Oživenie stále iba na štarte

Fond obnovy novým fenoménom

Hoci predstavitelia podnikovej sféry už dlho upozorňujú na nevyhnutnosť, že reštrukturalizácia bankovej sféry by mala ísť ruka v ruke s reštrukturalizáciou podnikovej sféry, zatiaľ sa tento predpoklad oživenia hospodárstva nedarí v praxi napĺňať. Podľa Hospodárskej a priemyselnej politiky, ktorú v spolupráci s ďalšími podnikateľskými organizáciami spracovalo Združenie priemyselných zväzov (ZPZ), dosiaľ sa reálne uskutočnila len reštrukturalizácia bánk so vstupom štátu vo výške 110 mld. Sk na ich ozdravenie. Aj keď zapojenie Konsolidačnej banky, Slovenskej konsolidačnej, a. s. a zákona o konkurze a vyrovnaní do reštrukturalizácie bánk i priemyslu hodnotia autori uvedeného materiálu pozitívne, poukazujú aj na medzery ich efektívneho a transparentného fungovania. Za ďalšiu brzdu považujú stále nedoriešenú otázku usporiadania a vyrovnávania niektorých pohľadávok štátu a verejno-právnych inštitúcií. Preto navrhujú vytvoriť štátnu Konsolidačnú, a. s., z doterajšej Konsolidačnej banky a Slovenskej konsolidačnej agentúry a zadefinovať ich práva a povinnosti tak, aby sa odstránili doterajšie negatíva v ich práci a kompetenciách. Okrem toho navrhujú vytvoriť Fond obnovy priemyslu SR, ktorý by kooperoval s Konsolidačnou, a. s. a zároveň by realizoval reštrukturalizáciu a obnovu vybratých priemyselných súborov. O čo ide? Okrem podpory rozvoja a budovania priemyselných parkov na zelenej lúke by sa obnovili aj existujúce parky, ktoré by bolo možné ponúknuť domácim a najmä zahraničným investorom. Skúsenosti z viacerých krajín totiž potvrdzujú, že zahraniční investori začínajú uprednostňovať existujúce priemyselné parky, lebo sa výrazne znižujú ich náklady na rozbehnutie investície. Podľa prezidenta ZPZ Jozefa Uhríka by sa Fond obnovy mohol pretransformovať z Fondu na podporu zahraničného obchodu (FPZO). Tým, že by podchytil spomínané pohľadávky daňových úradov, Sociálnej poisťovne a podobne, ktoré s nimi nemôžu pracovať, urýchlil by sa proces konkurzov. Tie totiž môžu trvať aj dvadsať rokov a zatiaľ existujúci majetok schátra, jeho cena pôjde prudko dolu. Keby však Fond obnovy získal prostriedky (od štátu, z privatizácie či zo zahraničných fondov), mohol by už vybudované hodnoty zachrániť a pripraviť včas pre investorov. „Reštrukturalizácia podnikovej sféry by sa tak urýchlila. Tým by sa podarilo vytvoriť nový fenomén, aký stredná Európa nepozná. Navyše, pri rozhodovaní zahraničných investorov kam investovať, by Slovensko bolo zvýhodnené,“ povedal nám na nedávnom investičnom fóre v Rakúsku J. Uhrík. Aj keď práve čas je jedným z najvýznamnejších faktorov, od ktorých závisí úspech navrhovaných opatrení, a tie zasa vychádzajú z ambícií SR stať sa členom EÚ, predsa len prijatie predloženej Hospodárskej a priemyselnej politiky je po reakcii v Hospodárskej rade vlády otázne. Nielen pre výhrady kompetentných ministrov, ale zrejme i niektorých predstaviteľov AZZZ. Tí sa k návrhu pretransformovať FPZO na Fond obnovy zatiaľ stavajú rezervovane. Pravdepodobne preto, lebo dúfajú, že sa doslova umierajúci FPZO podarí ešte oživiť. Ak však autori Priemyselnej politiky tvrdia, že úspešným zvládnutím procesu reštrukturalizácie a obnovy priemyslu, ako aj procesu bankrotov a konkurzov je možné v priebehu roku 2001 - 2003 stabilizovať asi 100-tisíc pracovných miest a vytvoriť od 50-tisíc až po 150-tisíc nových pracovných miest, sú to argumenty, ktoré by sa nemali pre čiastkové záujmy či osobné spory zmietnuť len tak zo stola.

Zdena Rabayová