociálnych nepokojov, ale mohli by sa objaviť aj prvky celospoločenskej dezilúzie. A padol by aj mýt o vzorovej reformnej ekonomike.

Rastislav Boldocký